Okres  Ilava

Ilava

Základné údaje

Okres Ilava leží na SZ Slovensku, je tretím najmenším okresom v Trenčianskom kraji. Hranicu územia tvorí štátna hranica s Českou republikou. Hustota zaľudnenia predstavuje 174 obyvateľov na 1 km2, čo je v porovnaní s celoslovenským priemerom o 65 obyvateľov viac.

Najsevernejším bodom okresu je vrch Chmelová (926 m n. m.) Najjužnejšie je vrch Markovica (592 m n. m.) a obec Veľký Kolačín. Krajným bodom na západe je obec Borčice a na východe je to Strážov (1214 m n. m.) a obec Zliechov. Nadmorská výška nepresahuje 300 m, na nive Váhu 215 m. Najvyšším bodom je Strážov (1 214 m n. m.), najnižším Ilava (211 m. n. m.).

Územie okresu Ilava je tvorené celkami vonkajších Západných Karpát (Biele Karpaty), vnútorných Západných Karpát (Strážovské vrchy) a Považským podolím. Ilavská kotlina ako podcelok Považského podolia sa nachádza medzi Púchovským a Trenčianskym prielomom Váhu - je pretiahnutá v smere SV - JZ pozdĺž stredného toku Váhu. Na SZ je ohraničená výbežkami bradlového pásma Bielych Karpát a tvrdošmi druhohorných hornín. Na JV ju ohraničujú Strážovské vrchy, ktoré patria do vnútorných Západných Karpát. Pri dĺžke 30 km je široká len 3 - 5 km a má celkovú rozlohu vyše 150 km2. Severozápadná odlesnená považská časť územia má plochý povrch, juhovýchodná časť na západných okrajoch zalesnených Strážovských vrchov má vrchovinový charakter. Výrazný povrchový tektonicko-erózny útvar Ilavskej kotliny od Púchovského po Trenčiansky prielom je takmer plochá zníženina, ktorú tvoria treťohorné uloženiny s pokrovom riečnych náplavov Váhu a jeho prítokov.

Poloha okresu je klimaticky priaznivá. Ilavská kotlina a nižšie polohy pohorí patria do teplej klimatickej oblasti. Pohoria ležia v miernej teplej a ich najvyššie časti v chladnej klimatickej oblasti. Hydrografickou osou kotliny je Váh.

Územie okresu leží v zóne hnedých lesných pôd kambizemí a ilimerizovaných pôd luvizemí. V Ilavskej kotline sa pozdĺž rieky ťahajú pásy nivných pôd glumizemí. Pôdnu mozaiku pahorkatín tvoria hnedozeme, černozeme a ilimerizované pôdy luvizeme. V pohoriach prevládajú hnedé lesné pôdy kambizeme a na vápencoch rendziny. Pohorie pokrývajú nesúvislé dubovo-hrabovo-bukové lesy s borovicou. Vo vyšších polohách Strážovských vrchov prevládajú bučiny s prímesou javorov a brestov. Na okrajoch pohoria v susedstve s kotlinami sú dubové a dubovo-bukovo-hrabové háje.

Rastlinstvo okresu

Za najcennejšie územia z hľadiska flóry na okolí Ilavy pokladáme Strážov, Vápeč, Sokol, Vlčinec a Košeckú dubinu na ľavej strane Ilavskej kotliny a na pravej strane Vršatec, Mikušovské útesy a Červený Kameň. K chráneným územiam patria aj chránené prírodné výtvory: Vápeč, Košecká dubina, Vršatec, Mikušovské útesy a Červený Kameň. Dňa 12. júla 1979 vyhlásilo Ministerstvo kultúry SR Biele Karpaty za chránenú krajinnú oblasť. V apríli 1981 bola vyhlásená Štátna prírodná rezervácia Strážov.

Demografia

Podľa počtu obyvateľov patrí okres Ilava medzi stredné okresy Slovenska. Hustota zaľudnenia okresu je v porovnaní s celoslovenským priemerom o 65 obyvateľov viac a v porovnaní s Trenčianskym krajom o 39 obyvateľov viac. Veľká hustota zaľudnenia úzko súvisí s reliéfom regiónu. Najhustejšie je osídlená oblasť Ilavskej kotliny. Vývoj počtu obyvateľov v okrese úzko súvisí s hospodárskym vývojom územia. Od 50-tych rokov 20. storočia mal vývoj počtu obyvateľstva stúpajúci trend. Príčinou tohto javu je výstavba Škodových závodov v Dubnici nad Váhom, cementárne v Ladcoch, Drevoindustrie a pivovaru v Ilave, vodných elektrární v Ladcoch a v Ilave v rokoch 1949-1953, čo bolo príčinou prisťahovalectva z menej vyspelých regiónov.

obyvate¾stva

Nezamestnanosť v okrese Ilava má klesajúcu tendenciu a k 30. 9. 2003 dosiahla 5,44 %-nú mieru evidovanej nezamestnanosti, čo je o 8,43 % menej, ako je celoslovenský priemer.

Stav a pohyb obyvate¾stva

Natalita je na nízkej úrovni a má podobne ako na celom Slovensku klesajúcu tendenciu. Natalita v okrese Ilava je nižšia ako v Trenčianskom kraji (7,90 ‰). Mortalita má takisto klesajúcu tendenciu, avšak v porovnaní s Trenčianskym krajom (9,39 ‰) je menšia. Trenčiansky kraj zaznamenal prirodzený úbytok 897 osôb (1,48 ‰).

Charakteristika sídel

Vokrese Ilava je 21 obcí, z toho tri majú štatút mesta: Ilava, Dubnica nad Váhom a Nová Dubnica. Obce a mestá v doline Váhu majú charakter prícestných sídiel, ležiacich paralelne s cestnými ťahmi.

Po¾nohospodárstvo

Zcelkovej výmery 35849 hektárov viac ako tretinu tvorí poľnohospodárska pôda. Na väčšine poľnohospodárskej pôdy hospodária družstvá, právnické osoby a súkromne hospodáriacich roľníkov je 3354. Nepoľnohospodárska pôda tvorí 2/3 rozlohy okresu, z toho lesy zaberajú 18638 ha (52 %) rozlohy okresu. Vodné plochy sú na 634 ha (1,8 %), zastavaná plocha je 1889 ha (5,3 %) a ostatná plocha tvorí 1614 ha (4,5 %) územia. V okrese pôsobí 5 poľnohosp. družstiev, a súkromne hospodáriaci roľníci. Lesníctvo je v súčasnej dobe rozdrobené na množstvo malých a stredných subjektov.

Priemysel

Okres Ilava má výrazne priemyselný charakter. Z celkového počtu 12584 zamestnaných až 8008 osôb pracuje v priemysle. Je to spôsobené tým, že okres Ilava je naviazaný na tradičný dubnický priemyselný potenciál, t. j. strojárstvo, hutníctvo a elektrotechniku.

Zdravotníctvo, školstvo

Vo väčších mestách sa nachádzajú spádové zdravotnícke zariadenia, kde sa uplatňujú predovšetkým všeobecní lekári pre deti, dorast a dospelých. V sídle okresu je nemocnica s poliklinikou zameraná predovšetkým na odborných lekárov. V meste Dubnica nad Váhom sa nachádza poliklinika určená predovšetkým pre obyvateľov mesta Dubnica nad Váhom a Nová Dubnica so všeobecnými lekármi, ale aj lekármi-špecialistami. Hlavný zamestnávateľ v regióne Ilava - ZTS Dubnica nad Váhom plus, a. s. - má vybudované vlastné zdravotnícke zariadenia. V okrese pôsobia aj sociálne zariadenia - domovy pre dôchodcov, detské domovy, strediská sociálnej pomoci. V oblasti vzdelávania má región tiež vhodné podmienky. Nachádza sa tu 28 materských škôl, 21 základných škôl, 3 špeciálne základné školy, 3 základné umelecké školy, 3 centrá voľného času pre deti, 9 stredných škôl a učilíšť, dve detašované pracoviská Slovenskej technickej univerzity a Trenčianskej univerzity a konzultačné strediská Univerzity Mateja Bela, Trnavskej univerzity, Prešovskej univerzity a Žilinskej univerzity.

Doprava

Územie okresu leží na hlavnej rozvojovej osi Slovenska. Cez okres Ilava prechádzajú významné dopravné trasy: považská diaľnica ako hlavná tepna Slovenska a železničná trasa v smere Bratislava - Košice. Ilavským okresom prechádza diaľnica D-1, ktorá tvorí hlavné prepojenie Slovenska zo ZV a SJ smeru. V obci Slávnica sa nachádza letisko vhodné na prepravu osôb, materiálu a vyhliadkové lety. Poskytuje sa možnosť získania licencie športových pilotov bezmotorových a motorových lietadiel.

Ilavským okresom prechádzajú železničné trate plniace funkcie medzinárodnej magistrály a hlavného železničného ťahu Bratislava - Žilina - Košice ako aj trať Púchov - Leopoldov - Galanta - Štúrovo. Predmetné trate umožňujú realizáciu medzinárodných dopravných vzťahov.

Infraštruktúra

Okres je zásobovaný vodou z dvoch skupinových vodovodov: vodovod Pružina - Dubnica a vodovod Kameničany - Dubnica. Tento má vyšší obsah dusičnanov. Z vlastných studní majú vybudovanú sieť niektoré obce.

Hlavná časť mesta Ilava je napojená na mestskú kanalizáciu a mestskú čističku odpadových vôd. Obce Horná Poruba, Bolešov, Košeca, Borčice, Kameničany, Slavnica, Sedmerovec a Vršatské Podhradie sú zatiaľ bez kanalizácie, používajú individuálne žumpy. Je potrebné dobudovať kanalizáciu v Pruskom a Červenokamenskej doline. Na verejnú kanalizáciu je napojených 91,3 % obyvateľov Dubnice nad Váhom, nie sú napojené mestské časti Prejta a Kolačín.

Úplná plynofikácia je v obciach Bolešov, Borčice, Dubnica nad Váhom, Dulov, Ilava, Kameničany, Košeca, Mikušovce, Nová Dubnica, Pruské, Sedmerovec, Slavnica, Bohunice a Tuchyňa. Do plánu plynofikácie SPP v rámci plynovodu č. 500-64 Považie, boli zaradené obce Horná Poruba, Košecké Podhradie, Krivoklát, Vršatské Podhradie, Zliechov. Uvedené obce nie sú zatiaľ plynofikované. Doplynofikácia pokračuje v obciach Ladce (cca 50 %) a Červený Kameň (cca 30 %).

Cestovný ruch

Región má výborné prírodné podmienky na rozvoj cestovného ruchu. Významným faktorom je jeho výhodné geografické umiestnenie v rámci Slovenska. Okres Ilava bol zaradený do Euroregiónu Biele Karpaty. Podľa kategorizácie oblastí cestovného ruchu na Slovensku patrí územie regiónu do I. kategórie, ktorá združuje oblasti s najkvalitnejšími podmienkami pre cestovný ruch.

Vokrese sú dve chránené krajinné oblasti - Biele Karpaty a Strážovské vrchy. Chránenou oblasťou prirodzenej akumulácie vôd je stredná časť Strážovských vrchov. Medzi chránené územia sa zaraďujú štyri národné prírodné rezervácie: Strážov, Vápeč, Vršatecké bradlá, Vršatecké hradné bralo. Na území sú dve prírodné rezervácie - Červenokamenské bradlo a Nebrová a sedem prírodných pamiatok: Biely vrch, Brezovská dolina, Dračia studňa, Krivoklátska tiesňava, Krivoklátske lúky, Skalica a Strošovský močiar. Na území obce Vršatské Podhradie sú prírodné pamiatky Biely vrch, kde sa vyskytuje vzácny druh orchideí - vstavačovec bazový a Brezovská dolina s čučoriedkovým vresoviskom. V okrese sa nachádza 34 pamiatok a 56 objektov, ktoré sú zapísané v ústrednom zozname kultúrnych pamiatok SR. K najzaujímavejším patrí v Ilave Ilavský hrad, Mešťanský dom, Mestská zvonica, kaplnka, kaštieľ a Mauzóleum G. Barossa v mestskej časti Klobušice, barokový rím. kat. kostol, budova zájazdného hostinca a mýta s rodovým erbom grófa Xavera Königsegga a manželky Márie Esterházyovej. Nepatrné zrúcaniny Vršateckého hradu sa nachádzajú nad obcou Vršatské Podhradie. Sú vsadené do strmých skál bradiel a vytvárajú krásnu prírodnú dominantu Bielych Karpát. V obci Bohunice sa nachádza bohunická kúria - býv. šľachtické sídlo, v ktorom svoj voľný čas trávila spisovateľka Ľudmila Podjavorinská. V Pruskom je františkánsky kláštor, kaštieľ, farský kostol sv. Petra a Pavla.

Okres Ilava je charakteristický diverziou vidieckej krajiny, zachovalým jedinečným ľudovým umením, zvykmi a folklórom, čo vytvára priaznivé predpoklady pre rozvoj vidieckeho turizmu a agroturistiky. Celý región má mimoriadne výhodné podmienky pre pešiu turistiku a cykloturistiku. V zimnom období sú dobré podmienky aj pre zimné športy. V tomto regióne môžeme nájsť lyžiarske stredisko na Homôlke so štyrmi vlekmi (patrí Valaskej Belej), tri vleky v Zliechove. V lokalite Vršatec-Chmelová sú dva vleky a v lokalite Červený Kameň v zime slúžia lyžiarom dva vleky.

Ubytovacích zariadení na území okresu je spolu 11, z toho hotelov, motelov a ubytovní je 8, ostatných zariadení 3. Ubytovanie zabezpečujú aj fyzické osoby vo forme privátneho ubytovania v jednotlivých obciach.

Na zobrazenie miesta na mape táto stránka využíva služby Google maps, preto ide o orientačné zobrazenie a nezodpovedáme za aktuálnosť tohto zobrazenia