Žiar nad Hronom

Geografia

Mesto Žiar nad Hronom leží v Žiarskej kotline na pravom brehu rieky Hron, 160 km od hl. mesta Bratislavy. Z kotliny sa lúčovito rozbiehajú cesty štyrmi smermi: Nitra - Bratislava, Zvolen, Martin, Prievidza. Okrem bežnej cestnej komunikácie a elektr. železnice je tu dnes v rozbehu výstavba diaľnice. Prevažne odlesnený chotár na stredne vysokej terase Hrona, ktorou prechádza do náplavového kužeľa Lutilského potoka a na menšiu zalesnenú časť svahov Štiavnických a Kremnických vrchov, tvoria v kotlinovej časti treťohorné zlepence a pyroklastiká andezitov s pokrovom štvrťohorných terasových štrkov a sprašových hlín. Pozdĺž Hrona sú na treťohorných uloženinách štvrťohorné náplavy, andezity a bazaltoidné andezity. V Štiavnických vrchoch pristupujú ryolity. Pahorkatinový chrbát vznikol rozčlenením štvrťohorných náplavových kužeľov vzájomne oddelených úvalovými depresiami, ktoré smerom k Hronu prechádzajú vo výrazné výmoľové formy. Zosuvmi modelovaná chrbtovina sa skláňa k Hronu. Južným okrajom k. ú. preteká Hron, ktorý meandruje na širokej nive. Má nivné a nasýtené hnedé lesné pôdy. Zalesnená je sev. a juhových. časť chotára. Vyskytuje sa tu vres obyčajný.

Vstarej časti mesta (Sv. Kríž nad Hronom) je pravidelne stavaný park, pravdepodobne spred 200 rokov s pravouhlou sieťou chodníkov a 2 výraznými hlavnými cestami, pretínajúcimi sa v podobe kríža. Dnes je v parku zriadená MINI ZOO.

História

Obec s mýtom sa prvý raz písomne uvádza v zakladacej listine opátstva v Hronskom Beňadiku ako villa Keresztur in terra Susolgi z r. 1075. Od r. 1246 sa vyvíjala ako zemepanské mestečko (villa Sancte Crusis de Susal). Od 16. stor. bola obec strediskom arcibiskupského panstva, ku ktorému patrili obce: Svätý Kríž, Veľká a Malá Lovča, Prestavlky, Trubín, Kopernica, Malá Lehota, Kosorín, Slaská, Nevoľné, Bartošova Lehôtka, Jastrabá, Pitelová, Stará Kremnička a Lutila. Celé toto panstvo pripadlo v r. 1776 banskobystrickému biskupstvu. V zime v r. 1657 - 1658 v mestečku prezimovali vojská Pálffyho. V r. 1664 tu generál Souches premohol Turkov, v r. 1678 došlo k bitke Thökölyho a neskôr aj Rákócziho vojsk s cisárskymi. V r. 1706 cisársky generál Stahremberg obsadil obec, v tomto roku vyhorela a zničený bol got. kostol. Koncom 17. stor. sa tu niekoľkokrát konali zhromaždenia Tekovskej župy. Mesto bolo po stáročia až do r. 1920 známe ako Svätý Kríž, potom do r. 1955 ako Svätý Kríž nad Hronom, od r. 1955 nesie meno Žiar nad Hronom. Vrchol jeho histórie predstavuje 19. stor., kedy za pôsobenia biskupa Štefana Moyzesa sa stalo jedným z duchovných a kultúrnych centier Slovenska. V r. 1923 - 28 bolo mesto prvý raz sídlom okresu. Po 2. sv. vojne sa z poľnohospodárskeho mestečka a pôvodných 1500 obyvateľov postupne stalo priemyselné mesto s cca 20000 obyvateľmi. Zmena nastala po vybudovaní závodu na výrobu hliníka v r. 1953 (Závod SNP). V r. 1960 sa opäť stáva sídlom okresu, ktorý vznikol zlúčením okresov Banská Štiavnica, Kremnica a Nová Baňa. Tento stav trval do r. 1996, kedy sa z územia okresu odčlenili okresy Banská Štiavnica a Žarnovica. Od r. 2003 je sídlom Obvodného úradu v Žiari nad Hronom. Mesto naďalej zostalo hospodárskym, administratívnym a kultúrnym centrom širokého regiónu.

Horné Opatovce (dnes zaniknutá obec, jej k. ú. je pričlenené k mestu Žiar nad Hronom) ako základná mýtna osada patrila od r. 1075 opátstvu v Hronskom Beňadiku. V záznamoch kláštora sa spomína v r. 1253 ako terra Apáthy de Grana. V 14. stor. sa dočasne používa názov Veľké Opatovce. Od r. 1538 patrili ostrihomskej kapitule. Obyvatelia (pôvodne lovci) sa zaoberali poľnohospodárstvom. V 60. rokoch 20. stor. bola obec z ekologických dôvodov (škodliviny zo Závodu SNP) postupne zlikvidovaná. Jej obyvatelia žijú na viacerých miestach SR i ČR. Založili si Občianske združenie Horné Opatovce, ktorého cieľom je zachovanie poslednej stavby v bývalej obci - kostola sv. Vavrinca. V okolí obce sa našli významné archeologické nálezy. K mestu Žiar nad Hronom je pričlenené i k. ú . obce Šášovské Podhradie, ktorej vznik súvisí s hradom Šášov. Písomne sa v súvislosti s hradom prvý raz spomína v r. 1253 (Susol), ako majetok bratov de Vancho. Hrad strážil prechod do banských miest a bol centrom hradného panstva. Majitelia hradu sa často striedali a jeho kapitáni boli v okolí smutne známi ako "lúpežní rytieri". Zrúcanina hradu dnes dotvára zaujímavú panorámu okolia mesta Žiar nad Hronom.

Demografia

Mestečko si od svojich počiatkov uchovávalo poľnohosp. - remeselný ráz. Od r. 1678 je doložený cech krajčírov, r. 1690 obuvníkov, r. 1728 čižmárov, r. 1733 kováčov. V r. 1690 získalo jarmočné právo (dodnes sú z jarmokov známe žiarske "pečenkárky a hurkárky"). V r. 1776 pripadlo svätokrížske panstvo banskobystrickému biskupstvu a mestečko sa stalo najskôr letným, neskôr stálym sídlom biskupa (do r. 1941). V r. 1828 malo 955 obyv. V meste sídlil Notársky úrad, pošta, filiálka Zlatomoraveckej agrárnej banky, prosperoval kamenársky priemysel (výroba mlynských kameňov) a v prevádzke bol čadičový kameňolom. Za 1. ČSR za zvýšilo vysťahovalectvo. Po 2. sv. vojne sa začala industrializácia mesta, prudký rozvoj nastal najmä po vybudovaní kombinátu na výrobu a neskôr i spracovanie hliníka, v ktorom našla prácu väčšina obyvateľov mesta. Prisťahovaním z celého Slovenska i Čiech sa počet obyvateľov niekoľkonásobne zvýšil.

Kultúra

V r. 1851 - 1869 vo. Sv. Kríži nad Hronom v kaštieli sídlil biskup Dr. Štefan Moyzes -mimoriadne významná osobnosť slovenských dejín. V kaštieli sa schádzal výkvet slovenských kultúrnych dejateľov. Tu vznikla i myšlienka založiť Maticu slovenskú. Prvé divadelné predstavenie je zaznamenané z r. 1868. Z minulosti je známa bohatá biskupská knižnica (v r. 1885 mala 4950 zväzkov - zničená bola v r. 1950 pri likvidácii saleziánov, ktorí v kaštieli sídlili 4 roky). Od 60. rokov 20. stor. kultúrne činnosti zabezpečoval najmä Závodný klub ROH pri ZSNP (so sálou pre 670 návštevníkov, klubovňami, knižnicou a kinom), ďalej Mestské kult. stredisko, Okresné osvetové stredisko, neskôr hvezdáreň. V súčasnosti vyvíja aktivity Mestské kultúrne centrum so svojimi expozíciami: archeologickou (má archeológ., národopisnú a výstavnú časť) a stálou expozíciou výtvarných diel Jula Považana. Tradične sú známe celoslovenské súťaže v spoločenských tancoch. Ďalej tu sídli Pohronské osvetové stredisko a Hvezdáreň a planetárium Maximiliána Hella, ktorá vzhľadom na svoje odborné aktivity a organizovanie podujatí sa radí k významným zariadeniam tohto druhu na Slovensku. V meste sa narodil Š. Petruš (1783) - etnograf, dramatik, pôsobili tu: J. L. Bella - hudobný skladateľ, Michal Chrástek - literárny historik, bibliograf, Štefan Moyzes - biskup, prvý predseda MS, Marián Blaha - biskup, veľký Európan, Anton Štefánek - sociológ, rektor UK, Štefánia Pártošová - poetka, Zita Strnadová - Paráková - slov. klaviristka a iní. Celkovej kultúre slúži i nový Kostol Sedembolestnej P. Márie, konsekrovaný v roku 2001. "

Školstvo

Prvá zmienka o škole je z roku 1578. Na výchovu najmä mužskej mládeže malo významný vplyv v r. 1946 - 50 pôsobenie saleziánov v kaštieli. Dokonca tu sídlil Teologický inštitút saleziánov na prípravu kňazov. Stredná odborná škola pre pracujúcich vznikla v roku 1954 (hutníctvo neželezných kovov), Stredná všeobecnovzdelávacia škola sa otvorila v r. 1958, neskôr Gymnázium (dnes aj 8 - ročné). V meste je dnes sieť predškolských zariadení, jasle, 4 ZŠ (z toho 1 cirkevná), špeciálna ZŠ, Základná umelecká škola, Obchodná akadémia, združené stredné školy (- 1 priemyslová , 1 služieb), pre deti a mládež existuje Centrum voľného času, rodičom a učiteľom pomáha Pedagogicko - psychologická poradňa a odborné vzdelávanie obyvateľov dopĺňajú Akadémia a Agentúra vzdelávania.

Pamätihodnosti

Hist. dominantou mesta je renes. - barok. kaštieľ z r. 1631 postavený na stredovekom základe, klas. prestavaný v 18. a rozšírený v 19. stor. Klas. kostol z r. 1813 bol vybudovaný na mieste got. chrámu, v jeho krypte je pochovaných 6 biskupov (aj Š. Moyzes a M. Blaha). Pod Šibeničným vrchom sa nachádza kaplnka P. Márie. V parku a na námestí sú situované sochy Š. Moyzesa, na kostole pamätné tabule Š. Moyzesa a M. Chrásteka, na kaštieli Š. Moyzesa, saleziánov, partizánskej brigády, v samotnom kaštieli je zriadená pamätná izba Š. Moyzesa. K nehnuteľným národným kultúrnym pamiatkam mesta patria i Šášovský hrad a kostol sv. Vavrinca (Horné Opatovce).

Hospodárstvo

Najväčším podnikom v meste a regióne je naďalej Závod Slovenského národného povstania (výroba a spracovanie hliníka). K nemu pribudli od r. 1989 Slovalco, a. s., (s ekologickou výrobou hliníka), Rautenbach Slovakia a iné. V horizonte budúcnosti automobilového priemyslu Slovenska majú podstatný význam. Zastúpenie tu má i stavebný priemysel, potravinárstvo, je tu široká obchodná sieť.

Infraštruktúra

Rozvoj opäť súvisí so ZSNP, Slovalcom, dobrou polohou mesta na križovatke ciest, pripravovanou výstavbou diaľničnej komunikácie, priemyslového parku i novej oddychovej zóny. V meste je nemocnica s poliklinikou, Domov dôchodcov, Dom seniorov, Domov sociálnych služieb - Doména, mnohé peňažné ústavy, cestovné kancelárie, športové areály - zimný štadión, futbalové ihriská, krytá plaváreň, plážové kúpalisko. Mesto je sídlom úradov pre celý región. Družobné styky udržuje s nemeckým mestom Wernigerode. Mesto Žiar n. Hronom je členom Združenia miest a obcí Slovenska a stojí na čele združenia Mikroregión Žiarske Podhorie. Mesto je vyhľadávané aj kvôli blízkosti vodnej turistiky a okoliu - hrad Šašov, náučný chodník na Šibeničný vrch, banské mestá a množstvo minerálnych prameňov. Blízke mŕtve rameno Hrona je známe rybolovom.
M. č.: Šášovské Podhradie, Žiar nad Hronom.

Na zobrazenie miesta na mape táto stránka využíva služby Google maps, preto ide o orientačné zobrazenie a nezodpovedáme za aktuálnosť tohto zobrazenia