Tisovec

Základné údaje

Staré banské mesto pomenované podľa stromu tis (taxus baccata).

Geografia

Leží na styku západnej a východnej časti Slovenského rudohoria, na nive a terasovej plošine v doline Rimavy. Prevažne hornattý až vrchovinný chotár po oboch stranách Rimavy siaha od stolového vrchu Klenovský Vepor po Fabovu hoľu. V pramennej oblasti Rimavy je chotár odlesnený, inde prevláda bukový a smrekový les. Nachádza sa tu minerálny prameň Šťavica. Nižšie časti chotára patria do mierne teplej vlhkej oblasti, východná časť okolo Trstia do miernej teplej, hornatinná severná časť prechádza do mierne chladnej oblasti. Na kryštalických horninách prevládajú hnedé, často podzolované pôdy, na vápencoch rendziny. Od r. 1953 je tu na ploche 600 ha štátna prírodná rezervácia Periodická vyvieračka. Na povrchu je výskyt niektorých prealpínskych prvkov a suchomilných rastlín. V Muránskom krase sa nachádzajú: kostrava tatranská, lykovec slovenský, trýzeľ karpatský, zvonček karpatský a chránené rastlinné druhy: lomikameň vždyživý, plamienok alpínsky, zvláštna waldsteinia trojlistá a kýchavica biela Lobelová. Vrch Hradová je geomorfologický výtvor s bohatým rastlinným spoločenstvom. V lesoch sa vyskytuje medveď hnedý a jariabok. Chránené územia: Prírodná rezervácia Hlboký jarok, Nad Furmancom, Rosiarka, Čertova dolina, Trstie. Národná prírodná rezervácia Kášter, Suché doly, Hradová, Šarkanica. Národný park Muránska planina. Chránený areál: Vachtové jazierko, Tunel pod Dielikom

História

Prvá známa písomná zmienka o meste pochádza z r. 1334. Názvy obce: 1334 Thyzolch, Tyzolch; 1773 Tisowec; maď. Tiszolc; nem. Theisholz. Do 1334 patrila kaločskému arcibiskupovi, v 15. stor. panstvu Hajnáčka, od 16. stor. viacerým zemepánom. V r. 1596 dostala obec jarmočné právo, ale mestské výsady skoro stratila. Obec vtedy mala 38 usadlostí. V 15. stor. sa stal strediskom malohontského baníctva vďaka ťažbe zlata, striebra, mede, no hlavne železa. Banské diela patrili počas feudalizmu miestnym zemepánom a eráru. Koncom 16. stor. bol pri Tisovci zriadený samostatný hámor. Novú železiareň postavil v Tisovci Adam Kubínyi. Začiatkom 18. stor. sa v nej odlievali delá a gule pre kuruckých povstalcov Františka II. Rákócziho. Po r. 1711 prešli tisovské železiarne pod správu banskobystrickej komory. R. 1663 založená papiereň - ručná výroba papiera. Začiatkom 19. stor. sa Tisovec stal jedným z najvýznamnejších hutníckych a železiarskych centier na Slovensku. Spracúvanie železa pretrvalo až do r. 1964. Mor v r. 1709-1710 zahubil polovicu obyvateľstva. Roku 1780 Tisovec znova získava mestské výsady. R. 1828 žilo v obci 3165 obyvateľov v 300 domoch. Zaoberali sa salašníctvom, výrobou a predajom syra. Spracúvali drevo, vyrábali a predávali šindle a dosky. Výrobky z dreva slúžili výrobcom, ale predávali sa aj na trhoch a jarmokoch. V druhej polovici 18. stor. pramene dokladajú kováčov, debnárov, kolárov, farbiarov látok, kožušníkov. Pracovali tu 3 mlyny a píla. V 40. rokoch 19. stor. bola tisovecká vysoká pec najväčším producentom surového železa v Uhorsku.

Koncom 19. stor. bola založená bryndziareň - pracuje dodnes. V 19. stor. sa mesto stalo, najmä vďaka Dr. Samuelovi Daxnerovi, dôležitým ohniskom slovenského národného života.

Kultúra

Prvá správa o jestvovaní školy je z r. 1494. V r. 1938 sem preniesli slovenské gymnázium z Rim. Soboty. Tisovec je známy bohatými kultúrnymi a školskými tradíciami. Tu sa narodil významný pedagogický pracovník Jacobeus Sclavus Taxovius, v 15. stor. profesor na Karlovej univerzite v Prahe. Významnými autormi učebníc boli bratia Dianiškovci, rodáci z Tisovca. Daniel Dávid napísal aj slovenský veršovaný zemepis, jeho brat Gašpar okrem iného napísal slovenskú gramatiku v nemčine. Jonatan Dobroslav Čipka a Augus Horislav Škultéty vydali v r. 1846 Zorničku, Zábavník pre djetki. Štefan Marko Daxner, známy osnovateľ Memoranda národa slovenského, napísal pamätný list učiteľom o demokratizácii školy. Na podnet Štefana Marka Daxnera založili v Revúcej prvé slovenské gymnázium (1862-1874). Po štátnom prevrate v r. 1918 bol v Tisovci prvý slovenský školský inšpektorát na čele s Ľudovítom Clementisom.

Prvé divadelné predstavenie sa konalo pravdepodobne v 40. rokoch 19. stor. Tradícia ochotníckeho divadla je písomne doložená v r. 1860 a až do 1918 bol Tisovec významným centrom slovenského divadelníctva v Gemeri. R. 1842 založil A. H. Škultéty ev. cirk. knižnicu. Najstaršou známou osídlenou lokalitou je vrch Hradová s archeologickými nálezmi z ml. doby bronzovej. Budova rím. kat. fary pochádza z r. 1774, prestavaná v 20. stor.; stará radnica klas. z r. 1797, prestavaná r. 1845; kostol ev. klas. z r. 1825-32; kostol rím. kat. neskoroklas. z r. 1845; náhrobník Š. M. Daxnera a taktiež jeho pamätný dom.

Infraštruktúra

Patrí do turistickej trasy Gotická cesta (trasa od Spiša po Malohont) a zahŕňa v sebe najvýznamnejšie gotické pamiatky regiónu. Turistickou zaujímavosťou je ozubnicová železničná trať, jediná svojho druhu v strednej Európe, ktorá vedie z Tisovca do Pohronskej Polhory. V meste sa nachádzajú dve materské školy, základná škola, gymnázium, SPŠ, verejná knižnica, stále kino, prírodný amfiteáter, Mestské kultúrne stredisko, lekáreň, dve ambulancie praktického lekára, zubní lekári, ženský lekár, detský lekár, domov dôchodcov, detský domov Dalmatín, predajne potravinárskych výrobkov, pohostinstvá, reštaurácie, pizzérie, obchodné stredisko a Chata u Macka, dve komerčné, banky, 2 pekárne, 4 závody, 3 poľnohosp. areály, rybník, lyžiarske vleky, rekreačné strediská Bánovo a Rejkovo, železničná stanica, autobusové zastávky.
M. č.: rimavská píla, tisovec.

Na zobrazenie miesta na mape táto stránka využíva služby Google maps, preto ide o orientačné zobrazenie a nezodpovedáme za aktuálnosť tohto zobrazenia