Handlová

Základné údaje

Mesto leží približne 10 km od geometrického stredu Európy. Je druhým najväčším mestom regiónu horná Nitra. Územie je situované v juhovýchodnej časti Hornonitrianskej kotliny. Centrálnu časť tvorí Handlovská kotlina, juhozápadnú treťohorné sopečné pohorie Vtáčnik s dominantami Veľký Grič (977 m n. m. ), Malý Grič (876 m n. m. ) a Kňazov vrch (694 m n. m. ), na východe a juhovýchode je to treťohorné sopečné pohorie Kremnické vrchy s najvyšším vrchom Vysoká (935 m n. m. ) a na severe je to pohorie Žiar. Mestom preteká rieka Handlovka.

V časti Nová Lehota sa nachádzajú chránené stromy - tis obyčajný (Taxus bacata L.) a sekvoja obrovská (Sequoiadendron giganteum Lindl). V katastri sa nachádza prírodná rezervácia Biely kameň. V okolí mesta prevláda podhorská a horská karpatská fauna a flóra, teplomilné druhy sa vyskytujú len sporadicky na južne exponovaných úpätiach pohorí Žiar a Vtáčnik.

História

Podľa zakladacej listiny kráľa Ľudovíta I. obec založil šoltys Henrich Chricker v r. 1376, kedy lokalitu osídlil nemeckými kolonistami. Dejiny Handlovej sa však začali písať oveľa skôr. Archeologické nálezy z neskorej doby kamennej, hromadný nález medených a bronzových nástrojov a pohrebisko ľudu lužickej kultúry svedčia o osídlení okolia už v praveku. Handlová bola pôvodne poľnohospodárskou obcou. Počas celého obdobia vývoja si zachovávala podiel obyvateľstva nemeckej národnosti. Mestské výsady získala obec v r. 1839 spolu s trhovým právom. Prvý doklad o výskyte uhlia v Handlovej pochádza z r. 1784. Systematickú ťažbu začalo bojnické panstvo po r. 1850 vlastníkom pozemkov grófom Jánom Pálfim. V r. 1909 podrobnejšieho geologického prieskumu vznikla Západouhorská kamennouhoľná banská účastinná spoločnosť, ktorá získala právo ťažiť a predávať tunajšie uhlie. Zásoby boli odhadnuté na 46 miliónov ton. V r. 1913 sa vyťažilo 95800 ton uhlia a v r. 1916 to už bolo 236823 ton. V súčasnosti prebieha útlm ťažby uhlia. V meste je pripravený priestor pre priemyselnú zónu s rozlohou 7 ha, na ktorej je možnosť vybudovať menšie prevádzky alebo stredne veľký závod.

Kultúra a šport

Bohatá je i história kultúry mesta. V r. 1913 bol založený hudobný súbor, v r. 1928 divadelný súbor pri Jednote proletárskej telovýchovy. Súbory účinkovali v Robotníckom dome postavená zo zbierok a pomocou dobrovoľných brigád v r. 1922 - 1924 a v Kultúrnom dome, ktorý bol dostavaný v r. 1932. Nový kultúrny stánok bol postavený v r. 1961, jeho súčasťou je aj hvezdáreň. Divadelný súbor dosiahol výrazný úspech v r. 1974 s hrou Dom pre najmladšieho syna, kedy bol zaradený medzi ochotnícke súbory kategórie A. Výrazné úspechy dosahuje aj dychový súbor účasťou na rôznych festivaloch a v televízii.

Porovnateľná je aj história handlovského športu. V r. 1912 bol založený futbalový oddiel, za jeho zakladateľa sa považuje Dezider Peller. Striedavé úspechy v súťažiach doviedli oddiel až k titulu jesenného majstra 2. ligy. Dnes sú najúspešnejším oddielom klubu Baník Handlová basketbalisti hrajúci v 1. lige.

Demografia

Handlová patrila k najväčším sídlam hornej Nitry. Počet obyvateľov prudko stúpol s rozvojom priemyslu po r. 1910. V r. 1920 bolo v meste 2514 baníkov. V r. 1922 žilo v Handlovej 9793 obyvateľov prevažne z baníckych rodín. Po 2. svetovej vojne boli odsunutí karpatskí Nemci. Po r. 1950 sa začalo s mohutnou výstavbou mesta - Údernícka kolónia, Sever, Juh, odborné školy, budovy úradov, hotel Baník, Dom služieb, športový štadión a pod. Handlová sa stala najväčším baníckym mestom na Slovensku.

Pamätihodnosti

K najvýznamnejším kultúrnym a historickým pamiatkam patrí rím. kat. kostol sv. Kataríny Alexandrijskej, postavený v 14. stor. Kostol bol viackrát prestavaný. V r. 1502 vyhorel, v r. 1599 ho zničili Tatári, v r. 1660 bol barokovo upravený, v r. 1770 bola prestavaná veža a v r. 1905 bol vymaľovaný v neogotickom štýle. V r. 1942 bol rozšírený priečnou loďou, ktorú zbombardovali pri prechode frontu. Dnešnú podobu dostal kostol po prestavbe v pôvodných rozmeroch v r. 1958. Predstavaná veža s výškou 45 m má tri zvony, najstarší z r. 1752.

Vm. č. Nová Lehota stojí kostol sv. Mikuláša biskupa (kat.), postavený v r. 1785. V jeho blízkosti rastú už spomenuté chránené stromy. Ďalším je kamenný kostol na Hornom konci zasvätený Dobrému pastierovi (1941). Kaplnka sv. Michala v časti Morovno je z r. 1902. V centre mesta sa nachádza kaplnka sv. J. Nepomutského z 18. stor., neoklasicistická kaplnka Sedembolestnej Panny Márie je 19. stor. Kaplnku sv. Vendelína v Novej Lehote postavili v r. 1847.

Cestovný ruch

Prírodné danosti okolia sú priaznivé pre rozvoj rekreácie a cestovného ruchu. V blízkosti Handlovej sa nachádza dominanta širokého okolia, zámok Bojnice, ZOO a kúpele. Neďaleké rekreačné stredisko Remäta poskytuje pre turistov komplexné služby. Mesto má vlastnú krytú plaváreň s 25 m i detským bazénom. Na Hornom konci sa nachádza umelé jazero zamerané na chov rýb s možnosťou ich lovu. V rámci agroturistických pobytov je možné navštíviť Ranč Geronimo alebo jazdecký klub Navaho, s možnosťou jazdy na koňoch. V zimných mesiacoch je Remäta miestom pretekov psích záprahov.
M. č.: Handlová, Morovno, Nová Lehota.

Na zobrazenie miesta na mape táto stránka využíva služby Google maps, preto ide o orientačné zobrazenie a nezodpovedáme za aktuálnosť tohto zobrazenia