Brezová pod Bradlom

Poloha, geografia

Územie mesta sa rozkladá v J časti Myjavskej pahorkatiny a S časti Malých Karpát vo výške 280 m. n. m. Na území mesta sa nachádza i najvyšší vrch Myjavskej pahorkatiny - Bradlo (543 m. n. n.). Nachádza sa v mierne teplej klimatickej oblasti, s priemernou teplotou 8 °C. V katastri je 1300 ha poľnohosp. pôdy, 2470 ha zaberá lesná pôda, 38 ha vodné plochy a 146 ha tvorí zastavaná plocha. Prevládajú hnedé pôdy. Na nižších pahorkoch horstva sú pasienky, na dolinách zarastené borievčím. V lese prevládajú buky, borovice a červený smrek. Z vtáctva tu žije stehlík, škovránok, drozd, skaliarik obyčajný, zo zveri najmä jeleň, srna, muflón, diviak.

História

Prvé praveké osídlenie širokého okolia i priamo v Brezovej v dobe bronzovej, z doby hallštattskej hradisko Hrádok nad lokalitou Pustá Ves na trase Brezová-Košariská-Vrbové, s predpokladaným slovanským osídlením. Prvá písomná zmienka dotýkajúca sa územia Brezovej pochádza z donačnej listiny uhorského kráľa Belu IV. z roku 1263. Prvá vlastná pečať sa zachovala z roku 1678 a ďalšia z roku 1709. V tomto roku bola Brezová povýšená na mestečko s jarmočným právom. Štúrovskej generácii sa stal tento kraj blízky a v rokoch 1848-49 sa stal východiskom národného pohybu. Boli tu vyhlásené Žiadosti slovenského národa v stolici Nitrianskej. V novej republike Brezová zaznamenala nielen výrazný hospodársky rozvoj, ale zintenzívnil sa i kultúrny a spoločenský život. Vznikla meštianska škola, prvá na Slovensku, v roku 1925 bol postavený Národný dom Štefánikov a v roku 1928 bola postavená Mohyla M. R. Štefánika na Bradle. V období 2. svetovej vojny mnoho Brezovanov padlo v SNP ďalší ho podporovali nielen morálne, ale aj materiálne. Koniec 40. a začiatok 50. rokov 20. stor. bol pre Brezovú veľmi priaznivý. Vznikom kovospracujúceho podniku nastala zmena. Zo začiatku sa vyrábali kovové tkaniny, neskôr, v 60. a 70. rokoch 20. stor., pribudla výroba pružín a strojov. Toto malo priaznivý vplyv na rozvoj mesta. Postavila sa nová škola, strojárske učilište, stavali sa byty, jasle, škôlky, zdravotné stredisko.

Kultúra, šport

Kultúrny život v meste organizuje najmä MsKS a Mestská knižnica Brezová pod Bradlom, intenzívne sa na ňom svojou činnosťou podieľajú školy a školské zariadenia, bohatá je aj spolková a záujmová činnosť občanov mesta. Športové aktivity sa realizujú najmä v areáli Športovo-vzdelávacieho strediska Bradlan, v priestoroch Združenej strednej školy M. R. Štefánika, ale aj mnohých športových plochách a ihriskách pre detí a mládež. V zimnom období je v prevádzke na Bradle lyžiarsky vlek. Brezová pod Bradlom je súčasťou Kopaničiarskeho regiónu Veľká Javorina-Bradlo. Rozvíja partnerské vzťahy s francúzskymi mestami Congrier a Paulhan, spolupracuje s obcami Březové v ČR.

Zdravotnícke služby na území mesta zabezpečujú 3 praktickí lekári pre dospelých, 2 detské lekárky, 3 stomatologičky, 1 gynekológ. Okrem lekárov poskytujú zdravotné služby aj 2 rehabilitační pracovníci, 1 protetik, zubná laborantka, rehabilitačná masérka. Väčšina zdravotníckych služieb je sústredená v budove zdravotného strediska.

Historické pamiatky

Bohatú históriu mesta a jeho význačných rodákov pripomínajú viaceré pamiatky. Najvýznamnejšou je Mohyla M. R Štefánika na Bradle, dielo architekta D. Jurkoviča, dokončená v roku 1928. Mohyla je národnou kultúrnou pamiatkou. Z každého rohu sa týčia 12 m vysoké obelisky. Mohyla bola slávnostne odhalená 23. 9. 1928. Pri vstupe k mohyle je pamätná doska odhalená k 70. výročiu vzniku Československa ako symbol československej vzájomnosti a úcty k Štefánikovej osobnosti. Revolučné roky 1848 - 1849 pripomínajú viaceré pamätníky a pamätné tabule. Jeden z nich je na Bukovskej ceste a pripomína boje z 22. septembra 1848. V roku 1933 bol odhalený pomník J. M. Hurbanovi. Ďalším pamätníkom na toto obdobie je súsošie Víťazstvo od akademického sochára V. Baďuru. Tabuľa na dome organistu M. Šašku pripomína pamätné divadelné predstavenie 25. 4. 1848 a zhromaždenie ľudu 28. 4. 1848, na ktorom boli predstavené Žiadosti slovenského národa v stolici Nitrianskej. Najstarším na Brezovej je pomník Majstra J. Husa z r. 1922, jediný na Slovensku. V roku 1996 boli pri príležitosti 200. výročia narodenia S. Jurkoviča a 100. výročia narodenia JUDr. J. Papánka odhalené pamätníky týchto brezovských rodákov. V r. 1999 odhalili na Námestí M. R. Štefánika pamätník, venovaný brezovskému rodákovi JUDr. Š. Osuskému, dielo J. Hoffstädtera, v r. 2004 pamätník SNP venovaný partizánskemu veliteľovi J. Repkovi, dielo M. Lukáča. Ďalšie pamätné tabule sú venované Š. Fajnorovi-pravotárovi a hudobnému skladateľovi, J. Závodnému, S. Tvarožkovi a V. G. Šaškovi - tvorcom prvého slovenského hraného filmu Jánošík z roku 1921. Na cintoríne sú ďalšie diela D. Jurkoviča - vstupná brána a dejinný pamätník bojov za slobodu, kde je umelec i pochovaný. Niekoľko ďalších menších pamätníkov a tabúľ sa viaže k obdobiu SNP a oslobodeniu mesta. Z cirkevných pamiatok sú dominantami rím. kat. kostol Najsvätejšej Trojice z roku 1590 a ev. kostol z roku 1873. Na ev. fare je pamätná tabuľa venovaná kňazovi, básnikovi a publicistovi J. P. Leškovi.

Významné osobnosti mesta: Dr. M. R. Štefánik, politik, astronóm, generál, ktorý sa zaslúžil o vznik Československa. JUDr. Š. Osuský, diplomat, spolupracovník M. R. Štefánika. JUDr. J. Papánek, diplomat, politik, jeden z autorov záverečného textu Charty OSN, stály delegát ČSR pri OSN. S. Jurkovič, učiteľ, notár, propagátor družstevníctva, zakladateľ Gazdovského spolku v Sobotišti. Arch. D. Jurkovič-autor mnohých stavieb na Slovensku, v Čechách a Poľsku. Jeho najvýznamnejšie dielo je Mohyla M . R. Štefánika. M. Šaško, organista, autor viac ako 50 chrámových organov. PhDr. ThDr. S. Š. Osuský, ev. biskup, profesor teológie, sociológie, filozofie a histórie. ThDr. Š. Kátlovský, ev. biskup, profesor teológie. J. Závodný, producent a spolutvorca prvého slovenského hraného filmu Jánošík. T. Tvarožek, finančník, povereník SNR.

Na zobrazenie miesta na mape táto stránka využíva služby Google maps, preto ide o orientačné zobrazenie a nezodpovedáme za aktuálnosť tohto zobrazenia