Gbely

Základné údaje

Mesto Gbely sa nachádza v severozápadnej časti Záhoria.

História

Lokalita bola osídlená už v predslovanskom období, o čom svedčia rímsko-barbarské sídliskové nálezy. Zo staroslovanského obdobia bolo objavené mohylové pohrebisko. Prvá známa písomná zmienka o Gbeloch je z r. 1392 v Žigmundovej donácii pre Stibora zo Stiboríc. Jej vtedajší názov Kwbel (čítaj kubel) bol pravdepodobne odvodený z gréckeho slova, ktoré označovalo starú objemovú mieru kubulus. V nárečiach sa tento názov zachoval dodnes (gbel, kýbeľ = vedro). Iné zdroje však odvodzujú názov od neďalekého vrchu s názvom Ostrý vrch, po kumánsky egä bel. Podľa neho vraj dostala kedysi obec meno. Rakúšania ju dosiaľ nazývajú Egbell. Pôvodný názov si obec udržala po celé obdobie existencie, až do súčasnosti. Gbely patrili do Holíčskeho panstva a ich majiteľmi boli postupne Stiborovci, Šlikovci, Czoborovci a od r. 1736 Habsburgovci. V 15. storočí mala obec samosprávu, o čom svedčí obecné pečatidlo z tohto obdobia. Na čele obce stál richtár s obecným výborom. Richtár a ďalší obecní funkcionári boli volení zhromaždením obyvateľov obce. Iba niekoľko rodín patrilo medzi slobodných zemanov a šľachtu. Boli to napr. rodiny Peškov, Adamovičov, Gajdúškov, Istvánov. V 16. a 17. stor. získalo mestečko Gbely niekoľko výsad, čo sa priaznivo odrazilo na jeho hospodárskom rozvoji. Zachovalo sa pečatidlo s kruhopisom SIGILLUM OPPIDI EGBELIENSIS A. D. 1700, ktoré svedčí o tom, že Gbely boli mestečkom (oppidum).

V r. 1547 prišli do obce novokrstenci (habáni) a usadili sa v nej. Habáni sa však stali terčom útokov rôznych výbojných skupín. Spolu s nimi trpela aj obec. V r. 1602 Bocskayovi vojaci vypálili habánsky dvor. Imrich Czobor im prenajal bydlisko, ale to im o niekoľko rokov vypálili Turci. Podľa kanonickej vizitácie v nepokojných časoch 17. stor. bol zničený kostol. V obci v tom období nebola škola. V r. 1715 bolo v mestečku 21 poddanských a 45 želiarskych domácností, v r. 1787 290 domov a 2143 obyvateľov a v r. 1828 374 domov a 2614 obyvateľov.

Pamätihodnosti

Dominantou mesta je rím. kat kostol postavený v r. 1846 - 1852 na mieste starého, ktorý zhorel v r. 1759. Je zasvätený Svätému Michalovi Archanjelovi. Cisár Ferdinand I. k stavbe gbelského chrámu prispel sumou 40000 zlatých a na výzdobu kostola potom prispel nový cisár František Jozef I. sumou 10000 zlatých v striebre. V kostole sa nachádza zrekonštruovaný organ, ktorý je kultúrnou pamiatkou. Ďalšími kultúrnymi pamiatkami mesta sú Golgota, umiestnená na cintoríne, súsošie Immaculata pri kostole a socha Svätej Trojice na námestí pred budovou mestského úradu.

Hospodárstvo

Obyvatelia sa okrem potrav. poľnohospodárstva zaoberali aj pestovaním konopí a lisovaním konopného oleja, ktorý chodili predávať na Moravu a do Viedne. O rozvoj remesiel sa zaslúžili habáni v 16 stor. Dnes sú Gbely mestom naftového priemyslu. Naftu objavil v r. 1912 gbelský občan Ján Medlen, ktorý zistil na svojom pozemku unikajúci plyn a využil ho na kúrenie vo svojom domci. Po výbuchu v r. 1913 sa na jeho pozemku urobil prieskumný vrt. Našlo sa bohaté ložisko ropy a v r. 1914 sa začalo s jej ťažbou. Do baní bolo zavedené elektrické osvetlenie, zriadila sa vodáreň a vodovod. Blízko stanice sa vybudovali dva olejové rezervoáre. Ku koncu 1. svetovej vojny pracovalo v baniach asi 400 robotníkov, zväčša vojenských zajatcov. Postupne bol vybudovaný významný a strategický podnik zameraný na ťažbu živíc, ropy a plynu a uskladnenie plynu v podzemných zásobníkoch. Ťažba ropy dodnes nebola prerušená a podnik sa v súčasnosti pretransformoval na akciovú spoločnosť Nafta a. s. Gbely.

Školstvo, kultúra a šport

História školstva v Gbeloch zasahuje do obdobia pred rokom 1626. Podľa záznamov najstaršia škola stála pri kostole a druhá sídlila v budove na Jagárni. Boli v nej umiestnené tri školské triedy a na podnet kanonika J. Jurigu, rodáka z Gbelov, bola na Jagárni zriadená aj prvá materská škôlka. V r. 1941 bola odovzdaná do užívania obecná meštianska škola, dnes známa ako stará budova školy. Nová škola sa začala stavať v r. 1968 na Pionierskej ulici a do užívania bola uvedená v r. 1973. V súčasnosti je meste ZŠ s MŠ, špeciálna ZŠ, ZUŠ s odbormi hudobným, tanečným, výtvarným a dramatickým a Stredné odborné učilište elektrotechnické. V meste pôsobí folklórna skupina Gbelan a vydávajú sa mestské noviny Gbelan. Je tu mestská knižnica, kino Osveta a najmodernejší kultúrny dom na Záhorí. V r. 1996 sa obnovila tradícia poriadania hodových osláv s bohatým kultúrnym programom. Od r. 1997 sa pravidelne poriada Reprezentačný ples mesta Gbely. Oživila sa aj tradícia fašiangových osláv. Pravidelne sa koná folklórna slávnosť Gbelská Paráda, ktorá sa od r. 2000 koná v rámci kultúrnej výmeny regiónov Rakúska, Moravy. Celú kultúrnu činnosť mesta zastrešuje Mestské kultúrne zariadenie. Mesto má dobré možnosti pre športovú činnosť v kluboch turistiky, aerobiku, hokejbalu, futbalu, cykloturistike, tenise a iných. V časti Adamov je rekreačná oblasť, bývalé štrkoviská, ktoré patria v súčasnosti k najvýznamnejším ornitologickým lokalitám nielen na Záhorí ale na celom Slovensku.

Z Gbelov pochádzajú známi kňazi Ján Juriga, Ferdiš Juriga a Anton Knapp, košický biskup Jozef Čársky, hudobný historik Konštantín Hudec, chirurg MUDr. Konštantín Čársky, urológ MUDr. Vladimír Škutil, scénograf Vladimír Suchánek, dirigentka Bratislavského chlapčenského speváckeho zboru Dr. Magdaléna Rovňáková, fotograf Štefan Komorný či akademickí maliari Bohumil Bača, Zdeno Brázdil a Marián Komáček.
M. č.: cunín, gbely.

Na zobrazenie miesta na mape táto stránka využíva služby Google maps, preto ide o orientačné zobrazenie a nezodpovedáme za aktuálnosť tohto zobrazenia