Revúca

Geografia

Revúca leží v juhových. časti Slovenského rudohoria na nive a terasovej plošine pri vtoku Zdychavy do rieky Muráň. Chotár mesta v doline Muráňa sa nachádza v nadm. výške 307 - 1018 m. Jeho zväčša vrchovinný povrch tvoria svory, granity a vápence. Okolie mesta je odlesnené, inde bukový les s prímesou hrabu. Pôdy prevládajú hnedé, lesné a illimerizované, menej nivné a na vápencoch rendziny. Hodošov les o rozlohe 20 ha bol vyhlásený r. 1998 za prírodnú rezerváciu. Tvorí ho pôvodný bukový les s pestrou prímesou ďalších drevín. Žijú tu medvede, vlky a rysy. Vo vodných tokoch sú pstruhy.

História

Prvá písomná zmienka: z r. 1357 ako Nagy Reucze, Rewcze, Noghrewche, Rausenbach, alias Rewcze, Rewutza Maior, Welka Rewucza, od r. 1920 Revúca. Spočiatku sa vyvíjala ako banícka, pastierska a roľnícka osada. Patrila pod jelšavské a od 2. pol. 16. stor. pod muránske hradné panstvo. V urbári muránskeho panstva z r. 1557 sa po prvý raz spomína ako mesto. V 16. stor. železiarska výroba, pracuje tu 5 hút a 7 hámrov. R. 1616 ako mestečko, rozvoj železiarskej výroby a viacerých remesiel, napr. kováčstva, súkenníctva, tkáčstva a hrnčiarstva. Koncom 18. stor. je v chotári Revúcej v prevádzke železiarsky podnik s veľkou taviarňou, piatimi hámrami a ôsmimi slovenskými pecami. V r. 1808 bola v meste založená Muránska únia, prvá účastinná spoločnosť v Uhorsku, podnikajúca v železiarstve. Od 2. pol. 19. stor. začína železiarska výroba upadať. V tomto období sa Revúca stáva centrom slov. národného a kultúrneho života. Roku 1919 sa stáva sídlom okresu. Počas celosvet. hospod. krízy však mesto ekonomicky upadalo a ožilo až po 2. svet. vojne vďaka výstavbe tehelne, textilného závodu a rozvoju ťažby a spracovania magnezitu v blízkom Lubeníku a Jelšave. Stáva sa sídlom lesného závodu a lesného stavebného závodu a Jednoty - spotrebného družstva. Revúca má priznaný štatút mesta, do roku 1960 bola sídlom okresu. Od 24. 7. 1996 opätovne sídlo okresu. Administratívnou časťou mesta Revúca je Revúčka, ktorá je písomne doložená r. 1427 ako Kysrewche, Malá rewuczka, Rewucka, 1920 Revúčka. Leží v doline potoka Zdychava. Sídlo na tomto území vzniklo pravdepodobne v 2. pol. 14. stor. Vlastníkmi boli Ratholdovci, neskôr patrilo pod jelšavské a muránske hradné panstvo. Po spustošení Turkami bola obec ľudoprázdna. V 15. - 16. stor. tu pracovali bane a hámor, obyv. sa živili aj spracovaním dreva a chovom dobytka.

Demografia

Od 2. pol. 16. stor. Revúca patrila pod muránske hradné panstvo, ktoré pomerne často menilo svojho majiteľa. Najstaršie zachované sú pečatidlá cechu čižmárskeho z r. 1694 a cechu mlynárskeho z r. 1697. Rozvoj železiarstva a vznik Muránskej únie oživuje rozvoj mesta. Obyv. sa zaoberajú remeslami, poľnohosp., ovocinárstvom. Pravdepodobne prvú tlačiareň v Revúcej zriadil I. B. Zoch, doložená je však len tlačiareň S. Kunstlera z r. 1893 - 94, ktorú v nasledujúcich rokoch viedli F. Gutmann, C. Schifferová a V. Büchler. Tlačiareň V. Fehéra pracovala v r. 1912 - 1936. Po Fehérovi ju r. 1937 prevzal J. Edelman. V 20. stor. v rokoch svet. hospodárskej krízy mesto trpí chronickou nezamestnanosťou vrcholiacou vo vzburách maloroľníkov a maloživnostníkov a v hladových pochodoch. Rozvoj magnezitového priemyslu v Jelšave a Lubeníku v 50. tych rokoch 20. stor., ale najmä výstavba pradiarne ľanu a teheľne, v meste spôsobili nový dynamickejší prírastok obyv. Pripájajú sa mestské časti Mokrá Lúka a Revúčka. Mesto má Dom opatrovateľskej služby.

Školstvo

Vr. 1862 vzniklo Slovenské evanjelické gymnázium. Prvým riaditeľom sa stal A. H. Škultéty a pôsobili tu významní slovenskí pedagógovia - Š. M. Daxner, J. Francisci, J. Botto, J. Dérer, E. B. Laciak, S. Ormis, I. B. Zoch a i. V roku 1868 ku gymnáziu pribudol učiteľský ústav. Do násilného uzavretia gymnázia a učiteľského ústavu r. 1874 opustilo ich brány 566 študentov a 90 učiteľov. Do budovy ústavu sa nasťahovala Štátna meštianska škola, r. 1890 aj 3-ročná Vyššia obchodná škola, ktorá bola r. 1919 zrušená. R. 1870 založili Súkromný ústav pre vzdelávanie dievčat, ktorý spravoval J. Botto. Zanikol r. 1874 a namiesto neho vznikol Maďarský mestský ústav pre vzdelávanie dievčat. V r. 1919 Štátne reálne gymnázium s riaditeľom J. Bottom, po 2. svet. vojne obnovené - JSŠ, SVŠ, Gymnázium M. Kukučína. V druhej polovici 20. stor. tu pôsobila Stredná poľnohospodárska technická škola a Stredné odborné učilište lesnícke. V súčasnosti je v meste a v m. č. Revúčka zriadené 3 MŠ, 4 ZŠ, Základná umelecká škola, Špeciálna základná škola, Gymnázium M. Kukučína, Prvé slovenské literárne gymnázium, Združená stredná odborná škola a Stredné odborné učilište spotrebných družstiev S. Ormisa a Obchodná akadémia. V rámci mimoškolskej činnosti vyvíja čulú činnosť Centrum voľného času detí.

Kultúra

Už r. 1822 založil v Revúcej Samuel Reuss pre školskú mládež knižnicu. V 1. pol. 19. stor. sa pričinením S. Reussa a neskôr aj jeho synov Júliusa, Gustáva a Ľudovíta rozvinul v meste literárny život zameraný na etnografiu, vlastivedu a zbieranie slovenských ľudových rozprávok. Študenti gymnázia vydávali ručne písané časopisy, v ktorých uverejňovali svoje prvotiny. Vyšli z neho spisovatelia K. Banšell, C. Gallay, M. Kukučín, J. Škultéty a historik J. Botto. V 60. rokoch 19. stor. pôsobí aj študentský spevácky zbor a orchester. Prvé divadelné predstavenie v meste hrali študenti gymnázia v roku 1866 a do r. 1873 naštudovali 23 divadelných hier. V polovici 19. stor. tu bolo známe Práškovo bábkové divadlo. V 80. tych rokoch 19. stor. najvýraznejšie účinkoval Vzdelávací spolok remeselných tovarišov revúckych, ktorí po zatvorení gymnázia ochotnícky hrávali slovenské divadlá, jeho súčasťou bol aj čitateľský krúžok. Po r. 1918 pôsobila Slovenská remeselnícka jednota, Sokol, ale aj Slovenská ev. jednota žien v Revúcej. Od 2. pol. 20. stor. sa kultúrny život v meste sústredil do ZK ROH V súčasnosti je garantom kultúrneho vyžitia občanov mestské kultúrne stredisko a mestská knižnica umiestnené v mestskom dome kultúry. Zachovaná je muzeálna expozícia o histórii gymnázia a školstva v Revúcej, o histórii mesta a časť múzea je venovaná miestnemu rodákovi generálovi R. Viestovi, veliteľovi povstaleckej armády bojujúcej v SNP. Organizované sú Dni Mesta Revúca, Detská divadelná Revúca, Zochova divadelná Revúca a Reussova Revúca. Tlač: Revúcke listy. V Revúcej sa narodili viaceré významné osobnosti: básnik J. Brocko, maliar Ľ. Čech, pedagóg J. Maliak, pedagóg a folklorista S. Ormis, botanik a historik G. Reuss, hudobný teoretik, folklorista Ľ. A. Reuss, hudobný teoretik a folklorista J. Reuss, básnik a filológ P. Šramko, armádny generál R. Viest.

Pamätihodnosti

Budova Prvého slovenského gymnázia, pôvodne baroková kúria z 18. stor. a novšia dvojpodlažná budova gymnázia z. r. 1871 z ľudových zbierok a darov a príspevkov ev. cirkvi, 4. 2. 1873 posvätil ev. kňaz Samuel Tomášik. Obe budovy boli r. 1991 vyhlásené za národné kultúrne pamiatky. V parku slovenských národovcov sú umiestnené busty I. B. Zocha a S. Ormisa. Na mestskom cintoríne sú pochovaní viacerí slovenskí národovci - folklorista S. Reuss, učitelia M. Nandrássy, S. Ormis, J. K. Holub, J. Botto a J. Kordoš. Pamätné izby Prvého slovenského gymnázia sprístupnili pri príležitosti 100. výročia jeho vzniku v roku 1962. Ev. fara s pamätnou tabuľou venovanou S. Reussovi, zakladateľovi slovenského národopisu a jeho synom. Z architektonických pamiatok klasicistický mestský dom z roku 1819, dvojpodlažná budova krytá manzardovou strechou. S maľbou v tympanóne znázorňujúcou bohyňu spravodlivosti Themis s váhami v ruke. Na priečelí sú dva latinské nápisy "Tam hore svätá Themida a tu dolu Bacchus hovoria pravdu" - odkrytý r. 1992 a "Senát a ľud veľkorevúcky postavil pre spravodlivosť, podnikanie a zábavu (1819)" - odkrytý r. 1996. Od roku 1997 v budove sídli mestský úrad. Zaujímavý je aj dvojpodlažný mestský hostinec (dobový "Traktir") z roku 1877. Pamätným miestom je dom M. Nandrássyho, v ktorom sa v 19. stor. stretávali slovenskí národovci. Zachované meštianske domy z 2. pol. 19. stor. V jednom z nich sa narodil armádny generál Rudolf Viest, čo pripomína pamätná tabuľa. V meste je až 19 pamätných tabúľ. Dve sakrálne stavby - staršou z nich je rim. kat. kostol sv. Vavrinca, neskorogotická stavba z 2. pol. 15. stor., upravená v roku 1892. Klasicistický tolerančný evanjelický kostol dokončili r. 1785, veža bola pristavaná o tri roky neskôr.

Hospodárstvo

Po roku 1989 došlo k postupnej transformácii, ale i zániku priemyselných a poľnohosp. podnikov v meste. V súčasnosti sú rozhodujúcimi podnikmi hlavne zamestnanecké akciové spoločnosti a s. r. o. V meste je zastúpená textilná výroba a šitie pánskych nohavíc, výroba tradičných stavebných hmôt. Lesopestovné, drevoťažobné práce a výrobu drevených polotovarov prevádzajú Lesy SR, š. p. V oblasti poľnohosp. pôsobia PD ktoré obhospodarujú cca 7600 ha pôdy. Verejná cestná doprava je zabezpečovaná Slovenskou autobusovou dopravou, š. p., Lučenec, Odštepný závod 02 Revúca.

Infraštruktúra

Vmeste stáli od roku 1823 do začiatku 20. stor. mestské kúpele na liečenie srdcových, nervových a ženských chorôb. V súčasnosti sa táto lokalita využíva ako prímestská rekreačná oblasť. Od roku 1952 je v Revúcej zriadená poliklinika, od roku 1958 nemocnica a v súčasnosti Revúcka medicínsko-humanitná, nezisková organizácia, NsP. V meste pôsobia štyri lekárne a niekoľko súkromných ambulancií lekárov. V r. 1996 - 2003, keď bolo mesto sídlom okresu boli v meste aj okresný súd, okresná prokuratúra, okresná vojenská správa, daňový úrad, okresné veliteľstvo PZ, úrad práce, ale už zákonom 416/2001 o prechode pôsobnosti orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky od 1. 1. 2004 je zriadený Úrad práce sociálnych vecí a rodiny a tiež niekoľko vysunutých pracovísk Obvodného úradu Rimavská Sobota. V meste pôsobia dve bankové inštitúcie a tri zdravotné poisťovne. Stravovacie a ubytovacie služby v rámci cestovného ruchu zabezpečuje jeden hotel a tri reštaurácie. V oblasti športových aktivít dosahujú významné úspechy športové kolektívy: Armádny volejbalový klub Magnezit, Armwrestlingový klub Magnezit, Automodelársky klub Ferrari, Futbalový klub Roma, Hádzanársky klub, Karate klub, Kickbox Leon, Klub Internacionálov mesta, Kulturistický oddiel Magnezit, Mestský hokejový klub Magnezit, Nohejbalový klub, Revúcka basketbalová asociácia - občianske združenie, Stolnotenisový klub, Športový klub Bastav Revúčka a MFK Slovmag, Tenisový oddiel Iskra, ktoré sú združené v Asociácii športu mesta Revúca. Pri centre voľného času a školách pôsobia školské športové strediská. Rekreačné možnosti obyvateľstva rozšírila rekonštrukcia mestského kúpaliska i zimného štadióna. Pošta, železničná stanica, autobusová stanica.
M. č.: revúca, revúčka.

Na zobrazenie miesta na mape táto stránka využíva služby Google maps, preto ide o orientačné zobrazenie a nezodpovedáme za aktuálnosť tohto zobrazenia