Krupina

Základné údaje

Okresné sídlo v Banskobystrickom kraji. Vznikla ako banská obec na ceste zvanej via magna (veľká cesta) a patrila k najstaršie osídleným mestám v Uhorsku.

Geografia

Leží v údolí obklopenom od vých. Krupinskou planinou, ktorá tvorí predhorie Javoriu a Štiavnickým vrchom, rozprestierajúcim sa na severozápad od Krupiny. Krupinská vrchovina sa skláňa postupne od severu na juh. Zo severu ohraničuje mesto Pliešovská kotlina s náhornými plošinami. Geologický podklad Štiavnických vrchov tvoria andezity a ich pyroklastiká. Krupinskú planinu tvoria temer výlučne tufy a tufity pyroxenických andezitov v rozličnom vývoji. Tieto horniny sa nahromadili na okrajoch sopečných centier v Štiavnických vrchoch a v Javorí. Klimaticky leží na rozhraní teplej, mierne vlhkej oblasti s chladnou zimou a mierne teplej, vlhkej vrchovinnej oblasti. Pozdĺž mesta z vých. strany tečie rieka Krupinica, ktorá sa spomína v historických prameňoch už v roku 1135. Pramení severozáp. od Krupiny na Pliešovských lazoch, zo severozáp. časti sa vlievajú do nej menšie potoky, najmä Vajsov potok a Bebrava, z vých. časti Kňazov potok a Briač, preteká ľavým okrajom mesta a pri Šahách sa vlieva do Ipľa. V doline sú pôdy lužné, na chrbtoch výšiny, najmä pod Javorím prevažujú hnedé lesné, oglejené pôdy. Vo vyšších polohách Štiavnických vrchov sú rozsiahle dubové a bukové lesy. V lesoch žije bežná zverina: jelene, srny, líšky, bažant i divé kačky. Na Krupinskej planine je vzácne chránené vtáctvo: orol kráľovský, orol tmavý, hadiar krátkoprstý, sokol sťahovavý, výr, volavka a prepelica.

História

Názvy mesta: 1238 - Corpona; 1244/ 1270/1437 - Curpona; 1370 - Carpona; 1503 - Körpen; 1773 - Krupina; maď. Korpona; nem. Karpfen. Najstaršia písomná zmienka o území, na ktorom vznikla dnešná Krupina, sa nachádza v listine Bela II. z roku 1135; ňou panovník potvrdzuje bzovíckemu kláštoru právo na užívanie majetkov udelených mu jeho zakladateľom - županom Lampertom. Pri vymedzení hraníc pozemkov, patriacich kláštoru, sa v listine spomína rieka Krupina. Predpokladáme, že Krupina dostala meno od rieky rovnakého mena, ktorým ju nazvali slovanskí osadníci, imigrovaní do týchto oblastí v čase príchodu Slovanov. Pôvodná osada vznikla na pravom brehu rieky Krupiny a postupne sa formovala na stredoveké mestečko, ktoré sa vytváralo na úpätí mierneho návršia, kde už v prvej tretine 13. stor. stál kostol, čo dokazujú jeho rom. stavebné prvky. Najstaršia písomná zmienka o Krupine pochádza z roku 1238, keď Belo IV. prikazuje krupinským Sasom, aby každoročne na Martina zaplatili bzovíckemu kláštoru 20 hrivien striebra za používanie pozemku Breh (Briač). Sľubný vývoj rastúceho stredovekého mestečka bol násilne prerušený vpádom Tatárov roku 1241, ktorí spustošili Krupinu. Vtedy vyhorel farský kostol a domy obyvateľov. Pôvodné výsady mesta sa stratili počas tatárskeho vpádu, preto ich Belo IV. roku 1244 obnovil a potvrdil. Umožnil im aj hosp. rozvoj čerpaním miestnych zdrojov a poskytnutím úľav pri obchodovaní. V zmysle týchto výsad mohli v okolitých lesoch slobodne ťažiť drevo a lámať kameň. Oslobodení boli aj od platenia mýta po celej krajine. Krupina sa teda budovala nielen ako poľnohosp., ale aj ako obchodné mestečko, ktorého obyvatelia chodili za obchodom po celej krajine. Obchodovali prevažne s obilím a dobytkom. Výsady udelené Krupine Belom IV. potvrdil roku 1270 jeho syn Štefan V., roku 1274 aj Ladislav IV a ďalší panovníci . Krupina bola od svojho vzniku majetkom panovníkovým. Žigmund ju roku 1424 daroval svojej manželke Barbore Cilskej spolu so Zvolenskou župou a mestami Zvolenom a Breznom. Roku 1440 zaujal značnú časť Slovenska Ján Jiskra z Brandýsa, a vtedy pravdepodobne obsadil aj Krupinu. Jeho vojaci postavili okolo kostola obranné múry s baštami. Posádka Jiskrových bratríkov ostala v Krupine vyše 20 rokov; odtiaľ ju vyhnali vojská Mateja Korvína. Ustupujúci Jiskrovi vojaci mesto spustošili a podpálili. V prvej polovici 15. stor. bola Krupina opevnená hradbami - tzv. palisádové opevnenie, murované hradby sa začali stavať až v druhej pol. 16. stor. Panovník udelil roku 1453 Krupine privilégium, podľa ktorého bude v budúcnosti požívať osobitnú ochranu uhorských panovníkov ako slobodné kráľovské mesto a nesmie byť nikomu daná do zálohu. Matej Korvín sa snažil Krupinu pozdvihnúť hosp., preto jej roku 1463 z celkového poplatku 208 zlatých odpustil 50 zlatých na 3 roky. Od roku 1522 stáva sa Krupina spolu so siedmimi banskými mestami majetkom kráľovnej Márie, manželky Ľudovíta II. V tomto období bola vyspelým stredovekým mestom. V 17. stor. mesto poškodili stavovské povstania. Počas prvého stavovského povstania Štefana Bocskaya sa v r. 1605 konal v Krupine snem. Roku 1708 mesto vyhorelo do základov a obyvatelia, najmä chudobní želiari, vyšli na mizinu a rozutekali sa po okolitých dedinách. Mesto bolo vyľudnené, polia, lúky, záhrady a vinice ostali neobrobené. Skaza Krupiny bola dovŕšená roku 1710 morom, ktorému podľahlo asi 2000 obyvateľov mesta. Aby sa morová nákaza neopakovala, zakázala mestská rada roku 1713 vstup do mesta všetkým Cigánom a Židom. Stavovské povstania a turecké vojny zasadili Krupine úder, z ktorého sa už nikdy nespamätala. Najstaršia správa o krupinských vinohradoch pochádza z roku 1370. Bližšie údaje o vinohradníctve a množstve vylisovaného vína sa zachovali zo začiatku 17. stor. Mesto vlastnilo i pivovar a pálenicu. Vo svojej réžii spravovalo 2 majere, kde chovali ovce, kone, kravy, ošípané, kozy. Okrem majerov vlastnilo mesto 3 mlyny, ktoré mali v prenájme mlynári. Hlavným zamestnaním obyvateľov bolo poľnohospodárstvo. Pestovala sa pšenica, raž, jačmeň, tenkeľ a ovos. Najviac sa pestovala miešaná pšenica. Dôležitým činiteľom pre rozvoj mestského hospodárstva boli jarmoky a týždenné trhy. V stredoveku patrila Krupina k strediskám remeselnej výroby. Remeselníci tej istej profesie sa združovali do cechov. Najstarším bol Cech krajčírov (1462). V Krupine boli cechy: mäsiarsky, pekársky, krajčírsky, širičiarsky, ševcovský, čižmársky, debnársky, kováčsky, hrnčiarsky, klobučnícky, stolársky, zámočníkov a tkáčov. Industrializácia a rozvoj továrenskej výroby v prvej polovici 19. stor. priniesli podstatný obrat vo výrobnej sfére, ktorý znamenal neodvratný zánik cechov.

Roku 1872 bol založený Prvý účastinný spolok spároreznej sudodielne a parného mlyna, 1873 Sporiteľňa a záložňa krupinského vidieka, 1891 založili živnostenské spoločenstvo. V roku 1899 bola Krupina spojená železničnou traťou so Šahami, v roku 1925 bola železnica predĺžená do Zvolena. Po r. 1918 ekonomicko - soc. vývoj stagnoval, ani otvorenie trate Krupina - Zvolen v r.1926 sem neprilákalo investičný kapitál. Roku 1925 otvorili kameňolom. Po r. 1945 vybudovali niekoľko menších podnikov (pobočný závod Turčianskych strojární, konzervárenstvo, píla, mlyn, prefabrikácie).

Demografia

Roku 1715 malo mesto 164 domácností a 3 mlyny. Roku 1828 žilo v 358 domoch 2461 obyvateľov. V roku 1869 vzrástol počet obyvateľov na 3748, v roku 1900 na 3963 obyvateľov. Počet obyvateľov stále narastal. V roku 1930 malo mesto už 5103 obyvateľov, v roku 1961 malo 6397 obyvateľov, v roku 1980 počet narástol na 7337 obyvateľov a v roku 2001 malo mesto Krupina 7991 obyvateľov. Najviac obyvateľov je v produktívnom veku s priemerným vekom 36 rokov.

Kultúra

Najstaršia písomná zmienka o škole v Krupine pochádza z roku 1542, hoci môžeme predpokladať, že škola vznikla už skôr. Škola sa riadila podľa vzorov nemeckých ev. škôl. Rektori ev. mestských škôl zostavovali v tomto období sami učebné poriadky a osnovy, ktoré spravidla potvrdzovala mestská rada. Na prelome 17. a 18. stor. vyučovanie na mestskej škole stagnovalo, pretože mestská rada odmietla platiť učiteľa. Príčinou bola rekatolizácia školy. Popri mestskej škole bola v Krupine aj konfesionálna ev. škola (gymnázium), ktorá bola nariadením Leopolda I. roku 1702 zrušená. Roku 1726 otvorili piaristi kolégium a gymnázium, ktorého učebné osnovy sa značne odlišovali od neskoršieho typu týchto škôl. Učebným cieľom školy bolo dokonalé ovládanie latinčiny a rétoriky. V kolégiu a na gymnáziu panovala tvrdá disciplína. Na príkaz Jozefa II. bolo gymnázium roku 1787 zrušené a pretvorené na normálnu školu. Roku 1793 bolo znovu otvorené a trvalo až do roku 1850. Svoju činnosť obnovilo roku 1855 ako dvojtriedne. Definitívne bolo zrušené roku 1870. Prvá správa o školskom divadelnom predstavení na piaristickom gymnáziu je z roku 1727. Po r. 1918 organizovalo divadlá Združenie ev. mládeže. Koncom 18. a začiatkom 19. stor. sa tu pestovala typická kantorská hudba svetská a chrámová. Krupina je rodiskom básnika Samuela Hruškovica (1694-1748), básnika Karola Braxatorisa (1806-1869), básnika Andreja Sládkoviča (1820-1872), spisovateľky Eleny Maróthy-Šoltésovej (1855-1939). Pôsobili tu: básnik Daniel Maróthy (1825-1878), svetoznámy šľachtiteľ ruží Rudolf Geschwind (1829-1910), hudobný skladateľ Eugen Suchoň tu pôsobil v rokoch 1913-1915, spisovateľ, učiteľ, redaktor Jozef Cíger- Hronský (1896-1960) a približne 200 osobností z oblasti prírodných vied, histórie, cirkevných ale i svetských predstaviteľov. Roku 1899 zriadil tu svoju filiálku banskoštiavnický kníhtlačiar Joerges. Pracovala do r. 1903, keď ju pravdepodobne prevzal Anton Ružinák a viedol do r. 1937, od r. 1938 bola vo vlastníctve Aladára Ružináka. V prevádzke bola aj tlačiareň Krupina pod vedením Eugena Gallovicha. V r. 1922 bol založený Orol a Krupinský športový klub, v r. 1934 Krupinský telocvičný klub. Od r. 1952 funguje TJ Tatran Krupina. V súčasnosti má mesto vybudované futbalové, volejbalové, basketbalové ihriská a tenisové dvorce. Každoročne organizované podujatia v meste: Cechové hry krupinské, Playback show, Krupinský kvet, Spievanky pod vartovkou, Krupinská heligónka, Dni národnej kultúry v Honte.

Pamätihodnosti

Medzi najstaršie pamiatky patrí rím. kat. kostol s opevnením, rom. trojloďová bazilika (Kostol Narodenia Panny Márie) zo zač. 13. stor., v 15. stor. polygonálne zakončená svätyňa a pristavaná južná kaplnka, barok. úprava a klenba lode z r. 1699-1705, koncom 18. stor. klas. opravený organový chór a barok. prefasádovaný. Opevnenie kostola čiast. z obdobia Jiskrovho panstva, začlenené r. 1551 - 1564 do nového opevnenia. V interiéri kostola archit. rom. a got. detaily. Na oltári Panny Márie pôv. neskorogot. plastiky štiavnického majstra z r. 1515 - 1520, plastiky od tzv. majstra svätobeňadického Božieho hrobu z konca 15. stor.; barok. morový svätotrojičný stĺp z r. 1752 od tal. sochára D. I. Stanettiho; dvojpodlažná trojtraktová neobaroková budova Mestského domu z r. 1901; vojenská protiturecká pozorovacia veža vartovka postavená pred r. 1564; tur. studne vytesané v tufe v mestskej časti Štrmpľoch; krupinské podzemné chodby; pamätný dom Andreja Sládkoviča. Začiatkom 20. stor. sa obyv. zaoberali vyrezávaním drevených krížov, kaplniek, betlehemov a drobných sošiek.

Hospodárstvo

Krupina je strediskom poľnohosp., v ktorom sa darí najmä pestovaniu kvalitného ovocia. Regionálny význam má firma WAY INDUSTRY, a. s., vyrába odmínovacie zariadenie Božena, ktoré využívajú jednotky OSN na celom svete; dánska firma na výrobu čalúneného nábytku LIND MOBLER; firma SELIKO SLOVAKIA, spol. s r.o. rozváža svoje výrobky (sirupy, vína, džúsy) do hypermarketov na celom Slovensku. Zastúpený je ešte drevospracujúci priemysel, strojársky, kamenársky, potravinársky a stavebníctvo.

Infraštruktúra

Prvý mestský špitál s 12 posteľami bol zriadený v r. 1703. Pôsobili tu aj ránhojiči, v druhej pol. 19. stor. okresný lekár, vtedy vznikla aj lekáreň. Od r. 1953 Mestská poliklinika a nemocnica. Od r. 1960 zriadený Domov dôchodcov. V roku 1872 bol založený Prvý účastinný spolok spároreznej sudodielne a parného mlyna, v roku 1873 bola založená Sporiteľňa a záložňa krupinského vidieka, v r. 1902 založené Krupinské potravné družstvo, 1903 Sporiteľňa v Krupine. V roku 1956 vzniklo v Krupine Gymnázium ako Jedenásťročná stredná všeobecno-vzdelávacia škola. V súčasnosti je to Gymnázium A. Sládkoviča, ktoré ma 4- i 8 - ročný cyklus vzdelávania a pod spoločné riaditeľstvo patrí aj Obchodná akadémia. Okrem Stredného odborného učilišta poľnohospodárskeho a potravinárskeho v meste pôsobí aj Stredisko praktického vyučovania pre odbor cukrár a pekár. Základné vzdelanie poskytujú dve ZŠ a jedna špeciálna ZŠ. Volnočasové aktivity zabezpečuje Centrum volného času Domček a ZUŠ. V okresnom meste sa nachádzajú 4 štátne úrady a samospráva, 2 banky a sporiteľne, 4 poisťovne, Regionálna veterinárna správa, pošta, benzínové stanice, autoservis, nákladná železničná a autobusová stanica, materské školy, ZUŠ, verejná knižnica, stále kino, prírodný amfiteáter, kúpalisko, štadión, obchodný dom, 2 penzióny, turistická ubytovňa, Informačno-komunikačné centrum a viacero reštaurácií. Dobudovala sa priehrada, obchodný dom a tržnica.

Na zobrazenie miesta na mape táto stránka využíva služby Google maps, preto ide o orientačné zobrazenie a nezodpovedáme za aktuálnosť tohto zobrazenia