Šaštín Stráže

Základné údaje

Najmladšie záhorské mesto sa skladá z dvoch obcí - Šaštína a Stráží. Chotár bol osídlený kontinuitne už od neolitu. Obec sa spomína v roku 1218 ako sídlo archidiakona. Koncom 14. storočia získala mestské výsady, neskoršie jarmočné právo a stala sa strediskom panstva Šaštín. V roku 1715 mala 53 domácností, v roku 1787 272 domov a 2394 obyvateľov. V roku 1828 bolo v obci 384 domov s 2690 obyvateľmi. Zaoberali sa poľnohosp. a plátenníctvom. František Štefan Lotrinský tu v roku 1736 založil manufaktúru na výrobu kartúnu. V rokoch 1733 - 1786 tu bol kláštor paulínov.

V Šaštíne stojí Bazilika Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska, ktorá je celonárodnou svätyňou. Niet azda obyvateľa na Slovensku, ktorému by bolo neznáme pútnické mestečko Šaštín. Počiatky pútnického miesta a výstavba kláštorného komplexu sa viažu k roku 1564, keď pre hádku surový šaštínsky zemepán a manžel Angelíny, rod. Bakičovej, Imrich Czobor vysadil svoju ženu z koča. Veriaca Angelína prosila Sedembolestnú Pannu Máriu o vyslyšanie jej prosieb o polepšení sa jej manžela. To sa i skutočne stalo a tak šťastná Angelína z vďačnosti za vyslyšanie svojich prosieb dala zhotoviť sochu Panny Márie Sedembolestnej a postaviť ju na trojhranný stĺp na tom mieste, kde ju manžel z koča vysotil. Neskôr bola pre sochu vybudovaná trojhranná kaplnka, ktorá v Šaštíne stojí dodnes.

V roku 1654 počas tureckých vojen sochu preniesli do czoborovského zámku a uložili v tamojšej kaplnke sv. Imricha. Po ústupe Turkov bola socha znovu vrátená na pôvodné miesto do kaplnky, kde sa schádzali veriaci zo širokého okolia. Po mnohých zázračných vyslyšaniach bola socha na základe kanonického vyšetrenia a na príkaz ostrihomského arcibiskupa Imricha Esterházyho 10. novembra 1732 vyhlásená za zázračnú. Sochu zverili do opatery vtedajšiemu šaštínskemu farárovi - dekanovi Jánovi Schönovi. Dňa 2. apríla 1733 prišli do Šaštína paulíni a podujali sa postaviť pútnický chrám. V tom istom roku si paulíni najali cisárskeho architekta Jána Damianiho a murárskeho majstra Sebastiána Racha, aby vypracovali plán výstavby kostola. Architekt Damiani vypracoval plán dvojvežového kostola tak, aby sa trojuholníková kaplnka dostala do stredu hlavnej lode. Pôda však bola na tomto mieste veľmi mokrá a nevhodná na postavenie veľkej stavby. Damiani to chcel riešiť tým, že dal pod stavbu zarážať 8 stôp dlhé drevené pilóty a na ne zostrojiť z dubových trámov konštrukciu, na ktorú chcel postaviť kamenné základy. Avšak pilóty, ako sa ukázalo, boli prikrátke. Tak dal kopať hlbšiu jamu a znovu zarážať ešte dlhšie pilóty, ale ani tento krok nebol úspešný. Práce sa museli načas zastaviť. S novým návrhom a novým umiestnením stavby prišiel vzdelaný architekt Matej Vépy, rodák z Trnavy (1710). Bol z toho súdny spor, ktorý riešila aj komisia vo Viedni, ktorá napokon schválila plány Mateja Vépyho a podľa nich sa i práce na stavbe začali. Po trojročných prípravných prácach sa uskutočnila 10. júla 1736 posviacka základného kameňa. Chrám postavili v neskorobarokovom slohu a jeho hrubá stavba bola dokončená v roku 1748. Nádhernými freskami vyzdobil kostol v roku 1757 c. k. dvorný maliar, freskár Jean Joseph Chamant (1699 - 1767). Obrazy na bočných oltároch chrámu namaľoval J. L. Kracker a stavbu hlavného oltára z červeného mramoru projektoval cisársky staviteľ F. A. Hildebrandt. Kostol je 62 metrov dlhý, 23 metrov široký a 26 metrov vysoký. Hlavná loď je vysoká 13 metrov. Veže siahali do výšky strechy a dnešný vzhľad získali v roku 1864, kedy boli nadstavené hodonínskym staviteľom Jozefom Bártom. 15. augusta 1764 sa konala slávnostná vysviacka chrámu a prenesenie sochy Sedembolestnej Panny Márie na hlavný oltár za účasti najvyšších predstaviteľov monarchie cisárovnej Márie Terézie s manželom Františkom Štefanom Lotrinským.

Keď v roku 1786 zrušil cisár Jozef II. rehoľu paulínov, prešiel kostol do správy šaštínskeho farára Jakuba Schneidera. Významným dátumom v histórii kláštora je 8. september 1924, kedy prišli do Šaštína saleziáni, ktorí tu zriadili Výchovný ústav pre kňazov. Pustili sa do náročnej obnovy celého komplexu. 31. októbra 1926 bola vysviacka nových zvonov, medzi nimi i veľkého národného, ktorý váži 4747 kg.

V apríli 1950 totalitný režim vyhnal saleziánov zo Šaštína a z väčšej časti boli v kláštore zriadené sklady. 27. júna 1964 povýšil pápež Pavol VI. chrám na Baziliku minor. Koncom februára 1990 sa do Šaštína vrátili takmer po štyridsiatich rokoch saleziáni. 1. decembra 1991 tu začalo fungovať Gymnázium Dona Bosca a pracuje sa na obnove celého komplexu. V roku 1991 bola vyhlásená šaštínska bazilika za národnú kultúrnu pamiatku.

Stráže

Obec sa spomína v roku 1392 a patrila hradu Holíč, neskôr šaštínskemu panstvu. Už názov napovedá na jej starší pôvod a povahu. Bola strážnou osadou. V druhej polovici 16. storočia obec dosídlili habáni a vytvorili si tu vlastný dvor, v ktorom vyrábali keramiku. V roku 1715 mala obec vinice, 3 poddanské a 8 želiarskych domácností, v roku 1787 156 domov a 1127 obyvateľov. V roku 1828 bolo v obci 190 domov s 1311 obyvateľmi.
M. č.: Stráže nad Myjavou, Šaštín.

Na zobrazenie miesta na mape táto stránka využíva služby Google maps, preto ide o orientačné zobrazenie a nezodpovedáme za aktuálnosť tohto zobrazenia