Nové Mesto nad Váhom

Základné údaje

Nové Mesto nad Váhom je priemyselným, kultúrnym a administratívnym centrom okresu. Leží v severnej časti považského výbežku Podunajskej roviny, kde sa údolie Váhu rozširuje do úrodnej nížiny ohraničenej poslednými výbežkami Malých Karpát a Považským Inovcom.

Povrch chotára na aluviálnej rovine a pahorkatine tvoria mlado - treťohorné usadeniny pokryté nivnými uloženinami a sprašou, v západnej časti na svahoch Malých Karpát druhohorné horniny. Zalesnené teplomilnými dúbravami, dubovohrabovými lesmi, miestami s borovicou. Má hnedozemné a nivné pôdy, rendziny a pararendziny. Mesto patrí klimaticky do oblasti teplej a mierne teplej oblasti s mierne vlhkými podoblasťami.

História mesta

Prvé záznamy o osídlení pochádzajú už z obdobia 240 - tis. rokov pred n. l., z doby kamennej. Vznik stredovekej osady súvisí s budovaním pásma pohraničných pevností na hrebeňoch Malých a Bielych Karpát, ktoré chránili západné hranice Uhorska. Sústavu hradov dopĺňali strážne veže a opevnené osady, ako bola i osada, z ktorej sa vyvinulo Nové Mesto nad Váhom. Za tatárskeho vpádu bola pôvodná osada zničená. Vybudovanie osady na novom mieste pravdepodobne dalo podnet ku vzniku jej nového pomenovania. Najstarší písomný doklad o dejinách Nového Mesta je listina z r. 1263, kedy Belo IV. dal obývanú osadu kláštoru sv. Martina na Panónskej hore spolu s trhovými a prievoznými poplatkami. Vo vlastníctve benediktínov však mesto dlho nezostalo. Za dynastických sporov kráľoviča Štefana s otcom sa benediktíni postavili na stranu otcovu, za čo sa im Štefan V. po nastúpení na trón pomstil. R. 1271 im Nové Mesto odobral a daroval ho sriemskému bánovi - komesovi Vavrincovi. Benediktíni sa snažili dostať svoje majetky späť, no bezvýsledne, pretože na javisko dejín vstúpil Matúš Čák Trenčiansky, ktorý zabral nielen Nové Mesto, ale i celé Považie. Prinavrátenia Nového Mesta sa benediktíni domáhali aj po smrti Matúša Čáka r. 1321 a neskôr i u kráľa Žigmunda, ale opäť sa im to nepodarilo. V roku 1388 dostalo mesto od kráľa Žigmunda Luxemburského významné privilégiá. Jedným z nich bolo právo konania výročných trhov. V tom istom roku mestečko panovník daruje spolu s beckovským panstvom poľskému vojvodovi Ctiborovi, ktorý sa stal pánom viacerých okolitých obcí rozsiahleho panstva. V roku 1414 tu Ctibor usadil rehoľu augustiniánov, ktorí založili prepošstvo s kapitulou a sídlili tu do r. 1538. Na základoch starého farského kostola vyrástol honosný gotický kostol prepozitúry. R. 1437 získalo mestečko vlastnú správu a súdnictvo, r. 1550 privilégiom Ferdinanda I., získalo významné výsady. Ctibor zo Ctiboríc dal mestečko po r. 1430 opevniť a obohnať valmi. Napriek tomu v r. 1440, keď tiahli hore Považím táboriti, napadli i Nové Mesto nad Váhom. Okrem Turkov znepokojovali mesto protihabsburskí povstalci a v r. 1705 cisárske vojská. Za povstania Františka Rákócziho II. bolo takmer úplne zničené požiarom (1706). Mestečko známe množstvom cechov a remesiel (čižmárov, zámočníkov, tkáčov, hrnčiarov, krajčírov). Rýchly rozvoj nastal za kapitalizmu aj vďaka veľkého počtu židovského obyvateľstva, ktorí tu žili od stredoveku. Založili pálenice, podniky na spracovanie koží, továreň na mydlo, továreň na podkovy, na palice, na detské kočíky. V r. 1900 vznikla Coburgova továreň na banské a hutnícke stroje. Rozvoju priemyslu napomohlo dobudovanie považskej železnice v r. 1876. Vznikli úverné ústavy - r. 1890 Úverná banka a 1897 Ľudová banka. Mesto sa stalo centrom širokého okolia, strediskom obchodu s poľnohospodárskymi výrobkami a remeslami.

V r. 1738 - 42 sa stalo dočasným sídlom avla Balassu, komisára uhorskej kráľ. miestodržiteľskej rady pre zdravotnícke otázky, v súvislosti s protiepidemickými opatreniami pri šírení morovej nákazy. Prvá lekáreň vznikla už v 18. storočí, židovská nemocnica r. 1854, poliklinika v r. 1953.

Aj po r. 1918 zostalo hospodárskym strediskom okolia s rozvinutými remeslami a menšími priemyselnými podnikmi (liehovar, octáreň, továreň na nábytok, na rastlinné tuky). R. 1936 vznikol závod na obaly, r. 1942 centrálne dielne. V r. 1929 otvorili i železnicu Nové Mesto nad Váhom - Veselí nad Moravou. V dvadsiatych rokoch 20. stor. boli veľké štrajky, protestné akcie robotníkov, hladové pochody. Pri demonštrácii r. 1922 zastrelený četníkmi 19 - ročný J. Psotný. Za slovenského štátu odvliekli Nemci do koncentračných táborov 1450 židovského obyvateľstva z Nového Mesta, väčšina z nich zahynula. Do SNP sa zapojilo okolo 100 miestnych vojakov a dôstojníkov, už pred vypuknutím SNP vyviezli tajne z kasární množstvo zbraní a výstroja do Lubiny, Kálnice a Bziniec pod Javorinou pre partizánov. Začiatkom r. 1945 Nemci zastrelili na žid. cintoríne 27 partizánov a protifašistických bojovníkov. Mesto bolo oslobodené vojskami Sovietskej armády 7. 4. 1945.

Začína sa rozvíjať strojársky priemysel, drevársky, priemysel stavebných hmôt (dve tehelne, vápenka, kameňolom), textilný, potravinársky, energetický priemysel a i. V r. 1952 vznikol Výskumný ústav mechanizácie a uutomatizácie, vybudovali sa nové sídliská, školské a kultúrne zariadenia.

Za reformácie vznikla mestská latinská škola podľa vzoru nem. mest. škôl. Pôsobil na nej Ján Abrahamides (1595 - 1600), posledným rektorom bol Dávid Perlitius (1568). V r. 1862 židovská náboženská obec zriadila reálku s nemeckým vyučovacím jazykom. Po vzniku ČSR v r. 1919 bola založená reálka, sedemročná, r. 1921 zmenená na čs. reálne gymnázium, neskôr SVŠ, dnešné Gymnázium M. R. Štefánika. R. 1927 založená dvojročná odborná hospodárska škola, r. 1929 SPŠ strojnícka. R. 1954 z Rakovíc premiestnili vyššiu hospodársku školu, od r. 1961 ako SPTŠ, odbor pestovateľstvo a chovateľstvo.
Dnes sa na území mesta nachádzajú tri základné školy v pôsobnosti mesta, jedna základná škola cirkevná, dve združené stredné školy - Združená stredná priemyselná škola a Združená stredná škola obchodu a služieb, jedno Stredné odborné učilište poľnohospodársko - potravinárske, tri štátne gymnázia - Gymnázium M. R. Štefánika, 8-ročné gymnázium a bilingválne slovensko-španielske gymnázium (v budove GMRŠ), jedno cirkevné, 8-ročné Ggymnázium sv. Jozefa a detašované pracovisko UK Bratislava - právnická fakulta, Základná umelecká škola od r. 2000 nesúca názov ZUŠ Juraja Kréna, Centrum voľného času, školské kluby pri základných školách. Tradícia divadelníctva je stará, prvé slov. div. predstavenie bolo r. 1870, ďalšie r. 1912. R. 1920 predstavenia Sokola, r. 1925 sa časť z ochotníkov osamostatila a založila Divadelný krúžok Jozefa Hollého, ktorý patril medzi najúspešnejšie súbory.

V roku 1875 založil prvú tlačiareň Adolf Horovits, pracovala do r. 1938. V r. 1879 - 1938 pracovala tlačiareň Emanuela Löwischna, v r. 1885 - 1938 Samuela Brücka, r. 1898 - 1937 Jakuba Steinmanna, r. 1901 - 1913 Morica Schreibera - tlačiareň Hungaria, r. 1912 - 16 tlačiareň Andreja Fabiana, na ktorú nadviazal Ján Trnovský. V r. 1938 bola v prevádzke tlačiareň Slávia a tlačiareň E. Tausa. V Novom Meste nad Váhom vychádzali: Považské hlasy (1918 - 33), Vágujhelyi Hírlap (1907 - 1913, mutácia nitrianskych novín Nyitra). O dianí v meste dnes informuje spravidla na 24 stranách mesačník formátu A5 so 4-stranovou prílohou a 4-stranovou obálkou Novomestský Spravodajca. V meste úspešne pracuje verejná knižnica.

Pamiatky

Rím. kat. kostol je gotický z r. 1414 - 1423 s románskym jadrom z polovice 13. stor. (zachovaná spodná časť veže), loď baroková, prestavaná v r. 1667 - 1675, interiér vyzdobený bohatou štukovou výzdobou a nástennými maľbami. Náhrobný kameň prepošta Jakuba Hašku z r. 1695, krížová cesta od J. B. Klemensa z r. 1870. V susednej budove býv. prepoštstva, prestavanej v štýle baroka, je hodnotný refektár, vedľa kaplnka vyzdobená štukami a nástennými maľbami z r. 1692.

Ďalšími kultúrno - historickými pamiatkami mesta sú: renesančná budova na Námestí slobody z roku 1740, v ktorej v súčasnosti sídli Mestské múzeum, meštianske domy renesančné, niektoré s gotickými jadrami, evanjelický kostol a. v. postavený v roku 1787, morový stĺp a socha sv. Floriána na Námestí slobody, kaplnka sv. Rochusa, kaplnka sv. Ondreja z 18. stor. a neďaleká prícestná baroková kaplnka. zo zač. 18. stor. Cenný bol rozsiahly židovský cintorín s náhrobníkmi zo 16. - 19. stor., dnes z neho zostalo iba torzo. Banka podľa projektu M. M. Harminca z r. 1904, gymnázium z r. 1924, býv. okresný súd z r. 1932, býv. okresný úrad z r. 1939, škola z 30 - tych rokov 20. stor. podľa projektu E. Belluša.

Významné osobnosti

V Novom Meste nad Váhom sa narodili: J. Abrahamfy - barokový básnik, I. Hrušovský - politik, publicista, Š. Hrušovský - národovec. Tu sa tiež narodil M. Chrástek - lit. historik, zberateľ ľud. slovesnosti, prvý tajomník Matice slovenskej. Medzi slávnych rodákov patrí akad. maliar prof. P. Matejka, akad. maliari J. Kren a P. Ondreička. V meste žili a tvorili poetka Ľ. Riznerová - Podjavorinská, spisovatelia E. Čepčeková a D. Štubňa - Zámostský - prozaik, J. Bodnár - etnograf, historik, S. Jurkovič - ľudovýchovný pracovník, J. Markovič - lekár, národovec a i. Na bohaté výtvarné dedičstvo nadväzuje aj tradičný Novomestský osteň - celoslovenská prehliadka kresleného humoru a satiry a pravidelné výtvarné výstavy výtvarníkov spätých s Novým Mestom nad Váhom - Návraty do Nového Mesta nad Váhom v Mestskom kultúrnom stredisku.

Nové Mesto nad Váhom je mesto s rozvíjajúcou sa podnikateľskou činnosťou a moderným bohato zastúpeným priemyslom. Mesto je plne plynofikované a elektrizované. Je obchodným, hospodárskym a priemyselnym centrom regiónu, kde sa začali etablovať zahraničné firmy.

Nové Mesto nad Váhom je členom Združenia miest a obcí stredného Považia, ďalej je členom "Spoločenstva Nových miest v Európe", ktoré združuje všetky mestá v Európe, ktoré majú v názve "Nové Mesto". Partnerským mestom Nového Mesta nad Váhom je mesto Uherský Brod v Českej republike.

Šport

Začiatky organizovania telovýchovy siahajú do r. 1919, keď založili SOKOL. Aktívny boli i Orol, RTJ, futbalový klub, predchodca TJ Považan. FRTJ založená v r. 1921, aktívny bol oddiel Spartakových skautov práce. Športová činnosť v Novom Meste n/V. je dnes z veľkej časti sústredená v atleticko - futbalovom klube Považan (AFC). Dobré výsledky dosahuje volejbalový klub - extraliga, Box klub - 1. liga, karate klub - slov. liga. Mesto Nové Mesto n/V v spolupráci s AFC Považan pravidelne každoročne v mesiaci september organizuje Považský maratón, Majstrovstvá republiky v rýchlostnej kanoistike na Zelenej vode, motocyklové preteky veteránov - ME v jazde pravidelnosti a svoju tradíciu začínajú mať i konské dostihy.

Atletický klub usporadúva každoročne preteky Grand Prix Slovakia, v mesiaci júl Beh bratstva na Javorine - súčasť každoročných osláv bratstva Čechov a Slovákov na Javorine.

Návštevníci Nového Mesta nad Váhom majú možnosť pobytu v rekreačnom stredisku Zelená voda. K dispozícii je jazero s možnosťou plávania, člnkovania, surfovania, vodného bicyklovania a iných vodných športov vrátane rybolovu. Ďalej sú tu tenisové kurty, ihrisko minigolfu a požičovňa športových potrieb.

Na zobrazenie miesta na mape táto stránka využíva služby Google maps, preto ide o orientačné zobrazenie a nezodpovedáme za aktuálnosť tohto zobrazenia