Okres  Poltár

Poltár

Základné údaje

Okres Poltár patrí medzi menšie okresy Slovenska. Má 24 obcí, z toho je len jedno mesto. Nachádza sa na J stredného Slovenska v Banskobystrickom kraji. Na V má dlhú spoločnú hranicu s okresom Rimavská Sobota, na Z susedí s okresmi Lučenec a Detva a na S sa v dĺžke asi 7 km dotýka okresu Brezno. Okres Poltár patrí spolu s okresmi Lučenec a Veľký Krtíš do euroregiónu Neogradiensis, ktorého cieľom je v rámci vymedzeného územia na obidvoch stranách hranice zabezpečiť trvalý rozvoj hospodárstva, ako aj životnej úrovne obyvateľstva. Územie okresu zaberá časť Lučenskej kotliny, časť Revúckej vrchoviny aj Stolických vrchov. Najvyšší bod územia, 1100 m n. m. je na vrcholovej plošine Stolických vrchov. V geologickej stavbe Lučenskej kotliny prevažujú neogénne jazerné íly, piesky a štrky. Na niektorých miestach sú pokryté štvrtohornými sprašami, sprašovými hlinami a riečnymi usadeninami. Revúcka vrchovina a Stolické vrchy sú náleziskom prvohorných granodioritov, dioritov, aplitov, granitov, rúl, svorov a fylitov. Povrch územia je v Lučenskej kotline pahorkatinný, v pohoriach Slovenského rudohoria rieky vymyli erózne doliny. Revúcka vrchovina má vrchovinný reliéf, Stolické vrchy členitejší, hornatinný. Klimatické podmienky sú veľmi rozdielne, určované geografickou polohou a značne rozdielnou členitosťou územia. J časť okresu má pomerne priaznivú klímu, kým S sa vyznačuje drsnejším podnebím. Podnebie je kontinentálne so svojimi charakteristickými znakmi. V letnom období najmä v Lučenskej kotline je horúce, so značným počtom slnečných dní a s pomerne nízkymi vodnými zrážkami. Územím okresu preteká rieka Ipeľ, na SV rieka Rimavica. Priemerný prietok Ipľa v Holiši je 3,5 m3.s-1. Nedostatok vody na území rieši vodná nádrž Málinec, ktorá slúži ako rezervoár pitnej vody. Z pôdnych typov sú v Lučenskej kotline zastúpené hlavne ilimerizované pôdy luvizeme, oveľa menej pseudogleje. Pozdĺž Ipľa a jeho prítokov sa ťahá pás nivných pôd fluvizemí. V Revúckej vrchovine a v Stolických vrchoch sa takmer výlučne vyskytuje hnedá lesná pôda kambizem. Veľká časť okresu je odlesnená. Z lesných porastov sa v nižších polohách vyskytujú najmä dubové a dubovo-hrabové porasty, rozmáha sa agát. Vo vyšších polohách je viac bučín a smrečín. Zo vzácnych druhov rastlín sa v okrese vyskytujú hlaváčik jarný, ľan chlpatý, bezobalka sivá, jasenec biely, veternica lesná a na zamokrenej nive Ipľa korunka strakatá. Zo živočíšnych druhov na území okresu žijú najmä zástupcovia spoločenstiev listnatých lesov, polí a lúk a to srnec lesný, jeleň lesný, diviak lesný, zajac poľný, ale i mačka divá. Medzi tamojšie vzácne druhy patria roháč obyčajný, nosorožtek obyčajný, húseničiar pižmový, fúzač veľký, sýkorky, drozdy, sokol kobec, ďalej jašterica múrová a rak riečny.

Administratívna štruktúra

Od 13. storočia do r. 1848 bolo územie dnešného okresu Poltár v dvoch stoliciach. Väčšia západná časť patrila k Novohradskej, menšia, východná ku Gemersko-malohontskej stolici a neskôr župe. Pri administratívnom členení v r. 1923, prvom v rámci novej Československej republiky, územie dnešného okresu Poltár sa ocitlo v dvoch okresoch. Západná polovica pripadla Lučencu, východná Rimavskej Sobote. V r. 1923 - 1928 obidva tieto okresy patrili do Zvolenskej župy. Pri administratívnom členení v r. 1928 nastali len minimálne zmeny. Územie 3 obcí dnešného okresu Poltár z okresu Rimavská Sobota dostal okres Lučenec. V r. 1938 - 1945 obce Pinciná a Nové Hony zabralo Maďarsko. Zvyšok okresu bol rozdelený medzi dva okresy, tentoraz však medzi Lovinobaňu na Z a Hnúšťu na V. Okres Poltár sa po prvýkrát objavil po administratívnej úprave v r. 1949, presnejšie r. 1951, a to ako súčasť stredoslovenského kraja. V porovnaní s dnešným okresom mu na SV nepatrilo územie 4 obcí Utekáča, Kokavy nad Rimavicou, Šoltýsky a Ďubákova, na J územie dvoch obcí, Pincinej a Nových Honov. Na SV bol však väčší o obec Látky. Administratívnym členením r. 1960 bolo územie 9 ročného okresu Poltár rozdelené medzi okresy Lučenec a Rimavská Sobota. Lučencu pripadla väčšia časť, Rimavskej Sobote 4 dnešné obce na JV a to Sušany, Hrnčiarske Zalužany, Hrnčiarska Ves a Selce. Poltár sa stal znovu okresom v r. 1996. V r. 2002 boli obce Pinciná a Nové Hony pričlenené k okresu Lučenec.

Obyvate¾stvo

Podľa počtu obyvateľov je okres Poltár 6. najmenší a podľa hustoty zaľudnenia piaty najredšie osídlený okres Slovenska. Obývaný je rovnomerne. Hustota obyvateľov je 46,1 obyv./km2, čo je hlboko pod celoslovenským priemerom a podiel obyvateľstva okresu pripadajúci na mesto je 25,98 %. Okres Poltár je v počte obyvateľov poproduktívneho veku na 2. mieste v kraji. V sídelnej štruktúre okresu sú zastúpené menšie typy sídelných formácií od mesta malej veľkosti, vidieckych obcí až po rozptýlené laznícke osídlenie. Prevažujú malé obce s počtom od 200 - 499 obyvateľov (13 obcí), 500 - 999 obyvateľov (5 obcí), 1000 - 1999 obyvateľov (2 obce), od 2000 do 4999 obyvateľov 3 obce, menovite Cinobaňa, Kalinovo a Kokava nad Rimavicou a jedno malé mesto nad 5000 obyvateľov. Sídelné štruktúry sa sústreďujú do dolín pozdĺž hlavných komunikačných osí a vodných tokov. Za centrum osídlenia okresu Poltár je možno považovať okresné mesto Poltár, ktoré so svojim zázemím, územno-priestorovými väzbami a funkciami predstavuje ťažisko osídlenia regionálneho významu. Administratívnosprávnym centrom okresu je mesto Poltár. V počte obyvateľov je medzi mestami Slovenska až na 107. mieste a po Ilave je najmenším okresným mestom. Prvá písomná zmienka o sídle okresu pochádza z r. 1302.

Hospodárstvo

Okres nemá výrazné hospodárske stredisko a celková hospodárska produkcia je nízka. Územie okresu je členené aj z hľadiska rozdielneho sociálno-ekonomického rozvoja ovplyvneného geomorfologickými a klimatickými podmienkami. Je charakterizované prevažne monoštrukturálnym zameraním (sklársky priemysel, priemysel výroby stavebných hmôt, drevospracujúci priemysel), s výrazným zaostávaním v S hornatej časti okresu Poltár, kde nie sú vhodné prírodné podmienky na rozvoj poľnohosp. V J oblasti okresu sú okrem priemyslu vhodné podmienky i pre poľnohosp. prvovýrobu. Podhorské a horské oblasti okresu majú vhodné podmienky pre rozvoj lesného hospodárstva a drevospracujúceho priemyslu. V dôsledku celospoločenských zmien nastal od r. 1991 útlm v hospodárskej sfére, ktorý sa prejavil poklesom zamestnanosti v nosných sférach. V priemysle od r. 1993 do r. 1998 poklesol priemerný počet pracovníkov o 10 %, v stavebníctve až o 32 % a v poľnohosp. o 25 %. Nárast zamestnanosti zaznamenala len verejná správa, ostatné verejné služby a oblasť peňažníctva a poisťovníctva priemerne o 29 %. Surovinová základňa okresu je bohatá hlavne na nerudné suroviny. Na území okresu sa nachádza jediné ložisko kaolínu na Slovensku v lokalite Horná Prievrana v k. ú. mesta Poltár. Veľmi kvalitné ložiská žiaruvzdorných surovín sa nachádzajú v okolí Kalinova, Hrnčiarskej Vsi a Hrnčiarskych Zalužian. V okrese sa nachádzajú významné ložiská ďalších nerudných surovín a to tehliarskych surovín, kaolinitických pieskov a ílov, ložisko stavebného a dekoračného kameňa, kameninových surovín, vápenca, mastenca a azbestu. Už z tohoto rozsiahleho výpočtu nálezísk je zrejmé, že veľmi výhodné by bolo priamo v mieste výskytu týchto nerudných surovín, alebo v ich bezprostrednej blízkosti postaviť nové výrobné a spracovateľské kapacity. V oblasti medzi Lučencom a Poltárom je geologickým prieskumom overená základňa nerudných surovín, ktorá je doposiaľ využívaná len na necelé 2 %, čo dáva predpoklad na vytvorenie novej, tzv. Silikátovej hospodárskej zóny s možnosťou využitia nerastného bohatstva pre výrobu stavebných hmôt, žiaruvzdorných materiálov, izolačných materiálov, surovín pre agrochemický priemysel, zdravotníctvo a farmáciu. Priemyselné závody okresu sa orientujú na ťažbu a spracovanie miestnych surovín a produktov. Najznámejší priemysel v okrese je sklársky, má svoje závody v Poltári a Katarínskej Hute. Vyrábajú sa tam rôzne druhy skla, medzi nimi krištáľové. Významný pre okres je priemysel stavebných hmôt so závodmi tehelní v Poltári, v Brezničke, v Hrnčiarskych Zalužanoch a v Kalinove. Okrem týchto priemyselných odvetví sa v okrese nachádza zlieváreň v Cinobani a drevospracujúce závody v Kokave nad Rimavicou. V poľnohosp. výrobe bol v okrese Poltár po r. 1990 zaznamenaný výrazný pokles. Znížil sa objem rastlinnej a živočíšnej produkcie. V dôsledku rýchlejšieho rastu cien vstupov, ako aj cien poľnohosp. produktov, podstatného zníženia dotácií, chaotickej transformácie poľnohosp. družstiev, zhoršenia odbytu poľnohosp. produkcie a celkového zhoršenia finančného toku sa výrazne obmedzili intenzifikačné vstupy do výroby. Došlo k zníženiu intenzity výroby a rastu nákladov, čo sa v konečnom dôsledku prejavilo v ekonomických výsledkoch poľnohosp. firiem výraznou stratovosťou. Okres, najmä jeho J časť má pomerne dobré podmienky pre poľnohosp. Obilniny sa sejú približne na polovici osevnej plochy. Na S okresu sa pestujú plodiny menej náročné na teplo, ako sú zemiaky, raž a ľan. V J časti sa darí jačmeňu, pšenici, ďateline, ba na malej časti sa urodí aj kukurica na zrno, cukrová repa a zelenina. Lúky a pasienky zaberajú rozsiahlejšie plochy najmä na S. V súčasnosti pôsobia v okrese už len 2 poľnohosp. družstvá a to v Poltári a v Hrnčiarskych Zalužanoch. Lesný pôdny fond v okrese má rozlohu 23896 ha lesných pozemkov. Časť vyťaženej drevnej hmoty sa spracováva v drevospracujúcich závodoch v rámci Banskobystrického kraja a časť sa bez spracovania vyváža mimo územia republiky. Prírodné podmienky okresu Poltár vytvárajú takmer ideálne podmienky pre rozvoj poľovníctva. Podľa rajonizácie Slovenska na poľovné oblasti je v okrese Poltár 16 poľovných revírov. Okres Poltár má z hľadiska svojej polohy na J Banskobystrického kraja nevyhovujúce dopravné napojenie na medzinárodné siete, ako aj nevyhovujúce dopravné spojenie v rámci regiónu. Obce na juhu okresu a na Z okresu majú s mestom Poltár veľmi zlé dopravné spojenie. So susednými okresmi je okres Poltár prepojený železnicou v celkovej dĺžke 61,5 km železničných tratí. Prírodný terén a existujúca materiálno-technická základňa dávajú možnosti pre cykloturistiku, vidiecku turistiku a agroturistiku. Severná časť okresu z hľadiska cestovného ruchu spĺňa predpoklady pre zimnú rekreáciu vo vybudovaných strediskách v oblasti Kokavy nad Rimavicou. V okrese Poltár sa nachádzajú 2 chránené areály, Jasenina v k. ú, Ďubákovo o rozlohe 3,21 ha, ochrana biotopu rosičky okrúhlolistej a Rovnianska gaštanica v k. ú. Rovňany o rozlohe 20,05 ha, súbor cca 100 kusov asi 200 ročných jedlých gaštanov. Na území okresu sa nachádzajú chránené stromy, Hradištné gaštany v k. ú. Hradište, Málinské maklury (10 kusov maklura oranžová) v k. ú. Málinec a Dub v Brezničke (1 kus letný) v k. ú. Breznička. Južnými okresmi Banskobystrického kraja je vedená sústava 4 vetiev tranzitného plynovodu.

Na zobrazenie miesta na mape táto stránka využíva služby Google maps, preto ide o orientačné zobrazenie a nezodpovedáme za aktuálnosť tohto zobrazenia