Veľký Krtíš

Základné údaje

Hospodárske, správne a kultúrne centrum okresu od r. 1968. Má výhodnú polohu, leží na križovatke cestných komunikácií Bratislava - Košice, Zvolen - Slovenské Ďarmoty.

Geografia

Osídlenie súčasného okresného mesta Veľký Krtíš sa vyvinulo v plytkej doline potoka Krtíš. Severná časť katastra sa rozprestiera na výbežkoch Krupinskej planiny, ktorá prechádza do nižších, pahorkatinných polôh Ipeľskej kotliny. Stred mesta leží v nadmorskej výške 200 m. J časť chotára má pahorkatinný reliéf z ml. treťohorných uloženín, s uhľonosnou formáciou. SV časť chotára je zalesnená dubovými, bukovými a agátovými lesmi. Zaraďuje sa do klimatickej oblasti kontinentálnej klímy a do klimatickej oblasti kontinentálnej horskej klímy strání, s nízkym úhrnom zrážok. Pôdny kryt v časti Ipeľskej kotliny tvoria hnedozeme a ilimerizované pôdy a v časti Krupinskej planiny hnedé lesné pôdy. V povodí Krtíšskeho potoka sú íly a jemnozrnné až hrubozrnné piesky (krtíšske vrstvy).

História

Archeologické nálezy sídlisk sú zo strednej až mladšej doby bronzovej a popolnicové pohrebisko pilinskej kultúry. Najstaršie písomné pramene sú z r. 1245, potok Krtíš (Curtus), r. 1251 názov dediny Krtíš (Curtus) a mená jej majiteľov, Dubak a Tomáš z rodu Krtíšskych zemanov. Podľa ďalších stredovekých listín tu bola pôvodne služobnícka osada hradu Novohrad Osláre (Ozlar, r. 1494 Naghkyurthes alias Ozlar), ktorej počiatky siahajú nepochybne do preduhorských čias. V r. 1249 sa spomína ako majetok liptovského župana Tomáša a jeho bratov Madácha a Tobiáša, r. 1264 ako zem kráľovských dvorníkov a hradných ľudí. Časť patrila rodu Krtíšskych zemanov a časť Petrovi, predkovi rodu Balassovcov. V r. 1279 získal časť Krtíša šarišský župan Demeter z rodu Balassovcov. Asi v 14. - 15. stor. sa z materskej obce Krtíš vyčlenila obec Malý Krtíš. V 16. - 17. stor. pod správou novohradského sandžaku. V r. 1598 vlastnil Krtíš rod Šóšovcov (Soós z Poltára), Pavol z Krtíša a Imrich Balassa. V r. 1728 časť Veľkého Krtíša patrila Balassovcom a Š. Kohárymu (modrokamenské a divínske panstvo), druhá časť po Šóšovcoch viacerým šľachtickým rodom. V r. 1770 mala rodina Zichyovcov 17, rod. Plachých 10, Čemických 7 poddaných a rod. modrokamenských Balassovcov už len 2 poddaných. V r. 1784 - 1787 tu bolo 112 obývaných domov a žilo tu 814 obyvateľov. Súpis uvádzal aj 36 šľachticov. K vyššej šľachte patrili Ambrózyovci, ktorí sa tu usadili v r. 1775, po nich od r. 1850 Sebastianovci (de Remetei), r. 1859 Andrej Mešša, banský podnikateľ.

Už r. 1349 sa spomína zemepánsky vodný mlyn, druhý tzv. dolný mlyn patril ev. cirkvi. V r. 1761 vznikli osady Prše a Dolina. Ostatné osídlené časti boli Pátelka, Darvaška, Ďulov dvor, Tilalmáš, v 19. stor. Mešovka. V 19. stor. sa v chotári obce Veľký Krtíš ťažilo hnedé uhlie. V r. 1860 A. Mešša otvoril baňu Barbora a v r. 1861 baňu Eva. Od r. 1861 bol spoluvlastníkom bane Barbora Krtíšsky komposesorát, v r. 1868 účastinná spoločnosť Krtíšsky lesný priemysel. V r. 1903 otvorili V. Sebastiani a J. Fejér parnú pílu, v r. 1909 pieskovú baňu. V r. 1867 predložil A. Mešša petíciu na výstavbu železnice krtíšskym údolím. Prvá železničná trať do Malých Stracín však bola postavená až r. 1951. Uhoľné a pieskové bane zanikli v prvej pol. 20. stor. V r. 1923 štrajkovali poľnohosp. robotníci veľkostatkov. V r. 1925 - 1929 prebehla parcelácia menších čiastok veľkostatkov, ale neuspokojila požiadavky roľníkov. Zmeny katastrálnych hraníc sa uskutočnili v r. 1935, časť katastra bola pričlenená k Malému Krtíšu a po r. 1945 osady Prše a Dolina k Modrému Kameňu. V r. 1941 majer Ďulov dvor osídlili presídlenci z Oravy a v r. 1943 bol postavený rím. kat. kostol.

V 20. stor. život obyvateľov obce poznamenali dve svetové vojny. V r. 1919 bola dočasne obsadená maď. boľševickým vojskom. Počas druhej svet. vojny bola časť obce poškodená priamymi bojmi, oslobodená bola 5. 1. 1945. Obyvatelia sa zúčastnili SNP v r. 1944. V r. 1943 - 1946 bola obec elektrifikovaná. Konfiškované veľkostatky prevzal v r. 1948 ŠM vo Vígľaši, neskôr ŠM Veľký Krtíš. Vznikla STS, v r. 1957 JRD, ktoré bolo v r. 1965 zlúčené so ŠM. V druhej pol. 20. stor. bola obnovená ťažba hnedého uhlia. V r. 1950 začala výstavba baníckeho sídliska. Zriadením okresu získal 31. 7. 1968 Veľký Krtíš štatút okresného mesta. V noci z 20. na 21. augusta 1968 mesto obsadili vojská Varšavskej zmluvy, maďarská a sovietska armáda. V nasledujúcich dňoch sa uskutočnili protestné zhromaždenia obyvateľov.

Demografia

Do pol. 20. stor. bol Veľký Krtíš poľnohosp. obcou so zameraním na pestovanie obilnín, krmovín, technických plodín a tabaku. Vinohradníctvo bolo rozvinuté podľa záznamov už v 15. stor. a neskôr ovocinárstvo, chov oviec a dobytka. O včelárstve sú záznamy z r. 1606. Počas nepokojných období, najmä tureckej expanzie v 16. - 17. stor. poľnohosp. výroba upadala čo vyvolalo veľké vysťahovalectvo pôvodných obyvateľov obce v 18. stor. Obec dosídlili obyvatelia Liptova, Oravy a Turca.

Začiatkom 20. stor. patril Veľký Krtíš medzi väčšie novohradské obce, v r. 1900 mal 844 obyvateľov. V obci bolo 146 obytných domov vrátane 2 kaštieľov a 2 šľachtických kúrií, evanjelický kostol a obecné budovy. Do r. 1930 počet obyvateľov klesol na 755 a do r. 1948 až na 702. Časť obyvateľov sa živilo remeslami. V 19. stor. profesijnú štruktúru rozšírili baníci.

Od druhej pol. 20. stor. počet obyvateľstva Veľkého Krtíša rástol a jeho soc. a ekon. skladba sa menila vytváraním pracovných miest a koncentráciou priemyslu. Po r. 1950, ale najmä r. 1968, zamestnanie v baníctve, stavebníctve, priemysle, poľnohosp., obchodoch a službách. V r. 2001 mal Veľký Krtíš 14013 obyvateľov, z toho 67,9 % v produktívnom veku a ekonomicky aktívnych 50,1 %. V meste bolo 914 obytných domov so 4682 bytmi.

Školstvo, kultúra, šport

Prvá zmienka o učiteľovi je z r. 1624. Do začiatku 20. stor. tu existovala len evanjelická cirkevná škola, spoločná pre obce Veľký a Malý Krtíš. V r. 1909 bola zriadená štátna ľudová škola. V r. 1936 nebol pokus o zriadenie vyššej ľudovej hospodárskej školy úspešný. Banícke učilište bolo zriadené v r. 1950, zrušené v r. 1968. V súčasnosti je v meste 5 MŠ, 3 ZŠ, ZUŠ s viacerými odbormi (1972), zo stredných škôl má mesto Gymnázium A. H. Škultétyho (r. 1969), Osemročné gymnázium (1993), Sociálno-právnu akadémia (1993) a Združenú strednú školu (s učilišťom). MŠ na Tučekovej ul. a Gymnázium sú zapojené do projektu Zdravá škola.

V meste je kultúrny dom, prírodný amfiteáter, knižnica, mestské kultúrne stredisko, pracovisko Novohradského osvetového strediska a štátny archív. Pri MO Matice slovenskej pôsobia ochotnícke divadelné súbory, činné je občianske združenie Spoločnosť A. H. Škultétyho, folklórne súbory Krtíšan a detský FS Krtíšanček a ev. spevokol. Mesto sa pýši tradičnými podujatiami ako Vinohradnícke slávnosti, Banícky deň, Dni A. H. Škultétyho.

V r. 1951 - 1967 vychádzali noviny Slovo baníka, od r. 1974 týždenník Pokrok a v súčasnosti regionálny týždenník Nový Pokrok, ktorý vydáva súkr. agentúra.

Mesto má dobré podmienky na šport prezentovanými futbalovým štadiónom Baník, novou športovou halu, tenisovými dvorcami a krytou plavárňou.

Pamätihodnosti

Najvýznamnejšou kultúrnou pamiatkou je rokok. - klas ev. a. v. kostol. z r. 1770 s vežou pristavanou v r. 1841 a oltárom z r. 1773 s pamätnou tabuľou. Oltárny obraz je z konca 19. stor. od Ľ. Kubániho. Rokok.-klas. kazateľnica je z r. 1770 - 1775 a drevená, rokok. krstiteľnica je tiež z 18. stor. Na kostole je pamätná tabuľa spisovateľa Kolomana Mikszátha (1847 - 1910). Ev. fara zo zač. 20. stor. s pamätnou tabuľou Augusta Horislava Škultétyho (1819 - 1892) ev. farára, spisovateľa a pedagóga, riaditeľa Prvého slov. ev. gymnázia v Revúcej. Stará fara, rodisko A. H. Škultétyho, bola prestavaná. Rím. kat. kaplnka v parku pri kaštieli je asi z 18. stor., kat. kostol z r. 1943 bol prestavaný po r. 1995.

Kaštieľ, pôvodne neskororenes. zo 17. stor. bol rozšírený a prestavaný v klas. slohu zač. 19. stor., znovu prestavaný v r. 1955 a po r. 1989. Druhý, secesný kaštieľ sa nezachoval, celkom ho prestavala súkr. firma.

Okolo Krtíšskeho potoka roľnícke a remeselnícke domy z 19. - 20. stor., murované, trojpriestorové z kameňa, pod valbovými strechami, vysoko podmurované, podpivničené. Domy zo zač. 20. stor. so stĺpovou loggiou na dvorovej a čelnej strane. V parku Hôrka prírodný amfiteáter z r. 1959, pri autobusovej stanici súsošie Nový život, pamätná tabuľa padlým v SNP (budova MsÚ), Stĺp mieru z r. 1997, pamätník Vsevoloda Čechoviča (1900 - 1961) vedca, geológa, objaviteľa hnedouhoľného ložiska, pamätník Augusta Horislava Škultétyho, hrob s pamätnou tabuľou Andreja Krasislava Mešša (1825 - 1886), banského podnikateľa, rodisko a pôsobisko viacerých významných osobností.

Hospodárstvo

V r. 1961 vznikla prevádzka na výrobu textilnej konfekcie, rozširovaná po r. 1968, Novotex, od 1973 závod podniku Pleta Banská Štiavnica. V súčasnosti firma zahr. podnikateľa. Po r. 1989 došlo k útlmu priemyslu, väčšina podnikov zanikla (TESLA, LIAZ, D. N. T. a i.). V meste pôsobia len menšie súkr. výrobné prevádzky, s. r. o., stavebné firmy, opravovne a servisné služby a firmy zaoberajúce sa vinohradníctvom a vinárstvom. V útlme je najväčší podnik Baňa Dolina.

V meste je od r. 1965 nemocnica s poliklinikou, niekoľko zdravotných stredísk a ambulancií súkr. lekárov, viac lekární, dom dôchodcov, pošta, železničná a autobusová stanica, peňažné ústavy, zmenárne, obchody a nákupné strediská, ubytovacie zariadenia ako Hotel Dolina, penzión Kaštieľ, bývalá banícka slobodáreň, reštaurácie a rôzne stravovacie zariadenia.

Na zobrazenie miesta na mape táto stránka využíva služby Google maps, preto ide o orientačné zobrazenie a nezodpovedáme za aktuálnosť tohto zobrazenia