V podstate ide o staronovú úpravu pobytu matky s dieťaťom v období krátko, ktorá umožňuje, aby bol novorodenec s matkou nepretržite vo dne aj v noci - potom ide o tzv. full RI (plný RI), alebo aspoň počas dňa a noc trávil na novorodeneckom oddelení - potom ide o tzv. half RI (polovičná RI). Ten však pôvodné ciele plní len čiastočne.

Pre Roomin-im systém nebol doteraz vytvorený vhodný slovenský názov. Umiestnenie novorodenca s matkou na jednej izbe hneď po pôrode (bez oddeľovania dieťaťa na novorodeneckom oddelení) považujú dnes matky za prirodzené, úplne samozrejmé, ba nevyhnutné. V systéme RI nie je takmer počuť plač dieťaťa. Ak dieťa prejavuje nevôľu, môže ho matka vziať do náručia, upokojovať ho a kedykoľvek mu ponúknuť prsník, aj v noci. Dieťa je podstatne pokojnejšie, spokojnejšie, cíti sa v bezpečí.

Až posledné roky ukázali, ako vzniká, ako sa rozvíja a prehlbuje vzťah, ktorý nazývame materskou láskou. Včasný začiatok materskej lásky pod vplyvom blízkosti mláďaťa má veľký význam pre tvorbu mlieka. Materská láska sa u ľudí vyvíja na rovnakom podklade ako u iných cicavcov. Je známe, ako rýchlo klesla výživa detí dojčením, po zriadení novorodeneckých oddelení. Po rozšírení systému rooming in stúplo percento plne dojčených detí pri prepustení z pôrodnice až na 95%.

Z výsledkov novodobých zoologických antropologických a hormonálnych štúdií vyplýva, že materské pocity, ktorých vrcholom je materská láska, sa vytvárajú už pred pôrodom, počas pôrodu a rozvíjajú sa v prvých hodinách po pôrode. Na ich vzniku sa podieľa hormonálna pripravenosť, ktorá je daná hormónmi: prolaktínom, oxytocínom a endorfínmi.

Prolaktín

Vyvoláva tvorbu a sekréciu mlieka. Vplyvom zvyšujúcej sa hladiny prolaktínu sa u žien ku koncu tehotenstva dostavuje povrchný spánok. Je prejavom bdelosti nevyhnutnej pre ochranu dieťaťa. Prolaktín znižuje libido, zatiaľ čo vzťah k dieťaťu sa prehlbuje. Matka mu dáva prednosť (na istý čas).

Oxytocín

Vyvoláva počas pôrodu sťahy maternice, má účinok uterotonický, po pôrode spoločne s endorfínmi aj účinok amnestický (mierne zabudneme, ako nám pri pôrode a krátko po ňom bolo). Preto je nazývaný hormónom zabudnutia, ale aj lásky a šťastia. Jeho hladina zostáva zvýšená aj po pôrode. Ako náhle dojčiaca matka zachytí signál - plač svojho dieťaťa, zvýši sa u nej hladina oxytocínu v krvnom obehu a spustí sa let- down reflex, t.j „spustí sa“ tok mlieka. Vysokú hladinu oxytocínu je možné porovnať s hladinou oxytocínu pri orgazme, preto je nazývaný hormónom lásky.

Endorfíny

Ide o morfíny, ktoré pri vyššej hladine tlmia bolesť. Po pôrode vyvolávajú dobrú náladu - eufóriu. Sú nazývané hormónmi šťastia. Počas pôrodu vylučuje endorfíny aj dieťa, hodinu po pôrode sú matka i dieťa týmito hormóny takmer zaplavení. Hladina endorfínov je u nich až 10 × vyššia proti normálu, po pôrode prudko klesá

Zvýšená hladina endorfínov spoločne so zvýšenou hladinou oxytocínu výrazne ovplyvňuje citové správanie matky a je podkladom pre vytvorenie citovej väzby medzi ňou a dieťaťom. Preto by matka a dieťa nemali byť po pôrode vôbec (pokiaľ na to nie je vážny medicínsky dôvod) oddeľovaní.

Signály vychádzajúce zo strany dieťaťa pôsobia spätne na centrálny nervový systém matky, takže medzi matkou a dieťaťom postupne dochádza k vzájomnému vyladeniu. K tomu je však potrebný neustály vzájomný kontakt bezprostredne po narodení. Len tak sa môže vyvinúť vzájomná súhra.

Pri dojčení v náruči matky novorodenec zo vzdialenosti cca 35 cm intenzívne zrakom sleduje a vníma matkinu tvár. Dochádza tak k imprintingu, vpečateniu matkinej tváre.

Ak sú novorodenci ošetrovaní niekoľkými osobami, bývajú spravidla nepokojní, odmietajú piť a často kričia. Na novorodeneckom oddelení prichádza dieťa počas svojho pobytu do styku minimálne s 5 až 6 ošetrovateľkami. Nech by bola ich starostlivosti akokoľvek vzorná, nemohla by rešpektovať želania dieťaťa ako jednotlivca, v jeho základnej potrebe - ukojenie hladu.

Ak sú novorodenci ošetrovaní vlastnými matkami a podľa svojich potrieb a požiadaviek, správajú sa pokojnejšie. Menej kričia, lepšie spia. Ak sa dostane matka k plačúcemu dieťaťu okamžite, dieťa sa rýchlo upokojí. Matka sa už počas pobytu v pôrodnici naučí porozumieť prejavom dieťaťa. Za pomoci odborného personálu dieťa nielen dojčí, ale aj ošetruje, tzn. prebaľuje, kúpe, upevňuje si hygienické návyky. Prechod z pôrodnice domov, najmä v prvých dňoch, potom pre ňu neznamená stres, pretože v pôrodnici sa naučila starostlivosť o dieťa, a neupadá teda do rozpakov z vlastnej nevedomosti.

Námietka pôrodníkov, že si rodička po pôrode potrebuje oddýchnuť, nie je v tomto zmysle opodstatnená.