Hlohovec

Základné údaje

Mesto Hlohovec leží v západnej časti Nitrianskej pahorkatiny, na úpätí južného výbežku Považského Inovca a na nive Váhu. Stred mesta leží vo výške 156 m n. m., chotár mesta dosahuje výšku 140 - 343 m n. m. Miestna časť Šulekovo leží v južnej časti považského výbežku Podunajskej roviny na nive medzi Váhom a Dudváhom. Stred tejto miestnej časti leží vo výške 141 m n. m., jej chotár dosahuje výšku 132 - 142 m n. m.

História

Staršie názvy mesta: v r. 1113 sa spomína hrad Hlohovec pod názvom Golguz, neskoršie názvy mesta boli - 1209 Golgouc, 1222 Golgouch, 1276 Galgouch, 1773 Galgócz, Freystadl, Fraisstak, 1863 Galgóc, 1920 Hlohovec, Frašták. Staršie názvy miestnych častí: obec Sv. Peter, ktorá bola v roku 1953 pričlenená k Hlohovcu, je známa pod týmito historickými názvami: 1241 - ecclesia b. Petri, 1369 - Villa Sancti Petri, 1400 - Zenthpeterfalua, 1773 - Szent Péter, Swaty Peter, 1920 - 1948 - Svätý Peter, 1948 - 1953 - Svätý Peter pri Váhu. Obec Šulekovo, ktorá bola v roku 1980 pričlenená k Hlohovcu, je známa pod týmito historickými názvami: 1211 - Beruczegu, 1214 - Berugscug, 1295 - Zeegh, 1773 - Bereghszegh, 1786 - Beregszeg, 1920 - Beregseg, Bereseg, 1927 - Bereksek, 1948 - Šulekovo.

Najstaršie zistené osídlenie na území Hlohovca pochádza z neolitu - mladšej doby kamennej (okolo r. 3500 pred n. l.). Z územia mesta sú známe i nálezy z mladších časových období - z doby bronzovej, z doby železnej, z doby rímskej. Doložené je i slovanské osídlenie. Z Hlohovca pochádzajú i cenné staromaďarské nálezy. Najstaršia vierohodná písomná správa o Hlohovci - o hrade Hlohovec - pochádza z r. 1113. Informácia o hrade je uvedená v známej zoborskej listine - uvádza sa medzi lokalitami, ktoré boli majetkom uhorského kráľa. Hrad, ako i pod ním ležiaca podhradská osada, boli kráľovským majetkom. Po tatárskom vpáde v r. 1241 vznikli a po väčšinu obdobia feudalizmu existovali na území dnešného Hlohovca dve obce (neskôr mestá) - Starý a Nový Hlohovec.

Vroku 1275 sa Hlohovec prvýkrát stal majetkom šľachtického zemepána - bol ním Aba, syn Abu. V neskoršom období sa Hlohovec dostal do majetku iných významných šľachtických rodov. Z najznámejších treba menovať Ujlakyovcov (títo boli zemepánmi v r. 1349 - 1524), Thurzovcov (1525 - 1636), Forgáčovcov (1639 - 1709), Vratislavovcov z Mitrovic (1709 - 1716) a Erdődyovcov (1720 - 1945).

Niektorých zemepánov treba spomenúť, pretože výrazne zasiahli do života mesta. Napríklad Mikuláš Kont sa v 14. storočí spolu s manželkou Klárou zaslúžil o vybudovanie špitálika - charitatívneho zariadenia v Hlohovci. Okrem toho v r. 1362 získal od kráľa Ľudovíta I. pre Nový Hlohovec právo konať slobodné výročné trhy. Iným významným zemepánom bol Vavrinec Ujlaky. Tento v r. 1496 udelil Starému Hlohovcu rovnaké práva ako mal Nový Hlohovec. Okrem toho sa zaslúžil o dostavanie františkánskeho kláštora v r. 1492. Z rodu Erdődyovcov sa výrazne do dejín mesta zapísal Jozef Erdődy, ktorý sa postaral o prestavbu hradu na reprezentačný zámok a r. 1802 nechal vybudovať v zámockom areáli empírové divadlo.

Obe súčasti dnešného Hlohovca (Starý a Nový Hlohovec) boli zemepanskými mestami. Obe mestá mali vlastnú samosprávu, v 18. stor. sa správa zjednotila a od r. 1781 bola len jedna mestská rada na čele s richtárom. I v období existencie Starého a Nového Hlohovca riešili mestské rady samostatne len záležitosti im prislúchajúcej časti, navonok vystupovali spoločne. Samospráva zabezpečovala ochranu majetkov a záujmov mešťanov, ochranu trhových slobôd, dozor nad vinicami, v kompetencii magistrátu bolo i súdnictvo. Magistrát mal i hrdelné právo - kata si požičiaval z Trnavy.

Hospodárstvo

Základom obživy obyvateľstva Hlohovca bolo poľnohosp. a vinohradníctvo. K charakteristickým znakom Hlohovca však patrili i rozvinuté remeslá, trhy a jarmoky. Z remeselníkov v Hlohovci možno spomenúť kováčov, hrnčiarov, tesárov, obuvníkov, tkáčov, mäsiarov, krajčírov, čižmárov, klobučníkov, halenárov, debnárov, gombičkárov, murárov, remenárov, kožušníkov, mlynárov. Zastúpené boli však pochopiteľne i mnohé iné remeslá. Od 16. storočia sa i remeselníci Hlohovca začali združovať do cechov. Najstaršie cechové artikuly mali obuvníci (z r. 1523). Osobitnú skupinu obyvateľstva tvorili rybári - za dodávky rýb boli oslobodení od všetkých zemepanských poplatkov. Z jarmokov a trhov boli v Hlohovci známe predovšetkým jarmoky s dobytkom.

Od 2. polovice 19. stor. začínajú i v Hlohovci vznikať prvé priemyselné podniky. Priemysel sa začal v meste výraznejšie rozvíjať v 20. storočí, kedy tu vznikli i veľké závody, ako boli napr. Drôtovňa alebo Slovakofarma.

VHlohovci žili a pôsobili viaceré významné osobnosti. V 70 - tych rokoch 16. storočia tu pôsobil významný protestantský kazateľ Peter Bornemisza, ktorý bol i významným šíriteľom kníhtlače na území dnešného Slovenska. Inou významnou osobnosťou 16. stor., ktorá pôsobila v Hlohovci, bol Valentín Manckovič. Bol vlastníkom evanjelickej kníhtlačiarne, ktorá v r. 1584 - 1588 pôsobila v Hlohovci. Treba poznamenať, že to bola jedna z prvých kníhtlačiarní na území dnešného Slovenska. V 2. polovici 16. stor. pôsobil v Hlohovci i evanjelický kaplán, učiteľ a básnik Ján Pruno Fraštacký, ktorý sa v Hlohovci i narodil. Je známy tým, že vydal Lutherov Malý katechizmus latinsko - slovenský; napísal i niekoľko básní. V rokoch 1811 - 1814 pôsobil na katolíckej fare v Hlohovci významný slovenský básnik Ján Hollý. Tu pracoval i na svojom literárnom diele - pracoval na preklade Vergíliovej Aeneidy a na časti svojho diela Selanky. V Hlohovci pôsobil i katolícky kňaz Pavol Šiška. Je známy i tým, že bol signatárom Pittsburskej dohody z 30. 5. 1918. V r. 1991 bola na budove rímsko - katolíckeho farského úradu odhalená pamätná tabuľa na počesť Pavla Šišku s textom Pittsburskej dohody. V Hlohovci pôsobil istú dobu i známy slovenský spisovateľ Ľudo Zúbek (1908 - 1969). Pracoval tu ako bankový úradník. V Hlohovci pôsobil i známy slovenský sochár Vojtech Ihriský. V čase vojnového slovenského štátu mal v Hlohovci svoju výtvarnú dielňu. V Hlohovci vytvoril kamenný reliéf, ktorý je umiestnený na priečelí Slovenskej sporiteľne - reliéf zobrazuje prácu roľníka a výsledky jeho práce.

Pamiatky

Mesto Hlohovec má viacero historických pamiatok. V krátkosti možno predstaviť len tie najvýznamnejšie. Najznámejšou pamiatkou je zámok, ktorý je postavený na mieste pôvodného stredovekého hradu, spomínaného už v r. 1113. Stojí južne od mesta. Jeho dnešná podoba je výsledkom prestavby, ktorú koncom 18. a začiatkom 19. stor. realizoval vtedajší zemepán Jozef Erdődy. Je to stavba v tvare nepravidelného päťuholníka s tromi podlažiami. Hlohovský zámok bol za posledných zemepánov Erdődyovcov nielen reprezentačne zariadený, ale obsahoval i mnohé významné umelecko - historické zbierky. Po r. 1945 sa značná časť týchto zbierok dostala do slovenských i zahraničných múzeí a galérií. K zámku patrí rozsiahly areál zámockej záhrady. V tomto areáli je i empírové divadlo z r. 1802 - v súčasnosti najstaršia zachovaná budova divadla na Slovensku. Na námestí sv. Michala stojí najvýznamnejšia sakrálna pamiatka mesta - kostol sv. Michala. Jeho počiatky siahajú do 2. polovice 13. stor., ale stavebné jadro objektu pochádza z 15. stor. a je hodnotnou ukážkou gotickej architektúry. Južne od tohto kostola stojí baroková kaplnka sv. Anny. Je to sakrálna stavba oktogonálneho pôdorysu, ktorú nechali postaviť Erdődyovci v r. 1748. Na námestí sv. Michala je i budova hotela Jeleň. Je to pôvodne renesančná budova zo 17. stor. s výraznými empírovými a neoslohovými úpravami. Významné historické pamiatky sú i špitálik a kostolík sv. Ducha neďaleko nábrežia Váhu. Špitálik založil Mikuláš Kont v polovici 14. stor. Pôvodná budova špitálika sa nezachovala. Jeho súčasná podoba pochádza z konca 18. stor. Špitálik má tvar písmena U, svojou východnou stenou je pripojený ku kostolíku sv. Ducha. Kostolík je cennou architektonickou pamiatkou, pretože má zachované gotické stavebné jadro. Na Františkánskom námestí stojí stavebný komplex františkánskeho kláštora a kostola Všechsvätých. Kostol existoval už v 2. polovici 14. stor., kláštor bol postavený v 15. stor. Celý komplex však prešiel viacerými stavebnými úpravami v 17. a 18. stor. Časť budovy kláštora je využívaná ako múzeum.

Demografia

Zmeny počtu obyvateľstva možno sledovať nasledovne: v r. 1787 mal Hlohovec 3268 obyvateľov, v r. 1880 6854, v r. 1900 8307, v r. 1970 14367. Miestna časť Sv. Peter mala: v r. 1787 496, v r. 1900 622, v r. 1948 888 obyvateľov. Miestna časť Šulekovo mala: v r. 1787 990, v r. 1900 1729, v r. 1970 3514 obyvateľov.
M. č.: hlohovec, šulekovo.

Na zobrazenie miesta na mape táto stránka využíva služby Google maps, preto ide o orientačné zobrazenie a nezodpovedáme za aktuálnosť tohto zobrazenia