Trenčín

Základné údaje

Administratívne, hospodárske sídlo samosprávneho kraja, historicko-kultúrne centrum stredného Považia.

Geografia

Mesto leží na úpätí Strážovských vrchov, v údolí rieky Váh, na rozhraní Trenčianskej a Ilavskej kotliny. Územie mesta je z hľadiska geomorfologického členenia Slovenska súčasťou Západných Karpát. Rovinnú Trenčiansku kotlinu, ktorá sa skláňa k juhu pozdĺž toku rieky Váh, uzatvárajú na východe masívy pohorí Považského Inovca a Strážovských vrchov, na západe masív Bielych Karpát a severný výbežok Malých Karpát. Priemerná nadmorská výška mesta je 204 - 210 m. Mesto už v r. 1381 používalo pečať s veľkonočným baránkom s nápisom sigillum civium de Trencz. Zrejme vo svojich začiatkoch administratívnej činnosti prevzalo symboliku rytierskej rehole johanitov, ktorí do Trenčína prišli po roku 1200.

Oblasť sa nachádza v miernom klimatickom pásme s priemernou ročnou teplotou +8,8 °C.

Do aglomerácie mesta patria katastrálne územia Trenčína, Opatovej, Kubrice, Istebníka, Orechového, Hanzlíkovej, Zlatoviec, Záblatia, Biskupíc a Kobrej. Mesto je rozdelené podľa mestských častí na Stred, Juh, Sever a Západ. Juh sa ďalej delí na Juh I a Juh II, do m. č. Sever patrí Sihoť I, II, III a IV, Opatová, Pod Sokolice, Kubra a Kubrica a do m. č. Západ patria kedysi samostatné obce Istebník, Orechové, Zlatovce, Záblatie, časť Nové Zlatovce, Zámostie a sídlisko Kvetná.

Infraštruktúra

Mesto má 114 km mestských komunikácií, 27 km štátnych ciest, 156 km chodníkov, 9 platených parkovísk, 249 ulíc, 100 ha verejnej zelene, 212,68 ha zaberá Lesopark Brezina, výmera lesného pôdneho fondu mesta je 686,02 ha, z toho je 415,36 ha hospodárskych lesov, 63,41 ha ochranných lesov, 207,25 ha lesov osobitného určenia s rekreačnou funkciou a 16,88 ha je ostatných plôch. Z listnatých lesov prevládajú bučiny, jaseň, hrab, javor, v ihličnatých lesoch prevládajú borovice, smrekovec, smrek.
Vodovodná sieť meria 199570 m, dĺžka vodovodných prípojok je 34937 m, kanalizačná sieť má dĺžku 98898 m a objem čistených odpadových vôd je 5502775 m3 za rok. V meste je 17739 obyvateľov odoberajúcich plyn.

Demografia

Hustota osídlenia v meste je 720,05 obyv./km2. V r. 2004 sa narodilo 459 detí, zomrelo 463 obyvateľov, prisťahovalo sa 494 a odsťahovalo sa 837 obyv. V meste žije 95,3 % Slovákov, 0,3 % Maďarov, 0,1 % Rómov a 2,4 % Čechov a Moravanov. K rím. kat. cirkvi sa hlási 65,76 % obyv., k ev. cirkvi a. v. 6,94 % a ku gr. kat. cirkvi 0,32 %. Najviac obyvateľov, 37 443, je v produktívnom veku.

História

Vďaka geografickej a strategickej polohe v údolí rieky Váh, patril Trenčín od nepamäti k najvýznamnejším mestám na Slovensku. Vznikol ako obchodná a mýtna stanica pri brode cez Váh a v blízkosti dôležitých karpatských priesmykov, na križovatke starých obchodných ciest. O osídlení už v staršej dobe kamennej svedčia viaceré archeologické nálezy. Okolie Trenčína bolo významnou súčasťou tzv. Západoslovenského paleolitu. Na hrade i na Brezine sa našlo osídlenie unětickej i neskoršej maďarovskej kultúry. Koncom mladšej a v neskorej dobe bronzovej prišli na Považie obyvatelia lužickej kultúry, jedno z hradísk si postavili na trenčianskej hradnej skale. Keltské osídlenie reprezentuje ľud púchovskej kultúry.

V Trenčíne je originálny doklad o prítomnosti rímskych legionárov na území Slovenska. Priamo na hradnom brale pod delovou baštou je vytesaný rímsky nápis o víťazstve II. rímskej légie nad Kvádmi z roku 179 n. l. v osade Laugaritio. Nápis potvrdil existenciu mesta Leukaristos, spomínaného v diele gréckeho geografa Ptolemaia (90 - 168 n. l.). Dodnes však historici nevedia presnú lokalizáciu rímskeho Laugarícia. Po zániku Veľkej Moravy sa postupne začlenila časť stredného Považia, ako pohraničná oblasť susediaca s českým kráľovstvom, do rodiaceho sa uhorského štátu. Trenčiansky hrad sa v 11. stor. stal sídlom uhorskej kráľovskej župy, neskôr centrom trenčianskej kráľovskej a stavovskej župy.

V známej Viedenskej maľovanej kronike i v gestách kronikára Anonyma sa poprvýkrát spomína v r. 1067 - 68 Trenčín i provincia Vag. Začiatky mesta pod mohutným hradom možno hľadať v trhovej osade, ktorú spomínajú Zoborské listiny už v roku 1111 a 1113. V súvislosti s diaľkovou obchodnou komunikáciou sa už v ranom stredoveku prvotne formovala uličná sieť a fixovalo námestie ako stredisko výmeny tovaru. Pretiahnutý vretenovitý tvar dnešného Mierového námestia spôsobila konfigurácia terénu, dané úpätím Breziny a ramenami blízkeho Váhu. Na tomto úzkom priestore sa sústreďoval všetok obchodný, remeselný a spoločenský život mesta.

Dejiny hradu a osudy mesta boli v nasledujúcich storočiach úzko späté. Počas vpádu na územie Slovenska spustošili mesto Tatári, hrad však nedobyli. Po roku 1275 sa hrad dostal do vlastníctva Petra Csáka a jeho syna Matúša Csáka (zomrel v r. 1321), ktorý sa stal pánom takmer celého územia dnešného Slovenska. V období stredoveku získal Trenčín rôzne výsady a práva. V r. 1324 oslobodil Karol Róbert trenčanov od platenia mýta po celom Uhorsku, v r. 1370 získali právo vydržiavať si výročný jarmok a do 19. stor. mával ročne až 8 jarmokov. V r. 1380 dostalo mesto právo variť pivo, slobodne sa plaviť po Váhu a iné výhody. V r. 1412 Žigmund Luxemburský povýšil Trenčín do stavu slobodného kráľovského mesta, vyňal ho z právomocí kastelánov hradu, čím získal výsady aké mal Budín, Stoličný Belehrad, Bratislava a Trnava. Dôležité boli privilégiá z 15. stor., kedy dostal právo opevniť sa hradbami a v r. 1454 od Jána Hunyadyho aj právo meča.

V Trenčíne prekvitali remeslá, od 15. do 19. stor. vzniklo viac ako tridsať cechov. Najznámejší boli čižmári, obuvníci, klobučníci, krajčíri, garbiari, tkáči, súkenníci, kováči, mlynári, puškári, hrnčiari a i. Mesto sa nevyhlo mnohým katastrofám a často trpelo vojnami. V bojoch Ferdinanda Habsburského proti Jánovi Zápoľskému dobyl cisársky generál Katzianer v roku 1528 mesto i hrad. V polovici 17. stor. muselo mesto odolávať nájazdom Turkov. Ich najväčší výpad proti Trenčínu dňa 2. októbra 1663 obyvatelia odrazili, zahynulo však 300 trenčanov.

Obyvateľstvo mesta i hradu veľmi trpelo počas kuruckej blokády v období kuruckých vojen v rokoch 1704 - 1708. O dva roky neskôr postihol mesto mor, ktorému podľahlo takmer 1600 obyvateľov. Po Vesselényiho sprisahaní v roku 1670 bola do Trenčína dosadená nemecká cisárska posádka, ktorá zostala na hrade 112 rokov. V roku 1790 hrad aj s celým mestom vyhorel. Odvtedy ostal horný hrad opustený a pomaly sa rozpadával.

Katastrofálne dôsledky mala na Trenčín a celé stredné Považie povodeň v r. 1813 (takmer v nej zahynul František Palacký, ubytovaný v Trenčíne). V r. 1886 postihol mesto i podhradie veľký požiar.

Od druhej polovice 19. stor. sa v Trenčíne vytvorili podmienky na vznik a rozvoj priemyslu. V r. 1883 bola dokončená ďalšia časť Považskej železnice až po Žilinu a v r. 1901 železnica do Topoľčian. Elektrifikácia mesta prebehla v r. 1907, vodovod a kanalizácia boli vybudované v r. 1911. Vznikli prvé väčšie továrne na nábytok a drevený tovar, liehovar s droždiarňou, továreň na výrobu výbušnín a továreň na súkno. Urbanistický rozvoj mesta začal v r. 1889 keď boli postavené kasárne. V r. 1901 pri vstupe do námestia bol postavený nový hotel a nájomný dom Erszébet (dnešný hotel Tatra), vznikli nové ulice na chudobnom predmestí, bola postavená sedria (dnes Krajský súd) a nemocničné pavilóny. V období trvania prvej Československej republiky (1918 - 1938) sa rozrástol predovšetkým odevný a potravinársky priemysel. Po skončení druhej svetovej vojny došlo k významnej modernizácii hospodárskej základne mesta. S bytovou výstavbou sa súčasne budovala občianska a technická vybavenosť mesta, rozšírili sa závody Merina, Odevné závody, TOS, a Slovlik a začalo sa s výstavbou nových ako Konštrukta, Zlatokov, Kara, Kovotex, Ľudotex, Automobilové opravárenské závody, Letecké opravovane a i. Trenčín bol dlhé roky sídlom generálneho riaditeľstva Slovakotex, generálneho štábu armády, a CEVA (Cementárne a vápenky) s celoslovenskou pôsobnosťou. Boli tu výskumné ústavy sklársky, pozemného staviteľstva, ovčiarsky, maltovín a mechanizácie odevného priemyslu. V 60. rokoch 20. stor. sa sformovala jedna z významných aktivít hospodárskeho života mesta, výstavníctvo. Na výstavisku Trenčín - mesto módy (TMM) sa každoročne koná v priemere dvanásť výstav a veľtrhov s medzinárodnou účasťou.

Kultúrno-historické pamiatky

Trenčiansky hrad je národnou kultúrnou pamiatkou (NKP). Patrí Trenčianskemu múzeu, ktoré tam má svoje expozície, rozsiahlu obrazovú galériu Illésházyovcov v paláci Zápoľských s takmer 100 olejomaľbami zo 16. - 19. stor., stálu výstavu chladných a palných zbraní, v Letnej veži je umiestená expozícia z dávnych dejín Skalky, v Ľudovítovom paláci je stála výstava zo súčasnej heraldickej tvorby. V Delovej bašte a v Barborinom paláci sa konajú príležitostné výstavy. Obľúbené sú rytierske turnaje na koňoch a nočné prehliadky Trenčianskeho hradu. Hrad sa stal historickým miestom dôležitých rokovaní a stretnutí. V r. 2003 sa zrútila časť západného opevnenia hradu.

Na svahu zvanom Marienberg, medzi mestom a hradom, sa nachádza opevnená stavba rím. kat. farského kostola Narodenia Panny Márie. Z gotickej stavby spomínanej začiatkom 14. stor. sa zachovalo len polygonálne zakončené presbytérium. Po požiari v r. 1528 kostol prebudovali v renesančnom slohu a jeho trojlodie nanovo zaklenuli. V polovici 18. stor. umiestnili v ukončení bočných lodí pohrebné kaplnky Illésházyovcov podľa návrhu bratislavského sochára Ľudovíta Godeho. Na nádvorí kostola je vzácny gotický karner (kostnica) z prvej polovice 15. stor.

Neďaleko farského kostola na ulici Matúša Csáka v prudkom svahu stojí renesančný dom mestského kata zo 17. stor. Pôvodne to bol dvojpodlažný kamenný objekt s drevenou pavlačou. Dnes patrí Trenčianskemu múzeu, ktoré tam má svoje expozície.

Mestské opevnenie sa začalo budovať v prvých desaťročiach 15. stor. Kamenný múr bez bášt a veží nadväzoval na západnej strane na opevnenie hradu. Vstup do mesta chránili dve hlavné brány. Dolná brána s podjazdom sa zachovala dodnes. Pôvodne gotická stavba bola v roku 1543 renesančne prestavaná. Je vysoká 32 metrov a dnes sa nazýva aj mestská veža. Jej opevnené predbránie, barbakan, zbúrali v 19. stor. Na bráne je latinský nápis, motto stredovekého Trenčína v latinčine, ktoré v preklade znie: "Ak Pán nestráži mesto, darmo bdie ten, kto ho stráži". Pri veži stojí budova Mestského úradu, postavená na mieste starej renesančnej radnice z r. 1934.

Mierové námestie pod hradom bolo po rozsiahlom výskume v roku 1987 vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Väčšina meštianskych domov bolo prestavaných v renesancii na pôvodných neskorogotických základoch. Výskum dokázal, že niektoré domy námestia mali podlubia.

V strede námestia dominuje stĺp Najsvätejšej Trojice, na pamiatku moru ho dal postaviť v r. 1712 župan Mikuláš Illésházy.

Na dolnom konci Mierového námestia stojí najrozsiahlejší pamiatkový komplex centra mesta, piaristický kostol sv. Fantiška Xaverského s kláštorom. Kostol s dvojvežovým priečelím postavili v rokoch 1653 - 1657 podľa vzoru kostola Il Gesu v Ríme. Pomerne jednoduchá baroková jednoloďová stavba kostola s bočnými kaplnkami kontrastuje s bohatou výzdobou vnútra s freskami zo života svätého Františka Xaverského. Autorom fresiek je Krištof Tausch, žiak slávneho talianskeho umelca Andreasa del Pozzo. S kostolom bezprostredne susedí budova kláštora s krásnou štukovou výzdobou, dokončená v r. 1662. Na priečelí budovy, na nádvorí z pol. 17. stor., sú umiestnené slnečné hodiny z r. 1711. Z dvorového a zadného traktu je vstup do Piaristického gymnázia Jozefa Braneckého. Priestory, kde sídlila galéria sa postupne vrátili rádu piaristov. Na západnej strane námestia, z prízemia bývalého hotela Zlatý Baran, je pasáž, spájajúca námestie s Palackého ulicou. Vedľa je budova pošty (1934 - 35). Námestie sa zužuje smerom k objektu banky, dokončeného v r. 1952.

V priestoroch bývalého župného domu pri hoteli Tatra sídli v honosnej tereziánskej neskorobarokovej budove palácového typu Trenčianske múzeum. Ulica, vedúca na hrad, patrí k najstarším stredovekým komunikáciám. Na začiatku vstupu do historického námestia, vedľa Trenčianskeho múzea, sa nachádza hotel Tatra, veľkoryso riešená štvorpodlažná secesná budova postavená barónom Arminom Popperom v r. 1901. Dnes, po rekonštrukcii, patrí medzi najlepšie hotely Slovenska. Prevádzkuje ju americko-kanadská hotelová spoločnosť.

Na Vajanského ulici sa pri stavbe Československej obchodnej banky v r. 1996 objavilo murivo stredovekej sakrálnej stavby, pravdepodobne pôvodný kláštor johanitov, resp. františkánov. Na Štúrovom námestí stojí neorománska budova synagógy z r. 1912. Jej interiér dnes slúži ako výstavná miestnosť. Na Námestí sv. Anny stojí na mieste staršieho gotického predmestského kostolíka baroková, jednoloďová Kaplnka sv. Anny, postavená v r. 1789. Oproti historickej budove Gymnázia Ľudovíta Štúra na ulici 1. mája je kláštorný kostol Notre Dame, postavený v r. 1909. Na konci Vajanského ulice stojí klasicistický ev. kostol a. v. z r. 1794. Dnešný Krajský súd na námestí Sv. Anny sídli v secesnej budove Sedrie, postavenej v r. 1913.

Významné osobnosti mesta

V Trenčíne sa narodil Karol Štúr (1811-1851), brat Ľudovíta Štúra. Pôsobil tu maliar M. A. Bazovský (1899 - 1968), lekár a prírodovedec dr. Karol Brančík (1842-1915), spisovateľ a rektor piaristov Jozef Branecký (1882-1962), skladateľ Karol Pádivý (1908-1965), český historik František Palacký (1798-1876), akademický maliar Bedrich Hofstädter (1910-1954) a lekárnik a fotograf PhMr. Ján Halaša (1893-1981). Svetovú slávu a uznanie získal svojimi dielami Vojtech Zamarovský, rodák z blízkych Zamaroviec. Celý svoj život zasvätila Trenčínu fotografka poľského pôvodu Mária Urbasiówna-Holoubková (1898 - 2004). V Trenčíne mali silné zázemie maliari Josef Holoubek, Hugo Gross, Svetozár Abel, Irena Slavinská a Rudolf a Ladislav Moškovci. Mnoho súčasných umelcov, fotografov spojilo svoj život navždy s Trenčínom.

Školstvo, veda, vzdelávanie, šport

V Trenčíne sa spomína mestská škola už v 14. stor. V r. 1565 - 1685 existovalo v Trenčíne evanjelické gymnázium, ktoré navštevoval aj František Palacký. V r. 1649 bolo otvorené jezuitské gymnázium, v ktorom dostal vzdelanie svetoznámy hvezdár Maximilián Hell ako aj prvý uhorský kritický historik Samuel Timon. Po zrušení jezuitského rádu prevzali gymnázium piaristi. S prestávkami existuje dodnes. V r. 1636 - 1663 bola v meste tlačiareň. Od konca 18. stor. pôsobila v Trenčíne aj židovská ľudová škola. Začiatkom 20. stor. vzniklo štátne gymnázium, dnes Gymnázium Ľudovíta Štúra. V 2. pol. 20. stor. boli otvorené stredné odborné školy, odevná, zdravotnícka, stavebná a Obchodná akadémia Dr. Milana Hodžu.

Dnes je v meste 9 štátnych základných škôl, 2 cirkevné ZŠ, špeciálna ZŠ internátna, dve štátne gymnáziá a jedno cirkevné. Odborné stredné školstvo zastupuje Združená stredná škola, 4 Stredné odborné školy a 5 Stredných odborných učilíšť. Od r. 1991 je v Trenčíne pobočka súkromnej City University z amerického Seattlu, ktoré poskytuje kvalitné vyššie vzdelanie obchodného a podnikateľského charakteru. Trenčianska univerzita A. Dubčeka bola založená v Trenčíne dňa 1. 7. 1997. V Trenčíne úspešne fungujú i Základné umelecké školy, jedna štátna a cirkevná ZUŠ pri Základnej škole Kristíny Royovej. O voľný čas detí sa stará Centrum voľného času. V meste po transformácii ostali iba jedny jasle a 20 materských škôl.

Starú tradíciu má miestna Verejná knižnica Michala Rešetku. Okrem nej fungujú knižnice pri Vysokej škole manažmentu v Trenčíne a Trenčianskej univerzite A. Dubčeka.
Trenčín patrí k významným športovým centrám. V meste je viac ako 70 telovýchovných jednôt a športových klubov. Sú to kluby vzpierania, zápasenia, ale i jazdectva, triatlonu, horolezectva, orientačného behu a i. Zvlášť veľký význam má Armádny športový klub Dukla Trenčín, (športovci cyklistiky, rýchlostnej kanoistiky, olympionik Slavomír Kňazovický). Hokejový klub Dukla Trenčín patrí k najúspešnejším hokejovým klubom na Slovensku, niekoľkokrát sa stal majstrom Slovenska. Odchovanci trenčianskeho hokeja hrajú v mnohých kluboch NHL v zámorí i vo svete. Výchove mladých športových talentov sa venuje Osemročné športové gymnázium. Veľké úspechy dosiahol v Trenčíne futbal, hádzaná, kanoistika, basketbal a ďalšie športy. Lesopark Brezina ponúka obyvateľom i turistom prechádzky náučným chodníkom, terénne chodníky, kyslíkovú dráhu (cca 5 km), detské ihriská, možnosti nielen pre terénny beh, ale i terénnu cyklistiku. V Trenčíne je 19 telocviční, množstvo ihrísk, 4 tenisové areály, 4 kryté bazény, 2 letné kúpaliská, jeden futbalový štadión, 1 zimný štadión (novostavba menšieho zimného štadióna pre žiakov sa pripravuje). V Trenčíne je lodenica, 2 športové haly, 6 fitness centier, strelnica, paintball, kolkáreň, squash centrum, skatepark. Športový areál na Ostrove má osem tenisových kurtov s antukou a tri s betónovým povrchom, minigolf, športovú halu na badminton, squash, bowling. V miestnej časti Nozdrkovce jazdecký oddiel PD Soblahov-Nozdrkovce jazdenie v teréne, v blízkosti lyžiarske vleky v Soblahove a pod Inovcom.

Zdravotníctvo

Počiatky nemocnice sa datujú od roku 1848, nemocnica s poliklinikou má 20 oddelení s vyše tisíc lôžkami a 6 oddelení laboratórneho typu. O pacientov sa stará vyše 197 lekárov a 873 sestier s ostatným zdravotníckym personálom. V meste je 17 lekární a 2 výdajne zdravotníckeho materiálu. V dvoch poliklinikách je 22 odborných ambulancií, ktoré poskytujú ambulantnú starostlivosť celej Trenčianskej spádovej oblasti. Činnosť začalo moderné hematologickotransfúzne oddelenie. V r. 1995 vznikla agentúra SALUS, zameraná na ošetrovateľskú starostlivosť v domácnostiach. V Trenčíne funguje niekoľko typov sociálnych zariadení, penzión (domov pre dôchodcov), Sociálne služny mesta Trenčín, Centrum sociálnych služieb, Dom humanity a Centrum pre rodinu "Dom Krištof". Pre deti a mládež existuje od r. 1973 Detské mestečko v Zlatovciach, Špeciálna základná škola internátna a domov sociálnych služieb Demy.

ekonomická základòa

V Trenčíne je rozmanitá základňa priemyslu s dôrazom na strojársky, textilný a odevný priemysel, ktorý má korene v bohatej remeselníckej tradícii. Trenčín je sídlom najväčšieho výrobcu pánskych odevov na Slovensku Ozety, a. s. V poľnohosp. sa v rámci rastlinnej výroby orientuje výroba predovšetkým na pestovanie obilovín, cukrovej repy, chmeľu a zemiakov. Živočíšna výroba sa zameriava na chov hovädzieho dobytka, ošípané a v menšej miere na chov oviec a koní.

Rozvojové plány

Investície v oblasti životného prostredia sú v Trenčíne vyčlenené najmä na riešenie dopravnej situácie, nakladanie s odpadovými vodami a humanizáciu skládky na Zámostí. Prioritnými sú investície riešiace dopravnú situáciu v meste Trenčín. Na prvom mieste je Juhovýchodný obchvat mesta a vyriešenie niektorých kľúčových križovatiek kruhovými objazdmi. Odkanalizovanie pravej strany Váhu pod pracovným názvom Kanalizácia Záblatie sa vybuduje z prostriedkov Trenčianskych vodární a kanalizácií a. s. za pomoci grantových prostriedkov Európskej únie.

Projekty a štúdie pre územné rozhodnutie odkanalizovania ľavej strany Váhu by mali komplexne riešiť vodohospodárske problémy na tejto strane rieky Váh so zameraním na mestské časti Opatová, Kubra, Kubrica a odvodnenie sídliska Juh. Medzi priority Trenčína v oblasti životného prostredia patrí aj humanizácia bývalého územia skládky na Zámostí, prevádzkovaná za osobitných podmienok. V roku 2000 bola uzatvorená a mesto Trenčín je povinné zabezpečiť jej rekultiváciu aj so znovuvytvorenou divokou skládkou na tom istom mieste.

Prioritou v oblasti hospodárstva je budovanie rozsiahleho priemyselného parku v Zámostí. Táto lokalita bola zaradená medzi sedem priemyselných parkov celoslovenského významu. Má sa rozprestierať na ploche okolo 90 hektárov. Pre rozvoj mesta južným smerom sú spracované dve atraktívne územné prognózy. Prvou z nich je územie Trenčín-Belá, kde je už postavené Tesco a už existuje aj územné rozhodnutie na individuálnu bytovú výstavbu. Ďalšie ponuky plôch pre potencionálnych investorov poskytujú možnosti na budovanie polyfunkčných objektov či priestorov pre šport a rekreáciu. Druhou je Trenčín-Nozdrkovce, kde je plánovaná športovo-rekreačná zóna v kombinácii s výrobno-obslužnou zónou. Prírodný potenciál je ideálny napr. pre jazdecký šport. Investor by tu mohol vybudovať zónu prímestskej rekreácie v kombinácii s priestormi pre podnikanie.

V hospodárskej i cezhraničnej spolupráci má Trenčín dobrého partnera v Zlíne z Českej republiky, ďalšími družobnými mestami sú Békéscsaba, Casalecchio di Reno, Cran-Gevier, Tarnow, Uherské Hradiště, Kragujevac.
M. č.: Biskupice, Istebník, Kobrá, Kubrica, Opatová, Orechové, Trenčín, Záblatie, Zlatovce.

Na zobrazenie miesta na mape táto stránka využíva služby Google maps, preto ide o orientačné zobrazenie a nezodpovedáme za aktuálnosť tohto zobrazenia