1. Odhaľte nekalú obchodnú praktiku
2. Obráťte sa na príslušnú inštitúciu 

Odhaľte nekalú obchodnú praktiku

Obchodnou praktikou je konanie, opomenutie konania, spôsob správania alebo vyjadrovania, obchodná komunikácia vrátane reklamy a marketingu obchodníka, priamo spojené s propagáciou, ponukou, predajom, dodaním alebo poskytnutím produktu spotrebiteľovi.

Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak

a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a

b) vo vzťahu k produktu podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa, ku ktorému sa obchodná praktika dostane, alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny spotrebiteľov, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

Obchodná praktika, ktorá môže podstatne narušiť ekonomické správanie skupiny spotrebiteľov, ktorí sú osobitne zraniteľní z dôvodu

• nedostatku ich telesných alebo duševných schopností,
• veku alebo
• dôverčivosti,

spôsobom, ktorý môže obchodník rozumne predpokladať, sa posudzuje z pohľadu priemerného člena tejto skupiny. Tým nie je dotknutá bežná a oprávnená reklamná praktika, akou je zveličujúce vyhlásenie alebo vyhlásenie, ktoré nie je mienené doslovne.

Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä:

• klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania,
• agresívna obchodná praktika. 

Praktická rada: Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1 zákona č. 108/2024 Z. z.  o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov . Ide napríklad o

• tvrdenie predávajúceho, že sa zaviazal dodržiavať kódex správania, pričom tomu tak nie je,
• zobrazenie známky dôveryhodnosti, známky kvality alebo ich ekvivalentu bez získania potrebného povolenia,
• tvrdenie, že kódex správania je schválený orgánom verejnej moci alebo iným orgánom, pričom tomu tak nie je,
• vytváranie dojmu, že spotrebiteľ nemôže opustiť priestor predtým, ako sa uzatvorí zmluva,
• osobné navštevovanie domácnosti spotrebiteľa, ignorujúc žiadosť spotrebiteľa odísť alebo sa nevracať, okrem prípadov a v rozsahu odôvodnenom na účely vymáhania zmluvného záväzku,
•  vykonávanie vytrvalých a nechcených žiadostí telefonicky, faxom, elektronickou poštou alebo inými diaľkovými médiami, okrem prípadov a v rozsahu odôvodnenom na účely vymáhania zmluvného záväzku.

Nekalé obchodné praktiky sú zakázané.

Klamlivé konanie a klamlivé opomenutie

Obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia vecne správna vo vzťahu k 

a) existencii produktu alebo k povahe produktu,

b) hlavným vlastnostiam produktu, ako sú jeho dostupnosť, výhody, riziká, vyhotovenie, zloženie, príslušenstvo, pomoc a služby poskytované po predaji produktu, zodpovednosť za vady, výrobný postup, dátum výroby alebo dodania, spôsob dodania, účel použitia, možnosti využitia, množstvo, špecifikácia, zemepisný pôvod alebo obchodný pôvod, očakávané výsledky použitia alebo výsledky a podstatné ukazovatele skúšok alebo kontrol vykonaných na produkte,

c) rozsahu záväzkov obchodníka, motívom pre obchodnú praktiku, charakteru procesu predaja, akémukoľvek vyhláseniu alebo symbolu týkajúcemu sa priameho alebo nepriameho sponzorstva alebo schválenia obchodníka alebo produktu,

d) cene, spôsobu výpočtu ceny alebo k existencii osobitnej cenovej výhody,

e) potrebe údržby, náhradného dielu, výmeny alebo opravy,

f) osobe, vlastnosti a právu obchodníka alebo jeho splnomocnenca, ako sú jeho totožnosť, majetok, kvalifikácia, postavenie, uznanie, členstvo v organizáciách, právne vzťahy, vlastníctvo práv vyplývajúcich z obchodného alebo duševného vlastníctva, ocenenia alebo vyznamenania,

g) právu spotrebiteľa vrátane práv zo zodpovednosti za vady produktu, alebo

h) rizikám, ktorým môže byť spotrebiteľ vystavený.

Obchodná praktika sa taktiež považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, a zahŕňa

• marketing produktu vrátane porovnávacej reklamy, ktorý spôsobuje nebezpečenstvo zámeny s iným produktom, ochrannou známkou, obchodným menom alebo iným rozlišujúcim znakom účastníka hospodárskej súťaže,
• neplnenie záväzkov obsiahnutých v kódexe správania, k dodržiavaniu ktorých sa obchodník zaviazal, ak nejde len o snahu zaviazať sa, ale o jednoznačný záväzok, ktorý môže byť preverený, a obchodník v obchodnej praktike uvedie, že je viazaný kódexom správania, alebo
• marketing tovaru spôsobom, ktorý prezentuje tovar ako identický s tovarom uvádzaným na trh               v iných členských štátoch Európskej únie alebo v štátoch, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, hoci tovar má podstatne odlišné zloženie alebo vlastnosti; obchodná praktika sa nepovažuje za klamlivú, ak odlišné zloženie a vlastnosti tovaru sú odôvodnené legitímnymi alebo objektívnymi faktormi.

Obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

Za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak obchodník skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom hore uvedené podstatné informácie, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme alebo môže prijať rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.

Ak prostriedok použitý na oznamovanie obchodnej praktiky vytvára priestorové alebo časové obmedzenia pri rozhodovaní o tom, či bolo poskytnutie informácie opomenuté, berú sa do úvahy tieto obmedzenia, ako aj opatrenia prijaté obchodníkom na sprístupnenie informácií spotrebiteľovi inými prostriedkami.         

Pri výzve na kúpu sa za podstatné informácie, ak už nie sú zrejmé z kontextu, považujú informácie o

• hlavných vlastnostiach produktu v rozsahu primeranom prostriedku komunikácie a produktu,
• obchodnom mene a adrese alebo mieste podnikania obchodníka a osoby, v ktorej mene obchodník koná,
• predajnej cene produktu, o spôsobe, akým sa vypočíta, ak vzhľadom na povahu produktu nemožno predajnú cenu primerane určiť vopred, o nákladoch na dopravu, dodanie alebo poštovné, alebo o skutočnosti, že do ceny môžu byť zarátané ďalšie náklady, ak ich nemožno určiť vopred,
• dohode o spôsobe platby, podmienkach dodania a predvedenia produktu, ak sa odlišujú od požiadaviek odbornej starostlivosti,
• práve na odstúpenie od zmluvy alebo na vypovedanie zmluvy, ak spotrebiteľ má toto právo,
• tom, či osoba, ktorá ponúka produkt na online trhu, je obchodníkom podľa vyhlásenia, ktoré poskytla prevádzkovateľovi online trhu.

Agresívna obchodná praktika

Pri určení, či sa v agresívnej obchodnej praktike používa obťažovanie, nátlak vrátane použitia fyzickej sily alebo neprimeraný vplyv, berú sa do úvahy

• jej načasovanie, miesto, povaha alebo dĺžka trvania,
• použitie hrozby alebo hanlivého jazyka alebo správania,
• vedomé zneužívanie osobného nešťastia alebo okolnosti, ktoré sú obchodníkovi známe a ktoré sú také vážne, že môžu zhoršiť úsudok spotrebiteľa na ovplyvnenie rozhodnutia spotrebiteľa vo vzťahu k produktu,
• sťažujúce alebo neprimerané mimozmluvné prekážky, ktoré dáva obchodník, ak si spotrebiteľ želá uplatniť práva podľa zmluvy vrátane práva ukončiť zmluvu alebo práva zmeniť produkt alebo obchodníka,
• hrozba podniknúť kroky, ktoré nemožno podniknúť legálne.

Obráťte sa na príslušnú inštitúciu 

Ak máte ako spotrebiteľ podozrenie, že obchodník použil nekalú obchodnú praktiku, môžete podať podnet priamo orgánu dohľadu, ktorým je  Slovenská obchodná inšpekcia alebo iný príslušný orgán dohľadu, ktorým môže byť Národná banka Slovenska (ak ide o ochranu finančných spotrebiteľov), Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ak ide o oblasť elektroenergetiky, plynárenstva, tepelnej energetiky alebo vodného hospodárstva), Štátna veterinárna a potravinová správa (pre sektor potravinárstva), Úrad verejného zdravotníctva (pre oblasť predaja kozmetických výrobkov a niektoré potraviny) či Štátny ústav pre kontrolu liečiv (pre predaj liekov a zdravotníckych pomôcok). S vaším podnetom sa môžete obrátiť aj na niektoré zo spotrebiteľských organizácií alebo subjektov alternatívneho riešenia sporov.

Vysvetľujúce zákony:

• Zákon č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov

• Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu

• Oznámenie Komisie — Usmernenie k výkladu a uplatňovaniu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu