Ústredný portál verejnej správy

Lokality

Mapa krajov:

Banskobystrický kraj Košický kraj Prešovský kraj Žilinský kraj Trenčianský kraj Nitrianský kraj Trnavský kraj Bratislavský kraj

Zoznam VÚC:

Abecedný zoznam lokalít:

A B C Č Ď E F G H I J K L M N O P R S Š T Ú V Z Ž

Okres  Bardejov

Bardejov

Geografia
Patrí medzi väčšie okresy. Jeho rozloha 937 km2 je približne 1,5 krát väčšia ako má priemerne veľký okres Slovenska. Na severe ho ohraničuje dlhá hranica, ktorá je štátnou hranicou s Poľskom. Na východe, juhu a na západe hraničí so 4 okresmi Prešovského kraja - Svidník, Prešov, Sabinov a Stará Ľubovňa. Územie okresu sa rozprestiera na geomorfologických celkoch Vonkajších Karpát. Sú to Ondavská vrchovina, Busov, Čergov a Ľubovnianska vrchovina. Najvyšší vrch a zároveň najvyšší bod okresu je Veľká Javorina v pohorí Čergov vo výške 1098 m nad morom. Najnižší bod územia je pri výtoku Tople v katastri obce Vyšný Kručov - 180 m nad morom. Geologická stavba územia je pomerne jednotvárna. Tvoria ju súvrstvia paleogénneho flyša s rôznym zastúpením vrstiev pieskovcov, ílovcov, slieňovcov, iba doliny pri riekach sú pokryté štvrtohornými usadeninami štrkov, pieskov a hlín. Odolnosť hornín v reliéfe je výrazná. Na miestach s väčším zastúpením odolnejších pieskovcov vznikli vyvýšeniny, štruktúrne tvrdoše a chrbty. Na miestach, kde je viac ílovcov a slieňovcov, sú erózne brázdy. Okres patrí do všetkých troch klimatických oblastí: najnižšie polohy sa nachádzajú v teplej, stredné v mierne teplej a najvyššie v chladnej klimatickej oblasti. Priemerná ročná teplota sa v oblasti pohybuje okolo 7,1 °C, priemerne v okrese spadne 797 mm zrážok za rok. Hlavnou riečnou osou je Topľa, do ktorej sa vlievajú kratšie prítoky z oboch strán. Významný je výskyt minerálnych prameňov s liečebnými účinkami, ktoré sa využívajú najmä v neďalekých Bardejovských kúpeľoch. Prevažnú väčšinu územia pokrývajú hnedé lesné pôdy. V najvyšších polohách sa nachádzajú podzoly a pozdĺž Tople nivné pôdy fluvizeme. Značná časť okresu je odlesnená, v jestvujúcich lesoch prevládajú bukové porasty, niekde s prímesou jedle a smrečín, v malom rozsahu aj ostrovy borovicového lesa a zvyšky lužného lesa. Vzácne rastliny sa vyskytujú najmä v rezervácii Becherovská tisina v pohraničnej oblasti. Zachovali sa tam porasty buka s prímesou javora horského, jaseňa štíhleho, smreka, bresta horského a tisu. V podraste je zastúpená mesačnica trváca, marinka voňavá, čarovník alpínsky, mliečnik karpatský. Živočíchov reprezentujú zástupcovia listnatého a ihličnatého lesa, polí a lúk: diviak lesný, jeleň lesný, srnec lesný. Medzi chránené druhy patrí vlk dravý, orol skalný, výr skalný, krkavec čierny, včelárik zlatý, ďateľ hnedkavý. V okrese nie je národný park ani chránená krajinná oblasť. Maloplošné chránené územia tvoria 3 národné prírodné rezervácie: Becherovská tisina, Čergovský Minčol, Magura a 5 prírodných rezervácií: Livovská jelšina, Pod Beskydom, Regetovské rašelinisko, Slatina pod Lieskovcom a Zborovský hradný vrch.
Hospodárstvo
Nepriaznivá ekonomická situácia okresu je poznamenaná excentrickou polohou a dopravnou neprístupnosťou, ťažkou adaptabilitou na trhové podmienky, likvidáciou zbrojnej výroby, rozpadom východných trhov a redukciou až útlmom poľnohospodárskej a stavebnej výroby. Nedostatočné podnikateľské prostredie a nedostupnosť rozvojových úverov spôsobili recesiu hospodárstva. Priemysel okresu má monoštrukturálnu základňu s niekoľkými nosnými firmami orientovanými prevažne na odvetvie kožiarstva a strojárstva, odevníctvo, spracovanie dreva a potravinárstvo. V Bardejove vo firme JAS, a. s., sa vyrába široký sortiment obuvi. V Cígeľke sa plní do fliaš liečivá minerálna voda Cígeľka. Z rozlohy okresu zaberá poľnohospodárska pôda približne polovicu a z nej orná asi dve tretiny, zvyšok sú lúky a pasienky. Na väčšine osevných plôch sa pestujú obilniny, predovšetkým jačmeň, ovos a pšenica. Významná je produkcia zemiakov, ale i pestovanie ďateliny a ľanu. V živočíšnej výrobe má dominantné postavenie chov hovädzieho dobytka. Z hľadiska dopravy má okres priemerné postavenie. V regióne je podstatne významnejšia cestná doprava ako železničná. V Becherove je cestný hraničný priechod s Poľskou republikou. Bardejov je vzdialený od Prešova 47 km a od hlavného mesta Slovenska 477 km. Veková skladba obyvateľstva predstavuje progresívny typ populácie. Podiel obyv. v predproduktívnom veku je 22, 6 %, v produktívnom 61,2 % a v poproduktívnom 16,2 %. Na trhu práce sa v okrese nepodarilo zastaviť pokles zamestnanosti, ktorý bol spojený so znižovaním zamestnanosti v rozhodujúcich priemyselných podnikoch a poľnohospodárskych družstvách. Súkromno - podnikateľské aktivity sa v okrese ešte nerozvinuli v takej miere, aby zabezpečili prechod týchto pracovníkov do ich sektora. Okres Badrejov má najnižšiu priemernú mesačnú mzdu v Prešovskom kraji. Nezamestnanosť má sezónny charakter a je ovplyvňovaná ponukou stavebných, poľnohospodárskych a lesníckych prác. Z hľadiska cestovného ruchu sú najzaujímavejšie kultúrnohistorické pamiatky a Bardejovské kúpele. Pozoruhodný je Zborovský hrad a naozajstnými skvostami sú drevené kostolíky vo Fričke, Hervartove, Jedlinke, Kožanoch, Krivom, Lukove - Venécii, Tročanoch. Historické jadro mesta Bardejov je veľmi cennou mestskou pamiatkovou rezerváciou, ktorá je zapísaná na zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO a dostal od neho európsku cenu - Zlatú medailu za regeneráciu a revitalizáciu. V meste sú viaceré expozície Šarišského múzea. V Bardejovských kúpeľoch sa liečia choroby tráviaceho ústrojenstva, dýchacích ciest a žliaz s vnútorným vylučovaním. Na kúry sa využíva hydrouhličitanovo - chloridová, sódna, uhličitá a železnatá studená minerálna voda. V Bardejovských kúpeľoch je Múzeum šarišskej dediny s dreveným kostolíkom, ktorý tam premiestnili zo Zboja.
a štruktúra
Od 13. stor. do r. 1848 celé územie dnešného okresu Bardejov patrilo do Šarišskej stolice, neskôr, až do r. 1922, do Šarišskej župy. Okres Bardejov vznikol už r. 1923 krátko po vzniku prvej ČSR. S dnešným okresom mal rovnakú južnú, západnú aj severnú polovicu východnej hranice. Južná časť východnej hranice siahala len po obce Raslavice, Buclovany, Abrahámovce, Tročany, Kobyly, Rešov, Nižná Voľa, Vyšná Voľa, Hrabovec, Brezovka, Šašovka a Lipová. Územie juhovýchodne od nich spadalo do okresu Giraltovce. V r. 1923 - 1928 bol okres súčasťou Košickej župy, v r. 1938 - 1945 Šarišskej a v r. 1949 - 1960 patril do Košického kraja. R. 1960 sa rozloha okresu Bardejov podstatne zväčšila. Na východe k nemu pričlenili celý bývalý okres Svidník, veľkú časť okresu Stropkov a severnú polovicu okresu Giraltovce. R. 1968, keď na východ od Bardejova vznikol nový okres Svidník, zostala Bardejovu z tohto pričleneného územia len časť okresu Giraltovce. V okrese leží 86 obcí, z toho 1 mesto. Okresné mesto Bardejov leží v Ondavskej vrchovine v údolí rieky Topľa, ktorá preteká pod pohorím Busov pri poľských hraniciach. Počtom obyv. sa radí do 3. desiatky slovenských miest. Prvá písomná zmienka o sídle je z r. 1247, od r. 1923 je okresným mestom. Architektonicky cenné centrum je mestskou pamiatkovou rezerváciou. Počet obyv. okresu Bardejov je vyše 76000. Hustota zaľudnenia je veľmi malá, na 1 km2 tu žije o 30 obyv. menej, ako je celoslovenský priemer. Okres je však osídlený rovnomerne. Rast počtu obyv. za posledných 150 r. je možné rozdeliť na dve obdobia: obdobie stagnácie v r. 1869 - 1950 a obdobie pomerne dynamického rastu v r. 1950 - 1995. Vo vidieckych sídlach žije 55 % obyv. okresu, čo je 12 % nad slovenským priemerom. Viac ako 2000 obyv. majú 2 vidiecke obce: Raslavice a Zborov.
investorské informácie
Podľa Programu sociálneho a ekonomického rozvoja okresu je prioritou využitie výrobnej základne a voľných kapacít v okrese, podpora rozvoja malých a stredných podnikov s využitím podporných programov a vytvorenie vhodného podnikateľského prostredia. Jednou z reálnych možností je využitie daností v oblasti cestovného ruchu, rozvoj cezhraničnej spolupráce s prihraničnými regiónmi v Poľskej republike, dobudovanie technickej a sociálnej infraštruktúry a revitalizácia dedinských sídel. V rámci podpory a realizácie rozvojových programov sa zdôrazňujú pozitívne kvality okresu, a to výhodná geografická poloha s možnosťou prenikania na poľské, ukrajinské a bieloruské trhy, sociálno - demografický potenciál, kvalifikovaná pracovná sila, bohaté kultúrne dedičstvo a vhodné spoločensko - kultúrne prostredie.

Na zobrazenie miesta na mape táto stránka využíva služby Google maps, preto ide o orientačné zobrazenie a nezodpovedáme za aktuálnosť tohto zobrazenia

Späť