Snina

Základné údaje

Mesto Snina leží na sútoku riek Cirocha a Pčolinka, ohraničné z juhu Vihorlatskými vrchmi, z východu Bukovskými vrchmi a zo severu Nízkymi Beskydmi.Nadmorská výška 216 m. n. m. Chotár sa rozprestiera vo výške 199 - 1005 m. n. m. Ročná priemerná teplota je 4 - 7 °C, ročný úhrn zrážok je 750 až 900 mm. Rozloha: 5861 ha. Prímestská rekreačná oblasť Sninské Rybníky (prírodné kúpaliská, rybolov, cykloturistika). Na katastrálnom území Sniny sa nachádza časť Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat. Prírodná pamiatka Sninský kameň - vyhlásená r. 1982 (vyvrelinový andezitový útvar vysoký 1005 m., výskyt 148 druhov vyšších rastlín a 30 druhov drevín a krov, vzácne rastliny kostrava ovčia vihorlatská, rozchodník ročný).

História

Predpokladá sa, že Snina jestvuje od 11. storočia a patrí k najstarším slovenským sídlam v priľahlom okolí. Najstarší písomný doklad pochádza z roku 1317. Tunajší rím. kat. kostol je dokumentovaný až od 17. storočia, hoci iste jestvoval už v 14. až 15. storočí. Bola majetkovou súčasťou humenského panstva a ešte v 17. storočí vo vlastníctve šľachticov Drugethovcov. Škola jestvovala od čias jestvovania farského kostola. Okolo roku 1400 sa do Sniny prisťahovali Rusíni, ktorí sa zaoberali valašským hospodárstvom. Pravdepodobne v 14. alebo 15. storočí sa v Snine udomácnilo konanie trhu a obec sa vyvíjala ako mestečko. Bola najseverovýchodnejším mestečkom v Zemplínskej stolici. Obyvatelia sa tradične zaoberali najmä poľnohosp., ale aj prácou v lesoch, šindliarstvom, hrnčiarstvom, výrobou dreveného uhlia. V roku 1600 tu bolo 62 domov roľníkov, valachov a remeselníkov, ale aj kostol, fara a škola. Vtedy Snina patrila k stredne veľkým mestečkám v Zemplínskej stolici. Do polovice 17. storočia obyvateľov a domácností pribúdalo, v roku 1657 ich bolo 123. Tradičné roľnícko - valašské hospodárstvo miestnych obyvateľov v druhej polovici 18. storočia doplnili železné hámre, ktoré postavila podnikateľská rodina Rhollovcov. V roku 1900 tu žilo 2746 obyvateľov. V 19. storočí tu fungovala vysoká pec aj píla. Od roku 1876 bola sídlom slúžnovského obvodu. V r. 1912 bola postavená železničná trať Humenné - Snina - Stakčín. K miestnej píle Thonet - Mundus bola postavená úzkokoľajná železnica pre dopravu dreva z Vihorlatu. Organizovaný šport sa rozvíja od roku 1927, najmä futbal, lyžovanie, volejbal, zápasenie. V rokoch 1951 - 1960 bola Snina sídlom okresu. Stredné školy jestvujú od roku 1953. V druhej polovici 20. storočia značná časť obyvateľov pracovala v strojárskych závodoch Vihorlat. V roku 1970 tu žilo 9979 obyvateľov. Najviac bytov sa postavilo v r. 1975 - 90 v súvislosti s presídlením 7 obcí z oblasti výstavby vodnej nádrže Starina.

Demografia

Obyvateľstvo podľa skončeného stupňa školského vzdelania: 3416 základné, 3252 učňovské bez maturity, 1351 stredné odborné bez maturity, 1230 úplné stredné učňovské, 3754 úplné stredné odborné, 1018 úplné stredné všeobecné, 70 vyššie, 1463 vysokoškolské. Podiel obyvateľstva v produktívnom veku 64 %, v poproduktívnom veku 12 %. Z obyvateľov v produktívnom vekuje ekonomicky aktívnych 76,6 %. Priemerný vek: 32,1. Domový fond: 1825 rodinných domov, 359 bytových domov, 16 ostatných budov. Priemerný počet m2 obytnej plochy na 1 byt: 72,2 v rodinných domoch, 45,5 v bytových domoch.

Kultúra

Rím. kat. kostol Povýšenia svätého kríža z roku 1751. Gr. kat. kostol Matky Ustavičnej Pomoci z r. 1992. Klasicistický kaštieľ postavený v r. 1781 - 1800 so zvyškami historického parku. Na nádvorí kaštieľa studňa so sochou Herkula z roku 1841, odliatou v miestnej zlievárni. Kaplnka - pamiatka na rodinu Rhollovcov z roku 1847 sa nachádza na kalvárii. Medzi zariadenia sociálnych služieb ako i neziskové organizácie poskytujúce sociálnu starostlivosť v meste patrí ADOS - Agentúra domácej opatrovateľskej služby, Slovenský červený kríž, Nadácia Pro Futura, Grécko-katolícka charita a Spojené zariadenie sociálnych služieb Nádej. Kultúrnymi zariadeniami na území mesta sú Mestské kultúrne stredisko, Mestská knižnica, Dom Matice slovenskej, Centrum voľného času, Galéria Miro, Kino Centrum, Folklórny súbor Vihorlat, skupina historického šermu Vikomt, Tanečno-pohybové centrum mladých Merlin, dychová hudba Sninčanka, detský folklórny súbor Šiňavka, folklórne spevácke skupiny Javorina, Dúbravka, Starinčanka. V meste vychádza týždenník Sninské noviny. Nemocnica s poliklinikou. Školské inštitúcie: 7 ZŠ, Základná umelecká škola, Odborné učilište internátne, Gymnázium, Gymnázium pri Cirkevnej ZŠ, Združená stredná škola, SPŠ strojníckaSpoločenské a športové podujatia: Kultúrne leto (prehliadka hudobných, divadelných súborov), autorská literárna súťaž Gerbócova literárna Snina, Rally Vihorlat Snina. Športové zariadenia: futbalový štadión, všešportová hala, tenisové kurty. Športové oddiely: ZK Vihorlat Snina (zápasenie), MFK Snina (futbal), Spartak Vihorlat Snina (volejbal ženy). Ubytovacie zariadenia: penzión Caravella (14 lôžok), hotel Kamei na Sninských Rybníkoch (60 lôžok), DRZ Vihorlat Jurpák na Sninských rybníkoch (96 + 60 lôžok), detské rekreačné zariade, DRZ AGRIFOP - A. Čornanič na Sninských rybníkoch (85 lôžok). Autobusová a železničná stanica.

Hospodárstvo

Významnými podnikmi sú výroba kábelových zväzkov, strojárska výroba, spracovanie bukovej guľatiny, výroba tepelného dreva, výroba nábytkových polotovarov z buka. Mesto je spoluzriaďovateľom Centra prvého kontaktu (pomoc podnikateľom pri čerpaní prostriedkov z fondov EU).

Na zobrazenie miesta na mape táto stránka využíva služby Google maps, preto ide o orientačné zobrazenie a nezodpovedáme za aktuálnosť tohto zobrazenia