Trebišov

Geografia

Leží v juhozápadnej časti Vý­cho­do­slo­ven­skej nížiny, na pravom brehu Ondavy, v nadm. výške okolo 109 m. Chotár v rozsahu 6213 ha sa rozprestiera v nadm. výške od 99 do 146 m. Západnú, mierne členitú pahorkatinnú časť tvorí sprašová tabuľa, východnú časť vypĺňa niva Ondavy s jej mŕtvymi ramenami. Hladina spodnej vody je blízko pod povrchom a najmä v juhovýchodnej častí chotára vytvára za­mokrené miesta. Má nivné, lužné a černo­zemné pôdy. Priemerná ročná teplota je do 9 °C, priemerný ročný úhrn zrážok dosahuje 550 až 600 mm.

História

Archeologické nálezy svedčia o tunaj­šom slovanskom roľníckom sídlisku od 8. do 13. stor. Archeologické, historické a jazy­ko­vedné poznatky dosvedčujú nepre­tržité jestvovanie Trebišova od 8. stor. Najstaršie písomné správy o Trebišove pochá­dzajú od r. 1296. Hoci tu nepochybne jestvoval aj rím. kat. kostol, písomne je dokumentovaný od 14. stor. Od 16. stor. jestvoval kláštor pavlínov. Trebišov ležal pri križovatke krajinských ciest, čo priaznivo ovplyvnilo konanie miestneho trhu od 13. stor. Trh bol hospodárskym základom nasledujúceho vývoja Trebišova ako mestečka. Od 14. stor. sa tu konali aj jarmoky. Zemepánmi mestečka boli šľachtici z Perína, šľachtici Drugetovci a ich dedičia. Od 14. stor. sa tu konali kongregačné rokovania šľachty Zemplínskej stolice. Trebišov bol od r. 1776 sídlom slúžnovského úradu, od r. 1929 bol sídlom okresu. Má priznaný štatút mesta. Z 13. stor. pochádzajú najstaršie časti hradu Trebišov, Paričov. Zvyšky hradu sú viditeľné v par­ku východnej časti mesta. Hrad a mestečko Trebišov boli stre­diskami panstva. Hrad spĺňal svoju funkciu do konca 17. stor.

Od 15. stor. malo me­s­to 4 ulice či štvrte. Jeho obyvatelia aj ako me­šťania sa venovali naj­mä roľníčeniu, menej re­mes­lám a obchodu. V r. 1441 tu hospodárilo oko­lo 230 domácností. V r. 1600 mal Trebišov vyše 60 domov mešťanov, ev. kostol, faru, školu, zeme­panské hos­tin­ce, mlyny, majerské budo­vy, kúriu ze­manov. Vo východnom susedstve jes­tvo­val hrad Trebišov.

Škola jestvovala pri far­skom kostole. Od pol. 20. stor. jestvuje gymnázium a stredné odborné školy ekonomického a poľ­no­hosp. zamerania. Od začiatku 20. stor. pôsobila tlačiareň a vychádzalo niekoľko miestnych a okresných novín. Pôsobí tu okresná knižnica a vlastivedné múzeum. Od začiatku 20. stor. sa tu rozvíja športová činnosť, najmä futbal, cyklistika a iné športy. Rím. kat. kostol pôvodne gotický jestvuje po viacerých prestavbách, epitafy pochádzajú z rokov 1400 a 1519. Kláštor pavlínov pochádza z r. 1594. Kaštieľ z r. 1786 bol koncom 19. stor. rozšírený a upravený. Súsošie v parku pochádza asi z r. 1800. Gr. kat. kostol postavili v r. 1825. V parku sa nachádza mauzóleum Andrássyovcov z r. 1893, ale aj zvyšky hradu zničeného v r. 1686. Od polovice 20. stor. sa rozvíja priemysel.

Demografia

Podľa posledného sčítania obyvateľstva z r. 2001 žije v Trebišove 22342 obyv., z ktorých je 86,9 % slovenskej národnosti. V predproduktívnom veku je 23 %, v produktívnom 63,5 %, v poproduktívnom 12,3 % obyv. Z celkového počtu obyv. je ekonomicky aktívnych 52,6 %, z obyvateľstva v produktívnom veku podiel ekonomicky aktívnych je 78 %, nezamestnaných je 14,2 %. V rozdelení podľa najvyššieho skončeného stupňa školského vzdelania je najviac absolventov stredných odborných škôl s maturitou (17,6 %), učňovských škôl bez maturity (12,2 %) a stredných odborných bez maturity (6,5 %), vysokoškolsky vzdelaných je 8,5 % obyv.

Hospodárstvo

V okresnom meste je najvýznamnejšou časťou priemyslu výroba potravín. Zastúpenie tu má aj strojársky priemysel, firmou, ktorá vyvíja, vyrába, rekonštruuje a opravuje koľajové vozidlá pre nákladnú a osobnú dopravu. Vyrábajú sa tu špeciálne stroje a zariadenia pre potravinársky prie­my­sel, je tu servis strojných zariadení, obchod s poľnohosp. technikou, spracovanie plastických hmôt, výroba organominerálnych hnojív. V meste pôsobí aj niekoľko menších stavebných a drevospracujúcich firiem. Svoje sídlo tu majú dve gymnáziá, Obchodná akadémia, Združená stredná škola, Cir­kev­ná združená stredná škola sv. Jozafáta, Základná umelecká škola a 6 základných škôl. Všešportový areál s dvoma trávnatými ihri­skami, letnými kúpaliskami a krytou pla­vár­ňou, nový zimný štadión, športová hala, ale i 2 súkromné fitness centrá poskytujú dostatok možností športového vyžitia nielen pre miestnych obyv., ale i pre obyv. zo širokého okolia. Významné miesto v kultúrnom živote mesta zaujímajú stále expozície Zemplín­ske­ho múzea v Trebišove. Zaujímavou je kraj­ská expozícia histórie poľnohospo­dár­stva na východnom Slovensku a expozícia tokajského vinohradníctva. Návštev­ní­kom mesta slúžia dva ho­tely. Špeciálne zdravotnícke služby poskytuje me­s­tu aj širšiemu okoliu mo­derná nemocnica s poliklinikou.
M. č.: Milhostov, Nový Majer, Olšina, Trebišov.

Na zobrazenie miesta na mape táto stránka využíva služby Google maps, preto ide o orientačné zobrazenie a nezodpovedáme za aktuálnosť tohto zobrazenia