Šurany

Základné údaje

Mesto vzniklo spojením obce Šurany s obcami Veľký Sek, Kostolný Sek a Nitriansky Hrádok.

Geografia

Leží v Podunajskej nížine na Nitrianskej pahorkatine na pravom brehu rieky Nitra, v nadmorskej výške 121 m. V k. ú. obce sa nachádza chránené územie mŕtveho ramena rieky Nitry Čierna voda, vytvorené v r. 1976 odrezaním starého koryta rieky od hlavného toku pri regulácii. Vyskytuje sa tu zákonom čiastočne chránený druh, leknica žltá.

História

Archeologické vykopávky dokazujú, že lokalita bola osídlená už v neolite.

Prvá zmienka o obci villa Suran je z r. 1138 v listine uhorského panovníka Belu II. Ďalšia zmienka je z r. 1156, keď ostrihomský arcibiskup daroval desiatky tejto dediny kanonikom ostrihomského kostola. V r. 1241 obec zničili Tatári. Listinný doklad o kostole sv. Mikuláša je z r. 1295. Kráľ Belo IV. v r. 1264 odobral obec Šurany Kumánom a daroval ju kláštoru v Csóti. V 13. stor. mesto patrilo šľachticom zo Seku. V pápežskom registri desiatkov je zapísaná fara v r. 1332. Zač. 14. stor. sa šľachtici zo Seku pridali ku Karolovi Róbertovi, ktorý im za vernosť dal rodiace sa hradné panstvo Šurany. Ku hradu patrilo 12 dedín. Medzi r. 1393 - 1401 daroval kráľ Žigmund Luxemburský hradné panstvo Šurany Stiborovi zo Stiboríc a Beckova. Stibor ml. testamentom daroval mestečko Šurany, časť Malých Šurian a mlyny Šurianskemu hradu. V r. 1444 získal hrad Michal Országh, nitriansky župan, neskorší palatín Uhorska. Následnými majiteľmi cez rodinné zväzky boli jeho syn Ladislav, Peter Korlátkey, František Nyáry, neskôr jeho synovec Vavrinec a Krištof Országh. V r. 1569 sa vlastníkom hradu stal Šimon Forgách. Kráľ Rudolf II. po svojej korunovácii odobral hrad Forgáchovcom, ale v r. 1582 im ho dal späť na 10 rokov do zálohy. Od nich ho koncom stor. odkúpili Illésházyovci a v r. 1613 sa stal majiteľom hradu vojenský veliteľ Tomáš Bošniak. V čase tureckých vojen okolo r. 1590 bol zničený kostol a hrad okupovali Turci. Celé panstvo bolo rozdelené v r. 1635 medzi dedičov T. Bošniaka. Neskoršími majiteľmi Šurianskeho panstva boli Pálffyovci, Kautzovci a Eszterházyovci. V r. 1725 bol hrad z väčšej časti zbúraný. František I. udelil mestu trhové právo v r. 1832. Zač. 19. stor. najväčším vlastníkom pozemkov boli Károlyiovci, menšie časti vlastnili Berchtoldovci, Motešickovci, Pongráczovci a Stoesselovci. Tento stav trval až do r. 1921. Koncom 19. stor. vzrástlo robotnícke hnutie. Pretrvávalo pozemkové vlastníctvo Károlyiovcov, časť majetkom Alfonza Pallaviciniho a rím. kat. šurianskej cirkvi. V 2. pol. 19. stor. boli sídlom Novozámockého okresu. V 1. svet. vojne zahynulo 116 šurianskych občanov. R. 1920 účasť robotníkov v decembrovom štrajku. Počas parcelácie Károlyiho pozemkov v r. 1921 prisťahovali sa kolonisti zo záp. Slovenska. V júli 1926 vyhorel cukrovarský mlyn. V 20-tych a 30-tych rokoch 20. stor. silné štrajkové hnutie poľnohosp. robotníkov. Od 1938 - 1945 pripojené k Maďarsku. Na Vianoce 1938 maďarskí žandári strieľali do slovensky spievajúceho davu, zastrelili Máriu Kokoškovú. R. 1945 maďarskí honvédi na námestí popravili vojenského dezertéra Fr. Bučeka. Šurany oslobodila sovietska armáda 29. marca 1945. Počas histórie s mestom splynuli osady Číky (1221), Okolmán (1264) a Tlmač (1075). Šurany boli okresným mestom v r. 1949 - 1960. V r. 1976 bol k mestu pričlenený Kostolný Sek a Nitriansky Hrádok, v rokoch 1976 - 1990 bola súčasťou Šurian aj obec Úľany nad Žitavou. Od 1. 1. 1991 začal v obci pôsobiť Obvodný úrad a postupne ďalšie úrady štátnej správy.

Kostolný Sek. Nález 3060 strieborných mincí (kvartingov) z 15. stor. sa radí medzi najväčšie na Slovensku. Prvá písomná zmienka o obci je z r. 1221 ako o majetku šľachty zo Seku, ktorý vlastnili až do konca 14. stor. V r. 1570, obec, hoci nepodmanená, odvádzala Turkom zo strachu daň. Do 19. stor. patrila Šurianskemu panstvu, časť však patrila od konca 13. stor. do 17. stor. tamojšiemu paulínskemu kláštoru. Poslednými majiteľmi pozemkov boli Károlyiovci a Turcsányiovci. Po r. 1882 bol ku Kostolnému Seku pričlenený Veľký Sek, ktorý mal podobnú históriu ako Kostolný Sek s tým rozdielom, že paulíni tu nevlastnili žiadne pozemky. Z r. 1570 existuje zmienka o 2 kolesovom mlyne Petra Forgácha.

Nitriansky Hrádok. V lokalite Zámček (nazývaný aj Zámeček) je archeologické nálezisko, potvrdzujúce osídlenie od mladšej doby kamennej, neolitu (lengyelská kultúra), cez neskorú dobu kamennú, eneolit (badenská kultúra), dobu bronzovú (remeselnícka osada maďarovskej kultúry zo staršej doby bronzovej s detským pohrebiskom v nádobách), dobu železnú (halštattské sídlisko), keltské sídlisko s dáckymi nálezmi, rímsko-barbarské sídlisko, slovanské nálezy z 9. stor. až po sídlisko z 11. -12. stor. Vzácny je nález hlinenej plastiky sediacej Venuše Magna Mater. Prvá pís. zmienka o obci pod menom Kyswarad je z r. 1422, kedy bola majetkom Šurianskeho hradu. V r. 1570 mal 5 domov a 2-kolesový Országhov mlyn. V r. 1600 obec vypálili Turci. Zemepánmi boli Bosniakovci, Károlyiovci, Motešickovci a Berchtoldovci. Za1. ČSR sa obcou prehnali štrajky a vysťahovalectvo. JRD bolo založené v r. 1951.

Pamätihodnosti

Barok. kat. kostol sv. Štefana prvomučeníka v Šuranoch bol postavený v 2. pol. 17. stor. Secesný kaštieľ v Šuranoch je z 1. pol. 20. stor. V decembri 1989 bola odhalená socha M. R. Štefánika. V meste stojí pomník padlým v 2. svet. vojne a v Nitr. Hrádku pamätník Hrádockej Venuše a rím. kat. neogot. kostol z r. 1887.

Školstvo, kultúra a šport

V r. 1630 bola založená škola. 10 triednu ĽŠ a HŠ dali do užívania v r. 1933. V r. 1953 otvorili jedenásťročnú strednú školu, strednú ekonomickú školu 1962, areál novej ZŠ dokončili v júli 1969. Ďalšie stredné školy sú SPŠT, SOU strojárske. Kultúrnoosvetová činnosť má v meste dlhodobú tradíciu (divadelné predstavenia, hudobné a spevácke súbory, tamburášsky súbor, klub fotografov), riadená je Mestským kultúrnym strediskom. V Kostolnom Seku a Nitrianskom Hrádku sú činné kultúrne zariadenia. Mesto má kino a amfiteáter. Pravidelne sa tu konajú zhromaždenia Slovákov južného Slovenska na obranu svojbytnosti. V meste pôsobí deväť klubov a televýchovných jednôt: 1. HKM Chirana Medical Šurany, 2. Telovýchovná jednota SO Lokomotíva Šurany, 3. ŠK Šurany, 4. TJ SLOVAN ŠURANY - Kostolný Sek, 5. TJ Slávia JO Šurany, 6. Karate klub GOJU RYU Šurany, 7. Športový klub CALEX - cyklistický oddiel, 8. Mestský HK Šakal Šurany a 9. Automotoklub TKM Šurany. Rekreačné stredisko Tona poskytuje oddychové aktivity pre obyvateľstvo.

Infraštruktúra

V r. 1953 bola v meste otvorená poliklinika, v r. 1996 bola zriadená mestská poliklinika. Mesto je spojené s okolím železnicou a autobusmi. O poriadok sa stará mestská polícia.

Hospodárstvo

V r. 1835 začal prevádzku valcový mlyn, v r. 1854 moderný cukrovar s exportom do zahraničia, v r. 1863 veľký vodný mlyn (prestavaný zo 4-kameňového mlyna z r. 1457) a v r. 1865 tehelňa a pálenica. Stavba železnice sa uskutočnila v r. 1894 a 1900. V r. 1898 bola postavená továreň A. Deutscha na cukrovinky. Tlačiareň bola spustená do prevádzky v r. 1897, v r. 1929 bola postavená nová, ktorá pracuje dodnes. Obilný mlyn stojí od r. 1912.

JRD bolo založené v r. 1949, od r. 1952 pôsobilo ako celoobecné. Hospodársku výrobu zastupuje priemysel stavebných hmôt, potravinársky, elektrotechnický, automobilový a nábytkársky priemysel. V r. 1989 vybuchol obilný mlyn. Pri výbuchu boli aj ľudské obete. Dnes stojí nový mlyn v areáli bývalého poľnonákupu.

Významné osobnosti

T. Bosniak, hlavný uhorský kapitán, blahorečená Ž. Bosniaková, bernolákovec A. Kardhordo, M. Matunák, historik a turkológ, I. Ľub, propagátor slovenčiny, K. Mühlbeck, akad. maliar, L. Detre, bakteriológ, K. Markovič, teológ, historik a ďalšie významné osobnosti.
M. č.: Kostolný Sek, Nitriansky Hrádok, Šurany.

Na zobrazenie miesta na mape táto stránka využíva služby Google maps, preto ide o orientačné zobrazenie a nezodpovedáme za aktuálnosť tohto zobrazenia