Ústredný portál verejnej správy

Lokality

Mapa krajov:

Banskobystrický kraj Košický kraj Prešovský kraj Žilinský kraj Trenčianský kraj Nitrianský kraj Trnavský kraj Bratislavský kraj

Zoznam VÚC:

Abecedný zoznam lokalít:

A B C Č Ď E F G H I J K L M N O P R S Š T Ú V Z Ž

 

Východná

Základné údaje
Obec sa nachádza vo východnej časti Liptovskej kotliny v úzkej doline potoka.

V najstarších písomnostiach z druhej polovice 13. storočia sa územie Východnej spomína ako lúka Východná - "pratum Wihadna". V roku 1329 sa spomína už ako vyvinutá dedina "possessionis Vyhodna". Základom osídlenia obce bola valaská kolonizácia. Obec patrila k hradnému panstvu Hrádockého panstva.

K obci patrí aj osada Svarín, ktorá vznikla na začiatku 19. storočia.

Koncom 16. storočia bola v obci zriadená stanica vozovej pošty. Obyvateľstvo sa v minulosti zaoberalo chovom dobytka, oviec, ťažbou dreva, od 18. storočia povozníctvom, ženy výšivkárstvom a vyrábala sa tu aj kvalitná bryndza. Tradícia ovčiarstva a salašníctva pretrvala v obci až do súčasnosti. V obci pracovala píla, od roku 1921 tehelňa, boli tu rozvinuté remeslá. V roku 1921 obec skoro celá vyhorela. Obyvatelia sa aktívne zapojili do SNP. JRD bolo založené v roku 1958.
V 15. storočí bol vo Východnej postavený gotický kostol svätého Štefana Prvomučeníka. V zoznamoch liptovských kostolov sa od konca 14. do 17. storočia nevyskytuje, a preto môže byť dosť pravdepodobné, že sa tu slúžili bohoslužby podľa pravoslávneho obradu. Kostol svätého Štefana bol v roku 1709 vypálený a v nasledujúcich rokoch obnovený. V roku 1803 bol klasicisticky prestavaný a v roku 1827 bola k nemu pristavaná veža. V roku 1928 bola stavba opravená. Kostol je v súčasnosti jednoloďový s polygonálnym zakončením presbytéria, rovným stropom, pristavanou sakristiou a predstavanou vežou.

V roku 1799 bol v obci postavený murovaný evanjelický tolerančný kostol. Pri požiari 18. augusta 1838 zhorela stará evanjelická škola a v rámci opráv cirkevných objektov bola ku kostolu v roku 1844 pristavaná aj veža. V roku 1921 veľký požiar zničil skoro polovicu obce a vyhorel aj evanjelický kostol. Na mieste ruín pôvodného kostola bol postavený nový v rokoch 1926-1927 podľa projektov staviteľa Jána Palkoviča z Martina s použitím pôvodnej veže.

V obci sa narodili: Ľudovít Miloslav Hroboň (1817-1880) spisovateľ, Adolf Hroboň (1813-1885) básnik, podnikateľ a Emil Geryk (1890-1953) legionár, dôstojník. V obci pôsobili: Juraj Sartorius (1560-1630) kňaz, učiteľ a spisovateľ, Pavol Tomko (1901-1972) kňaz, publicista a básnik, Ľudovít Geryk (1860-1950) učiteľ a zberateľ ľudových piesní.

Každoročne sa tu prvý júlový víkend uskutočňuje svetoznáma prehliadka folklórnych súborov a ľudových tradícií. Podujatie sa organizuje vo veľkom prírodnom amfiteátri nad obcou. Je to najväčší slovenský folklórny festival, konaný pod záštitou medzinárodnej organizácie C.I.O.F.F.

Na zobrazenie miesta na mape táto stránka využíva služby Google maps, preto ide o orientačné zobrazenie a nezodpovedáme za aktuálnosť tohto zobrazenia

Späť