Ústredný portál verejnej správy

Lokality

Mapa krajov:

Banskobystrický kraj Košický kraj Prešovský kraj Žilinský kraj Trenčianský kraj Nitrianský kraj Trnavský kraj Bratislavský kraj

Zoznam VÚC:

Abecedný zoznam lokalít:

A B C Č Ď E F G H I J K L M N O P R S Š T Ú V Z Ž

 

Plešivec

Základné údaje
Leží v NP Slov. kras na sútoku rieky Slaná a Štítnik. Chotár zaberá skoro celú Plešiveckú planinu, východnú časť planiny Koniar a západnú časť Silickej planiny. Má ráz vrchoviny, je bohatý na všetky krasové formy a zalesnený je hrabovým a dubovým lesom. Plešivec vznikol vedľa starej obchodnej cesty na mieste starého osídlenia na území Turnianskeho panstva. Na jej mieste sa našiel aj hromadný nález bronzových predmetov z ml. doby bronzovej. Prvotný názov obce je Plesuck z r. 1243. Jej dejiny sú spojené najmä s rodom Bebekovcov (Bubekovcov), ktorí pochádzali zo starého rodu Ákosovcov. Bebekovcom ho po smrti komesa Boršu daroval v r. 1243 kráľ Belo IV. za zásluhy v boji proti Tatárom. Bebekovci si tu postavili rodový hrad. Uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou udelil Plešivcu 21. apríla 1328 krupinské mestské výsady. Hrad aj obec boli v r. 1558 vypálené Turkami a neskôr, súčasne so spustošením obce cisárskym vojskom aj zbúraný. Od začiatku 17. stor. sa v mestečku uskutočňovali zasadnutia Gemerskej župy. V r. 1848 tu boli odsúdení za šírenie rebelantských a panslávskych myšlienok na smrť Daxner, Francisci a Bakulínyi. V polovici 19. stor. tu postavili Miklosiovci oceliareň, koncom 19. stor. bola dostavaná železničná trať Plešivec - Muráň a Plešivec - Slavošovce takže Plešivec sa stal dôležitým železničným uzlom. V r. 1898 tu založil Rezső Blum ústav pre slabomyseľných, ktorý v súčasnosti funguje ako psychiatrická liečebňa. V rokoch 1938 - 1945 bol Plešivec pripojený k Maďarsku. Obyv. sa zaoberali poľnohosp., pálením vápna, remeslami, prácou pri železnici, miestnej oceliarni a neďalekej celulózke. V súčasnosti sú zamestnaní v priemysle, doprave, obchode a službách a poľnohosp. Sú tu dve ZŠ (slovenská a maďarská) pre 1. - 9. r. Nachádza sa tu zrúcanina vodného hradu z. 13. stor., ranogot. kostol ref. cirkvi, postavený na mieste pôvodného kostola sv. Juraja z 13. stor. a prestavaný v renes. slohu v 17. a 18. stor., pohrebná kaplnka Bebekovcov z 15. stor., budova župného domu z r. 1719 (neskôr väznica). Narodil sa tu maliar Július Rudnay (1878 - 1957).

Na zobrazenie miesta na mape táto stránka využíva služby Google maps, preto ide o orientačné zobrazenie a nezodpovedáme za aktuálnosť tohto zobrazenia

Späť