Vrútky

Základné údaje

Mesto leží v S časti Turčianskej kotliny na ľavej strane nivy a terasy Váhu a predhorí lúčanskej časti Malej Fatry.

Územie bolo osídlené už v mladšej a neskorej bronzovej dobe (popolnicové pohrebisko v Rendezove). V dobe laténskej a rímskej sa tu nachádzalo sídlisko ľudu púchovskej kultúry v časti Sedliská. Na území pod výtokom Chrapovského potoka a na Hradišti sa našli zvyšky osídlenia zo začiatku rímskej doby. Obec sa v listinách po prvý raz spomína v r. 1255. Niekedy v 70-tych, alebo 80-tych rokoch 13. stor. daroval Belo IV. za isté služby pre panovnícky dvor osadu Starkovi, Pavlovi, Mikulášovi a ich príbuzným. Obyvatelia boli povýšení do zemianskeho stavu za to, že strážili a udržiavali cestu do Turca od priesmyku v Malej Fatre. V 2. pol. 14. stor. bola vzájomnými delením a dedením majetku medzi jednotlivé línie zemanov rozdelená jedna obec na dve časti, Dolné a Horné Vrútky. Zemania Vrútok viedli od konca 14. stor. časté spory so zemanmi zo susedného Lipovca. Rodiny vrútockých zemanov sa v 16. stor. rozvetvili. Podľa súpisu z 2. 2. 1841 v Horných žilo už 28 zemianskych rodín a v Dolných bolo 64 rodín. Obyvatelia obidvoch osád sa zaoberali poľnohospodárstvom (najstarší záznam o obilnom mlyne je z r. 1668), remeselnou výrobou, boli tu tkáči, obuvníci, kožušník, gombičkár a krčmári. V 2. pol. 19. stor. sa pôvodne malá zemianska osada pretvárala na veľký železničný uzol výstavbou Košickobohumínskej železnice (1871) a štátnej železnice z Budapešti cez Zvolen do Vrútok (1872), tiež sa tu nachádzali železničné dielne (1874). V tomto období silnelo vo Vrútkach robotnícke hnutie. Po vzniku ČSR bojovala pri Turanoch proti československému vojsku aj vrútocká Červená Garda. Maďarskí zamestnanci železnice sa postavili za územnú integritu Maďarska. Vrútky boli obsadené čs. vojskom v decembri 1918. V 20-tych rokoch 20. stor. sa stali centrom robotníckeho hnutia. Tiež sa aktívne zapojili do ilegality a SNP. Po bojoch pri Strečne obsadilo Vrútky dňa 4. 9. 1944 nemecké vojsko, no ešte predtým stačili presunúť výrobu zo železničných dielní do Zvolena. Oslobodené boli 11. 4. 1945. V r. 1949 došlo k zlúčeniu Martina, Vrútok, Priekopy, Lipovca, Záturčia a Tomčian do veľkej obce Martin, čo trvalo do r. 1955. Vrútky boli opäť zlúčené s Martinom v r. 1971 čo pretrvalo až do r. 1990.

Prvý známy učiteľ v obci bol Mikuláš Litvíni (r. 1641). Pred r. 1760 Ondrej Karatz zriadil katolícku školu. Od r. 1870 už v obci pôsobila štátna ľudová škola. Meštianska škola vo Vrútkach vznikla v r. 1908. V súčasnosti sa v meste nachádzajú 4 materské školy a 2 základné školy. V r. 1887 bola pri železničných dielňach zriadená učňovská škola, v r. 1952 vznikla hudobná škola a v súčasnosti je to ZUŠ Frica Kafendu, ktorá ma vysunuté pracoviská v 6 obciach okresu. V r. 1880 vznikol Vrútocký spoločenský okruh, v r. 1898 Spevokol, prednáškovú činnosť vyvíjal spolok Uránia (vznikol v r. 1902), v r. 1908 Mestský spoločenský krúžok, v r. 1891 Čitateľský krúžok. Pred r. 1886 vznikol Klub zamestnancov Košickobohumínskej železnice, v r. 1912 Spoločenský krúžok vrútockých železničných úradníkov, rušňovodiči si založili v r. 1912 profesijný spolok Domovina, miestnych remeselníkov združovala od r. 1913 Vrútocká priemyselná spoločnosť a v r. 1913 vznikla Veľká slobodomurárska lóža. Na konfesionálnej báze vznikol v r. 1902 Katolícky kruh, ďalej v r. 1900 Židovský misijný spolok, v r. 1891 pohrebný spolok Chevra kadischa, v r. 1903 Prvý podporný pohrebný spolok. V zime v r. 1888 vznikol dychový orchester. Divadelné predstavenia sa tu začali hrávať od r. 1876, odkedy môžeme sledovať aktívnu činnosť vrútockých ochotníkov, ktorí od r. 1918 nacvičili a hrali divadlo každý rok. S divadelnými hrami sa predstavili aj Dorast československej YMCA-y, Federatívna robotnícka telocvičná jednota, Orol, Sokol, Živena, Združenie ev. mládeže a Katolícky divadelný súbor. Po r. 1945 to bol Divadelný súbor závodného výboru, Detský divadelný súbor J. Záborského, Divadelný súbor J. Záborského a po r. 1990 Spolok Katolíckeho kultúrneho domu. Vo Vrútkach vychádzali noviny Ruttkai Hírlap (v r. 1903 - 1904), Felvidéki Magyarország (1906 - 1918), Hlas ľudu (1922 - 1924), Pravda chudoby (1922 - 1925), Železničiar (1919 - 1929), závodný časopis Závodný zpravodaj a Život dielne (1951 - 1960). V r. 1906 založili tu knižnicu železničiarov, dnes je tu Knižnica Hany Zelinovej.
Hospodársky život vo Vrútkach sa začal rozvíjať v 2. pol. 19. stor. V 70-tych rokoch 19. stor. tu vznikol železničný uzol. Medzi najstaršie závody v obci patril drevopriemysel. V r. 1881 bola vystavená parná píla. V chotári obce sa nachádzali kameňolomy, do r. 1927 sa tu nachádzala vápenka. Od r. 1904 tu bola tlačiareň Emila Goldstuckera, neskôr tlačiareň Bratstva a NADAS-u. Potravné družstvo zamestnancov c. k. pod patronátom Košickobohumínskej železnice vzniklo v r. 1881, potravné družstvo Bratstvo bolo založené v r. 1903.

Neogotický kostol sv. Jána Krstiteľa je z r. 1905, stojí na mieste staršieho kostola postaveného v 2. pol. 13. stor. Ev. a. v. kostol Dr. Martina Luthera, tiež neogotický, bol postavený v r. 1902 - 1903.

V meste bol v r. 1909 založený športový Ruttkai Torna Club. V r. 1919 vznikla Robotnícka telocvičná jednota a v r. 1921. Federatívna robotnícka telovýchovná jednota. V r. 1923 vznikol ŠK Vrútky a v r. 1921 Rudá hviezda Vrútky, ktoré sa v r 1928 zlúčili v 1928 do FC Vrútky. V r. 1919 bola založená TJ Sokol, ktorý v r. 1945 - 50 obnovil svoju činnosť. Po r. 1950 bola založená Jednotná dobrovoľná telovýchovná jednota (DŠO železničiarov) a v r. 1957 až do súčasnosti TJ Lokomotíva Vrútky.

Na zobrazenie miesta na mape táto stránka využíva služby Google maps, preto ide o orientačné zobrazenie a nezodpovedáme za aktuálnosť tohto zobrazenia