Okres  Kysucké Nové Mesto

Kysucké Nové Mesto

Geografia

Rozlohou 174 km2 je okres Kysucké Nové Mesto veľmi malým okresom. Je najmenším okresom štátu, pokiaľ neberieme do úvahy mestské okresy Bratislavu a Košice. Okres sa nachádza na severozápade republiky a má len dvoch susedov zo Žilinského kraja. Na severe Čadcu a na juhu Žilinu.

Územie okresu má členitý povrch. Zasahujú sem Javorníky a Kysucká vrchovina - pohoria Vonkajších Karpát. Najvyšší bod okresu je Ľadonhora v Kysuckej vrchovine (999 m n. m.). Najnižšie klesá povrch územia v katastri obce Rudinka (335 m n. m.). Geologická stavba je charakteristická najmä flyšovými súvrstviami paleogénnych pieskovcov a ílovcov, v južnej časti okresu sa vyskytujú jurské a kriedové horniny bradlového pásma, z ktorých vynikajú odolné vápence. Pozdĺž Kysuce sú vrstvy uložených riečnych štrkov, pieskov a hlín. Reliéf územia je prevažne hornatinový. Pre severnú časť sú typické zaoblenejšie chrbty na flyšových horninách, v južnej časti okresu v reliéfe výrazne vystupujú tvrdoše bradlového pásma.

Nižšia časť územia okresu patrí do mierne teplej, vyššia časť do chladnej klimatickej oblasti.

Územím okresu preteká rieka Kysuca, ktorá pramení v Javorníkoch. Priemerný prietok v Kysuckom Novom Meste je 16 m3.s-1. Na území okresu priberá len krátke prítoky. Väčšinu územia okresu pokrývajú hnedé lesné pôdy kandizeme, ktoré vznikli na flyšových horninách. Na vápencových horninách bradlového pásma sú rendziny a na nive Kysuce nivné pôdy fluvizeme.

Prevažná časť okresu je zalesnená. Prevládajú smrekové lesy, menej je bučín a iných listnatých drevín. V bradlovom pásme prevládajú borovice. Zo vzácnych druhov rastlín sa vyskytujú horec luskáčovitý, prilbica žltá, nátržník zlatý, tomka voňavá. Živočíšne druhy patria najmä k spoločenstvu ihličnatého a listnatého lesa. Z väčších stavovcov sa vyskytuje jeleň lesný, srnec lesný, diviak lesný, mačka divá, kuna lesná. K chráneným živočíchom patria: medveď hnedý, rys ostrovid, sokol rároh, mlok karpatský, myšiak lesný, jariabok hôrny, výr skalný.

História

Celé územie dnešného okresu Kysucké Nové Mesto patrilo od 13. storočia do r. 1848 do Trenčianskej stolice, neskôr až do r. 1922 do Trenčianskej župy. Bola to vyššia administratívno-politická zložka, do ktorej patrili Kysuce. Pôvodne boli začlenené do horného okresu (processus superior), neskôr do tzv. tretieho horného okresu a od prvej polovice 19. storočia do Žilinského okresu. Okres Kysucké Nové Mesto sa vytvoril v r. 1923 po vzniku Československej republiky. Jeho hranice sa od dnešných líšili iba málo. Na severozápade a juhu mu patrila obec Dlhá nad Kysucou a Zádubnie (dnes časť Žiliny). Podstatný rozdiel však bol na východe. Patrilo mu územie dnešných 7 obcí nachádzajúcich sa juhovýchodne od Čadce a Oščadnice (Krásno nad Kysucou, Dunajov, Zborov nad Bystricou, Klubina, Stará Bystrica, Radôstka a Nová Bystrica).
Vrokoch 1923-1928 bol okres Kysucké Nové Mesto jedným z okresov Považskej župy, v rokoch 1938-1945 Trenčianskej župy a v rokoch 1949-1960 Žilinského kraja. Pri správnom členení Slovenska v r. 1960 okres Kysucké Nové Mesto zanikol a stal sa súčasťou okresu Čadca. Ten bol v rokoch 1960-1990 okresom Stredoslovenského kraja.

Demografia

Okres Kysucké Nové Mesto patrí počtom obyv. medzi malé okresy, hustota zaľudnenia je tu však druhá najväčšia na Slovensku (bez mestských okresov Bratislavy a Košíc). Okres je obývaný pomerne rovnomerne, len severozápadná časť v Javorníkoch je osídlená redšie. Rast počtu obyv. okresu bol prudký najmä v rokoch 1950-1991. Vtedy sa počet obyv. takmer zdvojnásobil. V súčasnosti je prevažná časť obyv. v produktívnom veku, prevažujú príslušníci slovenskej národnosti. Podiel vysokoškolsky vzdelaných obyv. je relatívne veľmi nízky. Až 98,6 % obyv. sa hlási k slovenskej národnosti. Menšia časť má národnosť českú, rómsku, poľskú a moravskú.

Okresné mesto Kysucké Nové Mesto leží na dolnom okraji toku rieky Kysuce na rozhraní Javorníkov a Kysuckej vrchoviny severne od krajského mesta Žilina. Počtom obyv. je na 50. mieste medzi mestami Slovenska. Prvá písomná zmienka o sídle pochádza z r. 1254. Od r. 1923 do r. 1960 bolo okresným mestom. Mestské výsady podľa žilinského práva dostalo v r. 1325 s tržným právom a zároveň sa zmenil i jeho pôvodný názov Jačatín. Rozmachom cechovej výroby, najmä súkenníctva, čižmárstva a iných nastal rozvoj mesta. Získalo právo usporadúvať jarmoky, obchodovalo s vínom s blízkym Sliezkom a Poľskom. Od konca 19. storočia tu existovala drevárska výroba. Architektúra mesta utrpela veľkým požiarom, v r. 1904. V Kysuckom Novom Meste sú dva rím. kat. kostoly, neskororenesančná budova pivovaru zo 17. storočia a mesto má ako jediné na Kysuciach zachované historické námestie.

Vokrese Kysucké Nové Mesto je 14 obcí, z toho 1 mesto. Najstaršou obcou je Radoľa (r. 1332), najmladšou Lodno (r. 1658). Hranicu 2000 obyv. presahujú 3 vidiecke sídla-Kysucký Lieskovec, Nesluša a Ochodnica. Najmenej obyv. (okolo 400) má Rudinka.

Kultúra

Vokrese Kysucké Nové Mesto nie je žiadna chránená krajinná oblasť ani národný park. Na území okresu sa nachádzajú chránené prírodné rezervácie Ľadonhora (999 m n. m)., vstup do oblasti Kysúc Rochovnica (640 m n. m.) a Brodnianka (720 m n. m.), ktoré ležia na rozhraní okresov Žilina a Kysucké Nové Mesto. Chránený prírodný výtvor Kysucká brána (325 m n. m.) je najnižším miestom celého Kysuckého údolia. Prírodnými pamiatkami sú Ochodnický prameň a Veľké Ostré. Lipa malolistá (Tilia cordata) pri Kysuckom Novom Meste bola zrejme vysadená ako hraničný strom chotára. Jej vek sa odhaduje na 500 rokov (chránený prírodný výtvor).

Kultúrne dedičstvo tvorí archeologická lokalita Koscelisko pri Radoli. Je to strmá terasa nad vyústením Vadičovského potoka do rieky Kysuce v nadmorskej výške 376 m. V r. 1956 boli na tomto mieste odkryté základy murovaného kostola, ktorý existoval približne v rokoch 1270 až 1429. Terasa vydala svedectvo, že tu žili ľudia už pred 3-4 tisíc rokmi. V júli 1990 pri archeologickom výskume bola odkrytá tzv. Kysucká madona - 8 cm vysoká soška svätice, ktorá pochádza zo 14. storočia. V súčasnosti sa nachádza v depozitári Kysuckého múzea v Čadci.

Kpamätihodnostiam okresného mesta patria sakrálne objekty, barokový dom na Belanského ulici č. 9. z polovice 18. storočia, ktorý po rekonštrukcií slúži ako mestská knižnica. Zaujímavé je prepojenie zadnej, modernej časti s historickou časťou budovy.

Kultúrnou pamiatkou je kaštieľ v Radoli - neskororenesančný typ dvojpodlažného zemianského sídla pozdĺžneho blokového charakteru. Dnes je tu umiestnená stála archeologicko-historická expozícia "Staršie dejiny Kysúc". Pamiatkami sú obytný dom č. 255 v obci Povina-osada Tatári a obytný dom č. 147 v Dolnom Vadičove.

VKysuckom Novom Meste možno pozorovať dennú i nočnú oblohu z Kysuckej hvezdárne.

Okres má vhodné podmienky pre rozvoj cestovného ruchu. Je tu nenarušená príroda vhodná pre nenáročnú turistiku s peknými prírodnými scenériami. Za strediská cestovného ruchu možno považovať chatu Ostré, chatu Ľadonhora a Športhotel Rudina, ktoré okrem základných funkcií ubytovania a stravovania poskytujú aj možnosti športovania a iné služby pre svojich návštevníkov. Zaujímavé sú regionálne kultúrne a folklórne slávnosti v Ochodnici a Hornom Vadičove.

Hospodárstvo

Hospodárstvo okresu po dočasnom útlme opäť zaujíma svoje významné miesto v hospodárstve Slovenskej republiky. Priemyselná výroba je od 50. rokov minulého stor. orientovaná na strojársku výrobu. Táto výroba sa dnes dynamicky rozvíja, predovšetkým v dôsledku príchodu zahraničných investorov do priemyselného parku v Kysuckom Novom Meste. Prichádzajúce a obnovujúce sa podnikateľské subjekty so sebou prinášajú nové technológie a ekologický spôsob výroby, čo v budúcnosti prinesie zlepšenie životných podmienok obyvateľstva, ktoré boli dlhodobo zaťažované. Okres sa rozkladá na významnej oblasti pestovania zemiakov. Okrem nich sa tu urodí jačmeň a pšenica. Ich výnosy sú však nižšie. Vďaka polohe okresu je v ňom značná rozloha lesov, lúk a pasienkov. Osou okresu prechádza hlavný železničný a cestný ťah zo Žiliny a Považia do Českej a Poľskej republiky. Okres by mal využiť svoju tranzitnú polohu. Kysucké Nové Mesto je vzdialené od Žiliny 12 km, od Bratislavy 225 km.

Na zobrazenie miesta na mape táto stránka využíva služby Google maps, preto ide o orientačné zobrazenie a nezodpovedáme za aktuálnosť tohto zobrazenia