Partizánske

Geografia

Mesto leží na styku Nitrianskej sprašovej pahorkatiny, Hornonitrianskej kotliny, pohoria Tribeč a južného výbežku Strážovskej hornatiny, na širokej nive a terase pri sútoku Nitrice a Nitry. Odlesnený chotár má nivné pôdy, spraš s hnedozemami a druhohorné horniny s rendzinami. V okolí sa vyskytujú aj ostrovčeky menej častých oglejených hnedozemí s nižšou úrodnosťou, a teda menej vhodné typy na poľnohospodárske využitie.

História

Archeologický výskum potvrdil osídlenie územia mesta v strednom paleolite. Z obdobia neolitu tu bolo odkryté sídlisko volútovej kultúry, z mladšej doby bronzovej pohrebisko lužickej kultúry a slovanské pohrebisko z doby veľkomoravskej. Už v 2. pol. 12. stor. si v Šimonovanoch predkovia rodu Simonyiovcov postavili obytnú vežu a Šimonovany sa stali jedným zo sídelných majetkov rodu. Predpokladá sa, že názov obce vznikol ešte pred koncom 12. stor. a je odvodený od mena Šimon, ktoré bolo časté v rode Simonyiovcov. Začiatkom 15. stor. bola obec vyvinutým sídlom. Bola tu opevnená kúria - hrádok, viac ako 2 desiatky sedliackych usadlostí, farský kostol Panny Márie s cintorínom a zemepanský mlyn. Koncom stredoveku boli Šimonovany vyvinutým sídlom strednej veľkosti v Oslianskom dištrikte Tekovskej župy. V nepokojnom období rokov 1526 - 1711 trpelo obyv. vojnami a nepokojmi, ktoré sužovali celé Slovensko. V prípade nebezpečenstva im útočisko poskytol tunajší hrádok. Podľa súpisu z r. 1696 na sklonku 17. stor. bolo v obci 15 domov, do kategórie sedliakov patrili len 2, zvyšok boli želiari. V prvej polovici 17. stor. získali majetkové podiely v obci Fánčiovci a Daniel Révay. V období vzniku Československej republiky boli Šimonovany sídelnou obcou obvodného notárskeho úradu. V priebehu 19. stor. sa začala majetkovo vzmáhať rodina Salzbergerovcov, ktorá sa už začiatkom. 20. stor. stala najbohatším vlastníkom v Šimonovanoch. Obyv. boli prevažne roľníkmi alebo pracovali na veľkostatkoch Jozefa Salzbergera a Eleméra Simonyiho. Medzníkom v dejinách obce a mesta Partizánske je rok 1938. V tomto r. firma MAS - Moravské a slovenské strojírny, patriaca Baťovmu koncernu, odkúpila Salzbergerov veľkostatok a krátko na to začala v katastri obce Šimonovany vyrastať osada Baťovany a továreň, ktorá sa mala spočiatku orientovať na výrobu bicyklov a obuvníckych strojov. Baťa sa po vzniku nových pomerov (rozpad republiky) vzdal myšlienky na strojárenskú výrobu a už 15. júla 1939 tu boli vyrobené prvé topánky. Rýchlo prebiehala aj komplexná výstavba novej obce. Neznáma obec Šimonovany sa stala jednou z najznámejších obcí Slovenska. Továreň neprestala vyrábať ani počas vojny. V Baťových závodoch pôsobila počas 2. svet. vojny ilegálna skupina organizujúca protifašistický odboj aj v blízkom okolí. Po vypuknutí SNP sa organizácia rozrástla a vďaka jej činnosti nastúpilo do povstania okolo 2000 povstalcov, ktorým velil správca Baťovho veľkostatku Jozef Trojan. Baťovany boli oslobodené 2. apríla 1945. V r. 1948 už boli Baťovany samostatnou osadou so železničnou stanicou, nemocnicou, poštovým úradom, školou, rim. kat. a ev. a. v. farou, obchodmi a stanicou ZNB. Aj počtom obyv. vysoko prerástla materskú obec a preto boli Baťovany v novembri 1948 povýšené na mesto. Vo februári 1949 prijali názov Partizánske a stali sa sídlom nového okresu Partizánske. Továreň dostala názov Závody 29. augusta. Celý povojnový vývoj mesta Partizánske bol naďalej prepojený s rozvojom obuvníckeho gigantu, akým sa Závody 29. augusta (ZDA) stali. Každý rok pribúdalo takmer 1000 nových zamestnancov a počty vyrobenej obuvi sa rátali na desiatky miliónov. V r. 1966 postihli mesto 3 živelné pohromy. Najskôr 2 požiare a v auguste veľká povodeň. V r. 1976 boli k mestu pričlenené obce Veľké a Malé Bielice, Brodzany a Návojovce. Po r. 1990 sa osamostatnili len Brodzany. Vývoj po novembri 1989 sa Partizánskeho dotkol v ekonomickej oblasti dosť nepriaznivo. Recesia obuvníckej výroby priniesla nezamestnanosť prevyšujúcu 20%. Dominantným odvetvím zostáva výroba obuvi a s ňou súvisiace činnosti, v ktorých pôsobí viac ako 60 podnikateľských subjektov. Napriek výraznému poklesu miery investovania do nových objektov sa dokončila výstavba ČOV (1993) a ďalšie stavby. Zrekonštruoval sa objekt Vodného hradu (1998). Komplexnou rekonštrukciou námestia a dostavbou sa vytvorila moderná pešia zóna. Zo súkromného kapitálu bola financovaná výstavba troch supermarketov, obuvníckeho závodu, troch čerpacích staníc PHM. Na úseku školstva výraznejšie zmeny zaznamenalo stredné školstvo, ktoré rozšírilo spektrum profesií, pribudla obchodná akadémia. Spoločenské zmeny zasiahli aj zdravotníctvo. Prebehla privatizácia lekárskych ambulancií prvého kontaktu a vybranej siete špecializovaných ambulancií. Nemocnica s poliklinikou sa stala mestskou n. o.

Rozvojové plány

Začiatkom 21. stor. ponúka Partizánske pomerne dobré územné podmienky pre svoj ďalší rozvoj. Mesto je primerane dostupné k hospodárskym a spoločenským centrám Slovenska, má dobrú technickú vybavenosť, dostatočnú možnosť využívať plochy pre ďalšiu bytovú výstavbu, občiansku vybavenosť i hospodársky rozvoj. Problémom je nedostatočné využívanie výrobných kapacít v areáli bývalých ZDA a vysoká nezamestnanosť.

Miestne èasti

Malé Bielice: obec leží na východnej časti sprašovej Nitrianskej pahorkatiny na ľavostrannej nive a terase rieky Nitry. Spomína sa v r. 1271 ako Beluk v darovacej listine Ladislava I. nitrianskemu biskupstvu. Od r. 1397 patrila topoľčianskemu panstvu, od r. 1576 Forgáchovcom a panstvu Jelenec. Neskôr boli vlastníkmi Medňanskovci, Rudnaiovci a Gosztoniovci. Obyv. sa v minulosti živili ako roľníci, povozníci a remeselníci. Prvé zmienky o horúcich liečivých prameňoch pochádzajú od anglického cestovateľa E. Browna z r. 1669. R. 1878 ich kúpil Jonáš Hecht, r. 1886 ich predal rodine Polákovej. V r. 1928 kúpili časť kúpeľov Gertrúda a Ida Nešnerové, časť Dr. Max Adler a zvyšok Československý štát, ktorý ho prenajal Karolíne Aldorferovej z Oslian. V tomto období kúpele dosiahli svoj najväčší rozmach. Po r. 1948 spustli a až po ich prevzatí š. p. ZDA Partizánske bola ich činnosť oživená a slúžili ako denné sanatórium pre zamestnancov ZDA. V súčasnosti sú prevádzkované súkromnou spoločnosťou s možnosťou ubytovania a celodenného stravovania. V r. 1947 tu firma Baťa vybudovala letisko, ktoré dodnes slúži pre športové účely miestneho aeroklubu.

Veľké Bielice: spomínajú sa v r. 1271 pod názvom Beluk utraque. Obec patrila panstvu Topoľčany, od 1579 panstvu Jelenec, od 17. stor. viacerým zemanom. R. 1763 ju poškodilo zemetrasenie. Od r. 1884 má železničné spojenie do Nových Zámkov a od r. 1896 do Prievidze. Bola tu rozvinutá výroba košíkov a bielenie plátna. R. 1810 postavili Kvašayovci a Vaďonovci v obci majer s vlastným hospodárením. R. 1857 sa väčšinovým vlastníkom stal Florián Birly, r. 1878 predal František Kvašai svoj podiel Nathanovi Slazbergerovi.

Návojovce: malá obec ležiaca na východnej časti Nitrianskej sprašovej pahorkatiny na pravostrannej nive a terase Nitrice, v blízkosti ústia s riekou Nitrou, na trase medzi Veľkými Bielicami a Skačanmi. Prvá písomná zmienka o obci je z r. 1324 ako Navoy. Obec patrila Simonyiovcom, neskôr Majténiovcom. Obyv. boli zväčša roľníci a povozníci, obchodovali s obilím a ovocím. Od r. 1867 postupne skúpil všetky majetky Nathan Salzberger. Počas 1. ČSR tu pracovala mliekáreň, v ktorej sa spracovávalo mlieko z obcí M. Bielice, V. Bielice, Skačany a Návojovce. Počas 2. svet. vojny pracovala v obci ilegálna skupina a po vyhlásení SNP sa do nej zapojilo 12 robotníkov z firmy Baťa.

Demografia

Pôvodní obyv. obce Šimonovany boli prevažne roľníci. S príchodom Baťu a vznikom nového mesta sa sem za prácou prisťahovalo množstvo obyv. nielen z okolitých obcí, ale aj z rôznych častí Slovenska, Moravy a Čiech. Pre Partizánske bolo typické previazanie celého života mesta na existenciu továrne. Po r. 1989 sa situácia zmenila, nakoľko novovznikajúce malé a stredné firmy zamestnávajú len časť prepustených zamestnancov bývalých ZDA. Nezamestnanosť v okrese Partizánske , v súčasnosti dosahuje takmer 14 %.

Kultúra

Aj k rozvoju kultúry v meste výraznou mierou prispeli zamestnanci firmy Baťa. Keďže pochádzali z rôznych častí Československa, prinášali so sebou i kultúrne tradície svojho kraja. Pokiaľ sa v okolitých obciach sústreďovalo kultúrne dianie v spolkoch, v Baťovanoch sa spoločensko-kultúrny život sústredil na učňov a vychovávateľov v internáte Baťovej školy práce. Tu boli naštudované prvé divadelné predstavenia. V r. 1939 vznikla závodná dychová hudba, ktorá pôsobí dodnes a patrí medzi úspešné dychové hudby, ktoré reprezentujú mesto aj na medzinárodnej scéne. V r. 1950 vznikol folklórny súbor Jánošík. Neskôr tanečná skupina Modans. Už tri desaťročia organizuje súťaž pre začínajúcich spevákov populárnej piesne Zlatá črievička. S mestom sú spojené mená akad. maliarov Štefana Poláka, Jána Hlavatého, Márie Fulkovej, Gabriely Kopeckej, Petra Pisára, Miloša Vanku, Márie Tomanovej-Hoďovej, Milana Krajču a ďalších. Trvalou súčasťou života mesta od svojho vzniku až po súčasnosť sa stalo ochotnícke divadlo. Najskôr to bol Divadelný súbor pri závodnom klube odborov. Od r. 1981 pôsobil Súbor malých javiskových foriem Gymnázia v Partizánskom. Výraznými osobnosťami tohoto súboru boli a dodnes zostali Jozef Krasula a Andrej Bohm. Významnou inštitúciou vyvíjajúcou vedecko-kultúrno-osvetovú činnosť je Hornonotrianska hvezdáreň v Malých Bieliciach. K osobnostiam, ktoré preslávili mesto, patria v oblasti kultúry a vedy operní speváci bratia Dvorskí, herci - zabávači Ivan Krajíček a Maja Velšicová, spisovatelia Rudolf Jašík a Peter Glocko, básnik Vladimír Reisel, pedagóg a jazykovedec Vlado Uhlár, univerzitný profesor Jozef Vladár, vedec, vynálezca prof. Ing. Vendelín Macho, DrSc., pedagóg a novinár Emil Nándory.

Veľmi bohaté sú športové tradície v meste. Futbal sa hral v Baťovanoch od založenia továrne. K najznámejším futbalovým osobnostiam, ktoré vyrástli v Partizánskom, patrí Karol Jokl, Ján Geleta a i. Od vzniku obuvníckej fabriky sa úspešne rozvíjal box. Najväčší úspech dosiahol Július Torma, ktorý získal na olympiáde v Londýne r. 1948 zlatú medailu. V 50-tych rokoch patril k najznámejším reprezentantom v boxe Ján Zachara. Najviac preslávila Partizánske ženská hádzaná. Začala sa tu hrať v r. 1954, najväčšie úspechy dosiahla v 70-tych a 80-tych rokoch. V sezóne 1979/1980 sa ISKRA Partizánske stala prvýkrát majstrom ČSSR, r. 1980 zvíťazila v európskej súťaži Pohári víťazov pohárov, v tomto roku sa stala aj najúspešnejším športovým ženským kolektívom v Československu. V r. 1990 sa oddiel premenoval na Tempo, v r. 1993 na HCT Jaspol. V 90. rokoch sa objavujú finančné problémy, posledné víťazstvo v lige zaznamenali v r. 1993, kedy sa stali historicky prvými majsterkami Slovenskej republiky. V r. 1997 sa oddiel premenoval na HK Slávia Partizánske. V Partizánskom sa darilo aj iným športom. Úspešní boli ľahkí atléti, stolní tenisti, basketbalisti, volejbalisti, kolkári i šachisti.

Rekreácia a oddych

Ozdravné stredisko v Malých Bieliciach s termálnou slabo mineralizovanou vodou s teplotou 38 °C, ktorá je základom liečivých procedúr. Veľmi dobre pôsobí na pohybové ústrojenstvo, vegetatívny nervový systém a celkovú somatickú regeneráciu organizmu. Letné kúpalisko Dúha je jedným najmodernejších kúpalísk na Slovensku. V meste sú tenisové kurty, krytá plaváreň, otvorený zimný štadión, športová hala. Športové letisko v mestskej časti Malé Bielice, ktoré prevádzkuje Slovenský národný aeroklub gen. M. R. Štefánika, ponúka možnosť vyhliadkových letov a kurzov rogala. V investorstve mesta prebieha zakrytie zimného štadióna.

Historické pamiatky

V časti Šimonovany je to zrekonštruovaný goticko-renesančný kaštieľ, tzv. vodný hrad z r. 1426. Zaujímavý je rím. kat. kostol Božského srdca Ježišovho ukončený v r. 1949. Jeho interiér je uceleným umelecky pôsobivým výtvarným dielom akad. sochára Tibora Bártfaya. V r. 1996 bol kostol vyhlásený za kultúrnu pamiatku.
M. č.: Malé Bielice, Návojovce, Partizánske, Veľké Bielice.

Na zobrazenie miesta na mape táto stránka využíva služby Google maps, preto ide o orientačné zobrazenie a nezodpovedáme za aktuálnosť tohto zobrazenia