Ústredný portál verejnej správy

Lokality

Mapa krajov:

Banskobystrický kraj Košický kraj Prešovský kraj Žilinský kraj Trenčianský kraj Nitrianský kraj Trnavský kraj Bratislavský kraj

Zoznam VÚC:

Abecedný zoznam lokalít:

A B C Č Ď E F G H I J K L M N O P R S Š T Ú V Z Ž

 

Smolník

Základné údaje
Leží v severovýchodnej časti Slovenského rudohoria v doline Smolníckeho potoka. Smolnícka dolina je úzka, má nedostatok ornej pôdy, nevhodné podmienky na poľnohospodárstvo, a tak zdrojom obživy jej obyvateľstva boli lesy, pasienky a najmä baníctvo. Základom bohatého a pestrého vývoja v Smolníku bolo ložisko pyritovo-meďnatých rúd s obsahom striebra i zlata. V katastri obce sa nachádza jazero Úhorná - technická kultúrna pamiatka. V auguste 1813 po prietrži mračien sa hrádza Úhornianskeho jazera pretrhla a voda dopravovaná umelým kanálom, ktorá slúžila na premývanie rúd, zatopila smolnícke bane. V súčasnosti slúži jazero Úhorná na rekreáciu, kde je možné využívať vodné športy a rybolov. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1243. V 13. stor. Smolník osídlili Nemci z Gelnice. Vr. 1327 sa stal kráľovským banským mestom. V pol. 15. stor. prepadlo mesto panstvu Spišského hradu, ktoré prenajímalo miestne bane na striebro a meď a hámre. Z r. 1456 pochádza najstarší záznam o jestvovaní školy. Na základe návrhu Juraja Multza de Walda v rokoch 1736-1748 založili roku 1747 banícku školu. R. 1691 prešli bane do štátneho vlastníctva a spravovala ich Banská komora. Baníctvo sa rozvíjalo najmä v 18. stor. R. 1747 vznikla banská škola, ktorá pripravovala stredné odborné kádre. V r. 1787 bolo v meste 915 domov a 6050 obyv. Bolo tu sídlo Banského súdu a inšpektorátu. Od. zač. 18. stor. tu pôsobila mincovňa, ktorá zanikla 31. 12. 1828. Medené hámre boli v r. 1807 1860 prenesené z obce. Najvýznamnejšie medenorudné bane predal štát r. 1890 účastinnej spol., ktorá ťažila najmä pyrit. V meste sa vyrábala zelená a modrá skalica do r. 1918. Koncom 19. stor. vznikla tabaková továreň. Pri požiari v r. 1905 mesto takmer vyhorelo. Po vzniku ČSR obyv. pracovali v miestnej tabakovej továrni, v továrni na plech, v baniach, v lesoch a na pílach. V rámci SNP sa tu odohrávali boje, neďaleko sídlila partizánska základňa. Po oslobodení bola časť obyv. nemeckého pôvodu vysídlená. V 1. desaťročí 19. stor. tu stála jedna z prvých divadelných budov na Slovensku, bola tu stála nemecká ochotnícka činohra. R. 1840 uviedli v tomto divadle 2 hry J. Chalupku. Smolník bol rodiskom metalurga a prof. Banskej Akadémie Antona Ruprechta von Eggerberfa (r. 1740), dramatika Michala Klimka (r. 1750), stroj. Konštruktéra Jána Lilla (r. 1751) a lekára a lingvistu Karola Krajčíra (r. 1804). Pôsobili tu maliar Florián Klimkovič a banský odborník Gabriel Schweitzer. Kultúrne pamiatky: Rím. kat. kostol z r. 1801, postavený na mieste stredovekej, stavby, evanjelický kostol a. v. , barokovo-klas. z r. 1787. Zájazdový hostinec z r. 1828-1829. Budova banskej komory, pôv. renes., prestavaná v 2. pol. 18. stor. Prícestná kaplnka barok z r. 1726. Baroková zvonica, Trojičný stĺp barok., upravený v r. 1930.

Na zobrazenie miesta na mape táto stránka využíva služby Google maps, preto ide o orientačné zobrazenie a nezodpovedáme za aktuálnosť tohto zobrazenia

Späť