Ústredný portál verejnej správy

Lokality

Mapa krajov:

Banskobystrický kraj Košický kraj Prešovský kraj Žilinský kraj Trenčianský kraj Nitrianský kraj Trnavský kraj Bratislavský kraj

Zoznam VÚC:

Abecedný zoznam lokalít:

A B C Č Ď E F G H I J K L M N O P R S Š T Ú V Z Ž

 

Boldog

Základné údaje
Leží v Podunajskej nížine medzi tokmi Čiernej vody a Sisaku. Staršie osídlenie lokality dokladá archeologický nález - vzácna rímska náhrobná stéla s rímskym nápisom z konca 1. storočia n. l. Písomne sa spomína už v r. 1245 (Tulwej). Osada sa ako dedina (falu, villa) prvý raz uvádza až v listine z r. 1351 pod menom Toluoyfolua (Tolvajfalva ). V tej dobe boli dedina i majetok vo vlastníctve zemepána Tolvaja, susedný majetok Saaralia (Sáralja) patril rodine Jánokiho de Jánok (z obce Janíky). V r. 1358 kráľ Ľudovít Veľký daroval oba majetky reholi klarisiek v meste Óbuda (Starý Budín - Budapešť).Tým vznikla jedna obec , ktorá podľa patrónky kostola Blahoslavenej Panny Márie dostala meno Boldogasszonyfalva. Tento názov sa prvý raz objavuje v listine kráľa Žigmunda z 25. júla 1396 v Trnave a to v tvare Bodogazzonfalua. Slovenské meno obce Matka Bozi prvý raz uvádza Matej Bel v knihe Notitia Hungariae v r. 1736. V r. 1808 - 1960 sa obec volala Matka Božia, odvtedy nesie názov Boldog. Po zrušení rehole klarisiek v r. 1781 sa obec neskôr stala majetkom rod. Galántai - Esterházyovcov, potom Zichyovcov. V r. 1938 - 45 bola pripojená k Maďarsku. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a chovom dobytka.

Pamätihodnosťou obce je pôv. románsky mariánsky kostol z 13. stor., ktorý podľa legendy mala dať postaviť sv. Alžbeta, dcéra kráľa Ondreja II., manželka markgrófa Ľ. Durínskeho. V r. 1364 - 1370 bol kostol goticky prestavaný, v r. 1713 ho Š. Gosztonyi (správca majetku starobudínskych klarisiek) dal zreštaurovať a zbarokizovať. Ďalšia rozsiahla rekonštrukcia kostola sa uskutočnila v r. 1955 - 56. K náročnej renovácii došlo v júni 1976 a uskutočnili ju veriaci občania pod vedením miestneho farára s povolením kompetentných úradov. V rámci tejto renovácie bola dňa 12. júna 1976 po odstránení omietky na južnej strane neďaleko zamurovaného románskeho vchodu objavená vápencová doska - uvedená rímska náhrobná stéla s rímskym nápisom, dotýkajúca sa stotníka a obchodníka Quinta Atilia z XV. légie. Je jedinečným prameňom k dejinám Slovenska na začiatku 1.storočia n. l.

Na zobrazenie miesta na mape táto stránka využíva služby Google maps, preto ide o orientačné zobrazenie a nezodpovedáme za aktuálnosť tohto zobrazenia

Späť