Brezno

Základné údaje

Mesto sa rozprestiera v strednej časti Horehronského podolia v Breznianskej kotline. Pahorkatinný povrch J časti chotára prechádza v Slovenskom rudohorí do vrchoviny a na S na svahoch Nízkych Tatier až do hornatiny.

V chotári sa našiel hromadný nález bronzových šperkov z mladšej doby bronzovej. V liptovskom privilégiu z r. 1265 sa spomína územie Berezun, ako hraničný bod. V r. 1380 dostalo mestské výsady podľa štiavnického práva, v r. 1488 trhové právo, od r. 1568 sa mohli listiny pečatiť červeným voskom a v r. 1650 sa stalo slobodným kráľovským mestom. Mešťania museli o svoje práva bojovať proti rozpínavosti majiteľov panstva a hradov Slovenská Ľupča a Muráň. Dňa 30. 4. 1517 ho majitelia ľupčianskeho panstva Dóczyovci prepadli a vypálili. Aj v ďalšom období viedli spolu s obidvoma panstvami spory o hranice. Počiatočná orientácia obyvateľstva na banské činnosti sa premietla do neskorších pomenovaní mesta - Bryzabanya, Breznobanya. Ťažba rúd však predpokladané očakávania nenaplnila a baníctvo ovplyvnilo len prvotný rozvoj mesta. Mešťania trpeli v 16. a 17. stor. protihabsburskými povstaniami uhorskej šľachty. V 17. stor. si postavili mestské opevnenie. Obyvateľstvo sa živilo poľnohosp., remeslami a prácou v lesných komplexoch. Brezniansky hospodársky život však naďalej profitoval z privilégií získaných v súvislosti s baníckymi činnosťami. Obyvateľom slúžili dva mlyny a pivovar, príjmy do mestske pokladníce prinášala mýtna stanica smerom na Liptov, ako aj trhové právo. Keďže baníctvo postupne zanikalo, základným zdrojom príjmov breznianskych občanov sa v 18. a 19. storočí stalo poľnohospodárstvo a najmä remeselná výroba organizovaná v cechoch. Najstarší bol cech krajčírov, čižmárov, debnárov, tiež svoje cechy mali klobučníci, kušnieri, mäsiari, tkáči, sitári, garbiari a kolári. V r. 1770 pracovalo v meste 180 majstrov a 30 tovarišov. Od polovice 18. stor. sa Brezno stalo strediskom lesného hospodárstva, ktoré vplývalo na hospodárstvo Brezna, nie vždy, lebo ich časť dlho využívala komora pre svoje huty. Na mestskom teritóriu vznikali drevorubačské osady tzv. biele handle (Beňuš, Bacúch) a čierne handle (osady okolo Čierneho Balogu), na V od mesta bola založená Pohronská Polhora a Michalová. V 80. a 90 r. 19. stor. sa tieto osady osamostatnili. Hospodársky dôležitou udalosťou bola pre Brezno výstavba železničnej trate z Podbrezovej do Tisovca v r. 1895 a železnica z Brezna do Červenej Skaly v r. 1903. Mesto bolo v 19. stor. jedným z centier slovenských národných snáh. Uvažovalo sa o sídle Matice slovenskej, návrh však magistrát pod tlakom Zvolenskej župy odmietol. Za medzivojnovej republiky bolo obchodným a finančným centrom okolia. V tomto období obyvatelia mesta trpeli chronickou nezamestnanosťou a veľkou zadĺženosťou. V r. 1932 sa v Brezne zišiel I. a II. zjazd horehronského pracujúceho ľudu. Mesto sa stalo jedným z centier protifašistického odboja. V marci 1944 bol založený ilegálny národný výbor. Spolupracoval s partizánskymi skupinami Jegorovova a Bielika. V meste bolo sídlo veliteľstva 2. taktickej skupiny povstaleckej armády, miestne kasárne sa stali dôležitým vyzbrojovacím strediskom a bola tu i poľná nemocnica. Brezno obsadilo fašistické vojsko 25. 10. 1944. Na Krtičnej v decembri 1944 zavraždili 31 osôb a 3 partizánov v meste. Po dlhotrvajúcich bojoch, ktorých sa zúčastnili vojaci II. ukrajinského frontu, partizáni zo skupiny Chruščov, rumunské jednotky a čs. partizánska brigáda oslobodili 31. 1. 1945 Brezno.

Agrárno-remeselnícky charakter si Brezno zachovalo až do polovice 20. stor. Postavením Mostárne, veľkého strojárenského podniku sa zmenilo na priemyselné centrum.

Prvá zmienka o latinskej škole je z r. 1563. Pôsobili na nej viacerí vynikajúci učitelia (Izák Caban, Ján Simonides) v r. 1675 - 1854 tu bola latinská piaristická škola a v r. 1788 - 1846 zmiešaná konfesijná škola. V r. 1895 vznikla dvojročná roľnícka škola, ktorá sa po 2. svetovej vojne vyvinula na Strednú poľnohospodársku technickú školu, v roku 1975 zanikla. V r. 1929 Živena založila dvojročnú Odbornú školu pre ženské povolania, v r. 1932 už bola trojročná, potom sa pretransformovala na Priemyselnú školu potravinárskej chémie, neskôr na Strednú školu pre spoločné stravovanie, v r. 1979 na Strednú hotelovú školu, v roku 1992 prešla na päťročnú formu ako Hotelová akadémia, v roku 1995 pribudla Obchodná akadémia. V r. 1938 bolo založené reálne gymnázium, dnes Gymnázium Jána Chalupku. Od r. 1962 je Brezno sídlom strednej priemyselnej školy. V r. 1952 vzniklo odborné učilište pri Mostárni, v r. 1962 stredná odborná škola pre pracujúcich a podniková technická škola a v r. 1963 podnikový inštitút Mostárne. V r. 1964 - 1969 tu pôsobila Katedra žeriavov a dopravných zariadení Strojníckej fakulty Vysokej školy technickej v Košiciach. Od roku 1990 je Brezno sídlom detašovaného pracoviska Materiálovotechnologickej fakulty STÚ Bratislava. V súčasnosti je Brezno sídlom 6 MŠ, 4 ZŠ, 4 stredných škôl, nachádza sa tu Špeciálna ZŠ (od r.1949), Základná umelecká škola (od r.1959).

Záznamy o divadelných predstaveniach existujú už od r. 1667, kedy žiaci protestantskej školy hrávali pre patrónov školy a mešťanov. Piaristické predstavenia sa datujú od r. 1677. Školské hry sa hrali ešte v r. 1830. Od r. 1844 začalo hrávať ochotnícke divadlo. Od r. 1918 hrávali divadelné predstavenia Živena, Matica slovenská, Jednota roľníckeho dorastu, Živnostenský spolok, Federovaná robotnícka telocvičná jednota a Dobrovoľný hasičský zbor. Divadelný súbor pri Miestnom odbore MS bol založený už začiatkom 20. r. 20. stor., najúspešnejší bol v r. 1937 - 1942, kedy ho viedla režisérka E. Holéczyová. S nacvičenými hrami vystupovali i v SND v Bratislave (v r. 1937, 1938 a 1943). V súčasnosti tu pôsobí Divadelný súbor J. Chalupku. Od r. 1968 sa každoročne usporadúva Chalupkovo Brezno. celoslovenská prehliadka záujmovej umeleckej tvorivosti pedagogických pracovníkov.

Hudobný život sa v 18. stor. sústreďoval okolo kostola a piaristického gymnázia, kde pôsobil B. Slavkovský. V 70. r. 19. stor. tu bol činný spevokol Concordia, ktorý viedol F. Reger. V 30. r. 20. stor. tu pôsobili dva spevácke súbory Spevokol MO MS a Spevokol horehronských učiteľov pod vedením P. Petríka. Súčasný hudobný život mesta reprezentuje dychový orchester (vznikol v roku 1952) 3 spevácke zbory - pri evanjelickom a rímsko-katolíckom cirkevnom zbore a Spevácky zbor mesta Brezna. Pôsobí tu niekoľko folklórnych súborov; k najstarším patrí folklórny súbor Mostár, známy je aj destský folklórny súbor Šťastné detstvo.

V Brezne vychádzali: vládny týždenník Garamvidéke (1900 - 1918), závodný časopis Brezniansky mostár (1951 -), nezávislý týždenník Horehronie (1945 - 1946), Dedina (1951 - 1952), Nová dedina (1952 - 1960) a v súčasnosti opäť Horehronie. Od r. 1960 sa v meste nachádza Horehronské múzeum. Obecná knižnica vznikla v 30. r. 20. stor., v r. 1951 - 1960 už ako Okresná ľudová knižnica. Dom osvety bol zriadený v r. 1951 a od r. 1963 túto funkciu prevzal Závodný klub ROH Mostáreň Brezno. V roku 1992 bol závodný klub zrušený.

V roku 1977 si mesto zriadilo vlastné kultúrne zariadenie - Mestské kultúrne stredisko. Pod jeho organizáciou sa do kalendára tradičných podujatí zaradili: Medzinárodná súťaž a výstava kresleného humoru a satiry Bomburova šabľa (1984), country festival Za mestskou stodolou (1992), Francúzske dni (1993), Dni mesta (1995), Jarné divadelné hry (1996), Podstavekova heligonka (2002), Festival speváckych zborov (1998). Od roku 1992 vydáva regionálne noviny - týždenník Horehronie.

Počiatky organizovanej športovej histórie mesta siahajú do druhej polovice 19. stor., kedy bol po niekoľkoročnom prerušení obnovený v roku 1860 strelecký spolok pod názvom Breznianska meštianska strelecká jednota. Jeho činnosť pretrvala až takmer do polovice 20. stor. V roku 1892 založili v meste korčuliarsky spolok Breznóbánya korcsolya egylet založený a od roku 1913 tu fungoval športový spolok Breznóbánya sport egyelet a od roku 1917 lyžiarsky Ski klub.

V medzivojnovom období reprezentoval v meste výkonnostný šport už spomínaný Športový klub obnovený v roku 1921. Jeho činnosť je spojená predovšetkým s futbalovým oddielom, ale okrem nich združoval tenistov, korčuliarov, ľahkých atlétov. Pod hlavičkou ŠK pôsobili od roku 1939 hokejisti Klub zanikol v roku 1941, kedy činnosť športových spolkov zastrešila Hlinkova garda. Z telovýchovných organizácií pôsobiacich v tomto období bola najpočetnejšia telovýchovná jednota Sokol (1919) , v ktorej okrem prostných cvičení a náraďového telocviku pestovali turistiku, lyžovanie volejbal a od roku 1923 Klub československých turistov, v čase vojnového slovenského štátu Klub slovenských turistov a lyžiarov. Svoju telovýchovnú organizáciu - Robotnícku TJ( neskor FRTJ, FPT) mali od roku 1920 aj robotníci a od dvadsiatych rokov 20. stor. pôsobila v meste katolícka telovýchovná organizácia Československý orol Jednota Orla.

V druhej polovici 20. stor. bola športová činnosť organizovaná prostredníctvom jedinej telovýchovnej jednoty (Sokol - Kovo Mostáreň, Závodná sokolská jednota, DŠO Spartak, TJ Spartak, TJ Brezno). Pod názvom TJ Mostáreň pôsobila jednota až do svojho zániku v roku 1997. Na činnosť jednej z najväčších jednôt v bývalom Stredoslovenskom kraji nadviazal Mestský špotrový klub, zastrešujúci v súčasnosti - okrem futbalistov a hokejistov krátko organizovaných v samostatných kluboch - atlétov, biatlonistov, cykloturistov karatistov, stolných tenistov, športových strelcov a turistov
K zaujímavostiam mesta patrí stredoveká pôdorysná urbanistická štruktúra s obdĺžnikovým námestím. Pre zachované architektonické a urbanistické hodnoty bola časť historického jadra mesta v roku 1991 vyhlásená za pamiatkovú zónu. Dominantou námestia je mestská veža - klasicistická stavba z roku 1830, ktorá v minulosti slúžila ako strážna veža a zvonica. V centre námestia je aj budova bývalej radnice. Prvá radnica na tomto mieste bola postavená v roku 1589. Pôvodná renesančná stavba bola v roku 1770 obnovená a po požiari v roku 1779 prestavaná. Ďalšou zaujímavosťou námestia je bývalý piaristický kláštor. S jeho stavbou sa začalo v roku 1694, ukončená bola v roku 1713. Súčasťou objektu je kaplnka Panny Márie, v ktorej sa nachádza najstaršia hnuteľná pamiatka mesta - plastika Madony - polychrómovaná drevorezba z konca 15. stor., umiestnená na neogotickom oltári. Z tohto obdobia pochádzajú aj dva tabuľové oltárne obrazy. Najstarším zachovaným sakrálnym objektom v meste je kaplnka Sv. Kríža. Z pôvodne jednoloďového dreveného farského kostola z rokov 1518 - 1519 sa po požiari v r. 1779 zachovalo len gotické presbytérium. V rokoch 1782 - 1785 bol v strede námestia postavený neskorobarokový rímsko-katolícky kostol. V roku 1787 bol postavený evanjelický kostol. Ako farári tu pôsobili významné osobnosti (Ján Kuzmány, Ján Chalupka, Martin Rázus, Matej Tasler). Pri príležitosti 100. výročia vysvätenia kostola bol do chrámu inštalovaný trojmanuálový organ so 42 registrami. Je druhým najväčším umiestneným v evanjelickom kostole na Slovensku. Najmladšia sakrálna stavba je židovská synagóga z roku 1902.

V Brezne sa zachovali zvyšky mestského opevnenia na SZ strane historického jadra mesta. Hradby boli postavené v r. 1650 - 1678 a mali okrem starších brán z r. 1538 ešte jednu bránu dokončenú v r. 1662. Na súvislom páse hradieb sa nachádzali bašty. Meštianske domy na námestí sú päťosové, priechodného typu a majú zvyčajne trojtraktovú pôdorysnú dispozíciu. Priechody bývajú zaklenuté renesančnou alebo barokovou klenbou.

V Brezne mal rodisko osvetový pracovník S. Hojč (1806 - 1868), hvezdár a pedagóg D. Kmeť (1783 - 1825), botanik S. Kupčok (1850 - 1914), spisovateľ, farár K. Kuzmány (1806 - 1866), Pôsobili tu filozof a pedagóg I. Caban (1632 - 1707), priekopník lesníctva J. Dekrét-Matejovie (1774 - 1841), spisovateľ P. Dobšinský (1828 - 1885), dramatik J. Chalupka (1791 - 1871), historik M. Matunák (1866 - 1932), humanistický spisovateľ J. Milochovský (1630 - 1684), spisovateľ a politik M. Rázus (1888 - 1937), spisovateľ G. Kazimír Zechenter-Laskomerský (1824 - 1908), hudobní skladatelia B. Slavkovský (1684 - 1748) a F. Reger (1834 - 1900).

Mestský špitál bol založený v r. 1761 a mal 5 lôžok. Sústavná zdravotnícka starostlivosť a lekáreň v meste je od začiatku 19. stor. Mesto zriadilo chudobinec v r. 1900, od r. 1922 ústav sociálnej starostlivosti. Nemocnica je od r. 1930 s interným oddelením, poliklinika od r. 1952 a od r. 1965 nová nemocnica s 324 posteľami. Od roku 2003 po transformácii z nadregionálnej nemocnice funguje ako nezisková organizácia, ktorej zakladateľom je 5 subjektov - mesto, podniky Železiarne Podbrezová a Petrochema Dubová, zamestnanci nemocnice a štát.

Obyvateľstvo mesta sa živilo väčšinou poľnohosp. a prácou v lesoch, neskôr remeselnou výrobou. V r. 1770 bolo v Brezne 9 cechových korporácii, v ktorých pracovalo 180 majstrov a 30 tovarišov. Z početných remesiel bolo až do 20. stor. pre Brezno charakteristické garbiarstvo, modrotlač a výroba bryndze. V 18. a 19. stor. sa rozvinula ťažba železnej rudy a železiarsky priemysel. Vo Vagnári v r. 1742 vznikol nástrojársky hámor na výrobu sekier, motýk a iných nástrojov, ktorý vlastnili J. Čipka a spol. Najstarším závodom na území mesta boli železiarske závody v Bujakove, ktoré vybudovali v r. 1790. V r. 1895 zamestnávali už 278 pracovníkov. Železiarne v r. 1902 zanikli a na ich mieste vznikla v r. 1910 lepenkáreň. Najlepšie prosperovala továreň na jemný remeň, založená r. 1913. Mesto v r. 1907 postavilo parnú pílu v Zadných Halnoch. V čase predmníchovskej republiky Brezno a okolie trpelo veľkou nezamestnanosťou, v rámci jej zníženia bola vykonaná regulácia Hrona, výstavba kasární a v 40. r. 20. stor. nová železničná stanica. Dlhé roky fungujúci sociálno-ekonomický organizmus mesta narušili procesy znárodňovania súkromných živností po roku 1948 a kolektivizácia poľnohospodárstva. Stavba a spustenie prevádzky Mostárne, veľkého strojárenského podniku v roku 1949, znamenala nielen príliv obyvateľov, ale aj sídliskovú bytovú výstavbu, ktorá natrvalo zmenila architektonický ráz mesta. Z poľnohospodárskeho mesta sa stáva mesto priemyselné. Mestská píla bola po r. 1948 znárodnená a od r. 1958 patrila Smrečine, n. p., Výrobu lepeniek a obalov zabezpečoval závod patriaci Stredoslovenským celulózkam a papierňam, n. p. V r. 1949 vzniklo na Dvoriskách PD a v r. 1960 vzniklo v Podkoreňovej samostatné JRD. V r. 1993 sa JRD Brezno transformovalo na PD Ďumbier, v r. 2004 hospodári na výmere 4271 ha poľnohospodárskej pôdy.

V súčasnosti je Brezno administratívnym a kultúrno-spoločenským centrom okresu a regiónu Horehronie. Po útlme strojárenskej výroby najvýraznejší pohyb zaznamenala podnikateľská sféra v oblasti obchodu a služieb. Brezno je sídlom ôsmych peňažných ústavov, rozrastá sa sieť hotelovo-reštauračných zariadení. Postupne sa stáva hodnotným nástupným centrom do okolitých stredísk cestovného ruchu Nízkych Tatier a Slovenského rudohoria.
M. č.: Brezno, Bujakovo, Mazorníkovo, Predné Halny, Zadné Halny.

Na zobrazenie miesta na mape táto stránka využíva služby Google maps, preto ide o orientačné zobrazenie a nezodpovedáme za aktuálnosť tohto zobrazenia