Ústredný portál verejnej správy

Lokality

Mapa krajov:

Banskobystrický kraj Košický kraj Prešovský kraj Žilinský kraj Trenčianský kraj Nitrianský kraj Trnavský kraj Bratislavský kraj

Abecedný zoznam lokalít:

A B C Č Ď E F G H I J K L M N O P R S Š T Ú V Z Ž

 

Vranov nad Topľou

Geografia
Vranov nad Topľou leží v severozápadnom výbežku Východoslovenskej nížiny, na terasách rieky Tople a na agradačnom vale Ondavy, v nadmorskej výške okolo 132 m. Chotár sa rozprestiera v nadmorskej výške 115 - 280 m. Na nive Tople má nivné pôdy inde illimerizované pôdy. Priemerná ročná teplota je 8 - 9 °C, priemerný ročný úhrn zrážok je okolo 650 mm.
História
Archeologické nálezy dosvedčujú slovanské osídlenie v 9. - 10. storočí. Najstarší písomný doklad o Vranove pochádza z roku 1332, kedy tam bol aj kostol. Vranov sa vyvíjal ako mestečko od 14. storočia. Hospodárskym základom mestečka bol tamojší trh a jarmok.

V 15. storočí malo mestečko právo skladu na tovary, dovážané obchodníkmi z Poľska. Od 16. storočia tu bola aj colnica. Obyvatelia sa zaoberali zväčša poľnohosp., vinohradníctvom, ale aj remeslami a obchodom. Remeselnícke cechy tu pôsobili od 15. storočia. Príležitostne sa tu konali úradné rokovania šľachticov Zemplínskej stolice. Od roku 1776 bol Vranov sídlom slúžnovského obvodu.

Zemepánmi mestečka boli postupne šľachtici z Rozhanoviec, od 17. storočia Báthoriovci, Drugethovci a ich dedičia. Šľachtici z Rozhanoviec dali postaviť pri Vranove v polovici 14. storočia hrad. Od 15. storočia bolo mestečko hospodárskym aj správnym centrom staršieho čičavského panstva, ktoré postupne nahradilo vranovské panstvo. Patrilo k nemu do 15 blízkych aj vzdialenejších dedín. Súčasťou mesta sú bývalé dediny Čemerné, Lomnica a Vranovské Dlhé.

Najstaršia písomná správa o Čemernom pochádza z roku 1282. Kostol tam dokázateľne jestvoval v 14. storočí. V roku 1600 bolo v sídlisku 15 poddanských domov, kúria miestnych zemanov, ev. kostol a fara. V rokoch 1715 až 1720 tu postupne hospodárilo 9 a 7 poddanských domácností, v roku 1828 bolo 63 domov a 467 obyvateľov, v roku 1900 bolo 1407, v roku 1961 2486 obyvateľov. Od roku 1970 je mestskou časťou mesta Vranov nad Topľou.

Najstaršia priama písomná správa o Lomnici pochádza z roku 1356, avšak archeologické nálezy svedčia o slovanskom sídlisku od 7. storočia. V roku 1600 malo sídlisko do 15 poddanských domov. V roku 1715 tu hospodárili 3 poddanské domácnosti, okolo roku 1720 bolo sídlisko opustené. V roku 1828 bolo 8 domov a 70 obyvateľov.

Najstaršia písomná správa o Vranovskom Dlhom pochádza z roku 1270. V roku 1600 malo sídlisko 13 poddanských domov. V roku 1715 tu hospodárilo 5 poddanských domácností, okolo roku 1720 bolo sídlisko opustené. V roku 1828 bolo 91 domov 665 obyvateľov. V minulosti sa v chotári nachádzali aj vinice.

V polovici 15. storočia žilo v mestečku asi 45 meštianskych domácností a okolo 250 - 300 obyvateľov. V roku 1600 bolo v sídlisku 25 meštianskych domov, ev. kostol, fara a škola v piatich urbanistických častiach mestečka. V rokoch 1715 až 1720 tu postupne hospodárilo 36 až 26 meštianskych domácností, v roku 1828 bolo 169 domov a 1494 obyvateľov, v roku 1900 bolo 1941, v roku 1970 12905 obyvateľov.

Škola pôsobila vo Vranove od čias jestvovania farského kostola. V druhej polovici 16. storočia a v prvej polovici 17. storočia mala škola podobu latinského gymnázia. Od polovice 20. storočia jestvuje gymnázium a stredná škola ekonomického, textilného a drevárskeho zamerania.

Od začiatku 20. storočia tu boli tlačiarne a od polovice 20. storočia vychádzalo viacero miestnych novín. V 20. storočí sa rozvíjala športová činnosť, najmä futbal, tiež tenis, volejbal, hádzaná a iné športové odvetvia.

Kostol rím. kat., pôvodne gotický, bol v 18. storočí stavebne upravený. Kláštor pavlínov pochádza z roku 1763. Kostol ev. ref. pochádza z prvej polovice 19. storočia. Ev. a. v. kostol pochádza z roku 1935. Gr. kat. kostol v Čemernom pochádza z roku 1910, kostol rím. kat. z roku 1937.

V prvej polovici 20. storočia popri tradičnom poľnohosp. jestvovali dva mlyny, píly, liehovar a malé živnosti. Pôsobili tu aj peňažné ústavy. Od polovice 20. storočia sa rozvíjal priemysel, najmä drevársky, stavebný, autobusová doprava a iné.
Demografia
V okresnom meste žije takmer 23000 obyvateľov, prevažne slovenskej národnosti (93,1 %). Predproduktívny vek tvorí 23 %, produktívny 64,2 % a poproduktívny 12,5 % obyvateľov. Ekonomicky aktívna je polovica v meste žijúcich ľudí. Medzi najvyšším skončeným stupňom školského vzdelania prevažuje učňovské bez maturity (18,6 %), stredné odborné s maturitou (17,1 %), vysokoškolské vzdelanie má 8,3 % obyvateľov. K rímskokatolíckemu vierovyznaniu sa hlási najviac obyvateľov mesta - 62,5 %, ku gréckokatolíckemu 20,1 % a k evanjelickej cirkvi 7,2 %.
Hospodárstvo
Vo Vranove je sústredená väčšina výrobných podnikov a teda aj najviac pracovných príležitostí. V oblasti spracovania dreva pôsobí viacero menších firiem a živnostníkov. Najvýznamnejšími zamestnávateľmi v oblasti textilného priemyslu sú M. I. S. SLOVAKIA, MAPIER PRODUCTION, Exquisit a iné menšie prevádzky. V oblasti strojárskeho priemyslu pôsobí MTH REMONT, zaoberajúca sa vývojom, konštrukciou a výrobou strojov a zariadení pre opravy a údržbu železničných tratí. Stavebníctvo je v útlme, reprezentujú ho viacerí strední podnikatelia (Topnam, Uniol). Na výrobu plastov sa orientuje firma LPH. Súčasný trh práce ponúka najviac príležitostí v sektoroch drevárskej a textilnej výroby a v oblasti služieb, naopak najmenej pracovných miest je pre strojárske a elektrotechnické profesie. Z hľadiska dopravy je mesto napojené na železničnú trať do Prešova, Humenného a Trebišova a na štátne cesty, ktoré sú zaradené do vymedzených cestných ťahov cestnej siete. Mesto má vybudované všetky inžinierske siete, ktoré sú však neúplné.
Rozvojové plány
Medzi priority stratégie rozvoja patrí zaradenie priemyselného parku v časti Ferovo v južnej časti mesta. Projekt, ktorý uvažuje s realizáciou tohto parku, predpokladá s využitím 1500 - 4000 zamestnancov. Silnými stránkami mesta sú výhodná geografická poloha, prírodné danosti okolia, relatívne mladé obyvateľstvo, dostatok voľnej kvalifikovanej pracovnej sily. Ďalší rozvoj závisí od obchodných kontaktov v rámci regiónu a republiky, ale aj v možnosti uplatnenia sa zahraničných investorov.

M. č.: čemerné, vranov.

Na zobrazenie miesta na mape táto stránka využíva služby Google maps, preto ide o orientačné zobrazenie a nezodpovedáme za aktuálnosť tohto zobrazenia

Späť