Príručka Národného inšpektorátu práce

Národný inšpektorát práce vypracoval príručku pre začínajúceho zamestnávateľa, ktorá dáva návod ako dosiahnuť riešenia, ktoré spĺňajú požiadavky právnych predpisov a ostatných predpisov súvisiacich s pracovnoprávnymi vzťahmi a bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci. Príručka obsahuje aj stručný prehľad súvisiacich právnych predpisov, informáciu o forme poskytovania poradenstva a kontakty na inšpektoráty práce. Uvedená príručka je dostupná na stránke Národného inšpektorátu práce.

Čo všetko si musí občan EU pripraviť ešte predtým, než „začne vybavovať“ 

Povinnosti zamestnávateľa pri zabezpečení zdravia a bezpečnosti zamestnancov 

Slovenské právne predpisy určujú zamestnávateľovi mnoho povinností na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zamestnancov ale aj osôb, ktoré sa s jeho vedomím nachádzajú na jeho pracoviskách  alebo v jeho priestoroch. Niektoré povinnosti zamestnávateľa:

• zisťovať nebezpečenstvá a ohrozenia, posudzovať riziko a vypracovať písomný dokument o posúdení rizika pri všetkých činnostiach vykonávaných zamestnancami,
• zabezpečovať, aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, materiály, pracovné postupy, výrobné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy,
• vydávať vnútorné predpisy, pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a dávať pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
• zaraďovať zamestnancov na výkon práce so zreteľom na ich zdravotný stav, najmä na výsledok posúdenia ich zdravotnej spôsobilosti na prácu, schopnosti, na ich vek, kvalifikačné predpoklady a odbornú spôsobilosť podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a nedovoliť, aby vykonávali práce, ktoré nezodpovedajú ich zdravotnému stavu, najmä výsledku posúdenia ich zdravotnej spôsobilosti na prácu, schopnostiam, na ktoré nemajú vek, kvalifikačné predpoklady a doklad o odbornej spôsobilosti podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
• bezplatne poskytovať zamestnancom, u ktorých to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia, potrebné účinné osobné ochranné pracovné prostriedky a viesť evidenciu o ich poskytnutí... 

Hodnotenie rizík

Hodnotenie rizík je proces posúdenia rizík pre zdravie a bezpečnosť zamestnancov, ktoré vyplývajú z nebezpečenstiev na pracovisku. Ide o systematické preskúmanie všetkých aspektov práce, konkrétne:

• čo by mohlo spôsobiť zranenie alebo ujmu,
• či je možné riziko odstrániť a
• ak to nie je možné, aké preventívne alebo ochranné opatrenia sa na pracovisku prijali alebo treba prijať s cieľom regulovať riziko.

Zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný zisťovať nebezpečenstvá a ohrozenia, posudzovať riziko a vypracovať písomný dokument o posúdení rizika pri všetkých činnostiach vykonávaných zamestnancami.

Na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci prostredníctvom osobných ochranných pracovných prostriedkov je zamestnávateľ povinný vypracovať zoznam poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov na základe posúdenia rizika a hodnotenia nebezpečenstiev vyplývajúcich z pracovného procesu a z pracovného prostredia.

Zamestnávateľ je povinný predložiť zamestnancom alebo zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť podklady a poskytnúť primeraný čas na vyjadrenie sa k posúdeniu rizika, určeniu a vykonávaniu ochranných opatrení vrátane poskytovania osobných ochranných pracovných prostriedkov a prostriedkov kolektívnej ochrany.

Posúdenie rizík môže zamestnávateľ vykonať sám alebo dodávateľským spôsobom. Zamestnávateľ môže využiť odborné služby poskytované bezpečnostnotechnickou službou

a pracovnou zdravotnou službou (môžu to byť vlastní zamestnanci alebo externý subjekt), ktoré súvisia s výberom, organizovaním a vykonávaním odborných úloh pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, predovšetkým s prevenciou rizík vrátane psychosociálnych rizík a ochranou pred nimi.

Zdravotné a bezpečnostné opatrenia zamestnávateľov

Zamestnávateľ zabezpečuje pracovnú zdravotnú službu zdravotníckymi pracovníkmi, za určitých podmienok vlastnými zamestnancami, ak zamestnávateľ nemá na vykonávanie činnosti pracovnej zdravotnej služby vlastných zamestnancov, zabezpečuje pracovnú zdravotnú službu dodávateľským spôsobom. Pracovná zdravotná služba vykonáva zdravotný dohľad pre zamestnancov a poskytuje odborné a poradenské činnosti zamestnávateľovi na plnenie jeho povinností.

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť pre zamestnancov bezpečnostnotechnickú službu. Na vykonávanie bezpečnostnotechnickej služby je zamestnávateľ povinný určiť dostatočný počet vlastných odborných zamestnancov, ktorí sú s ním v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Zamestnávateľ, ktorý vykonáva bezpečnostnotechnickú službu vlastnými odbornými zamestnancami, musí byť primerane technicky a prístrojovo vybavený potrebnými pracovnými prostriedkami.

Osobitné pravidlá bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré sa uplatňujú pri zamestnávaní mladých pracovníkov 

Jednou z povinností zamestnávateľa je aj vypracovať vlastný zoznam prác a pracovísk zakázaných mladistvým zamestnancom. Uvedenú problematiku konkrétne rieši Nariadenie vlády SR ktorým sa ustanovuje zoznam prác a pracovísk, ktoré sú zakázané mladistvým zamestnancom, a ktorým sa ustanovujú niektoré povinnosti zamestnávateľom pri zamestnávaní mladistvých zamestnancov.

Špecifické podmienky a postupy pre malé a stredné podniky

Zákon ukladá zamestnávateľovi, ktorý zamestnáva viac ako 11 zamestnancov a na zamestnávateľa, ktorý vykonáva ekonomické činnosti s vyšším rizikom, pri ktorých môže vzniknúť závažné poškodenie zdravia zamestnancov alebo pri ktorých častejšie vzniká poškodenie ich zdravia je povinný písomne vypracovať, pravidelne vyhodnocovať a podľa potreby aktualizovať koncepciu politiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci obsahujúcu zásadné zámery, ktoré sa majú dosiahnuť v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a program realizácie tejto koncepcie, ktorý obsahuje najmä postup, prostriedky a spôsob jej vykonania. Zákon ďalej stanovuje minimálne počty bezpečnostných technikov alebo autorizovaných bezpečnostných technikov podľa počtu zamestnancov a podľa druhu vykonávaných ekonomických činností zamestnávateľa.

Vnútroštátne orgány zodpovedné za zdravie a bezpečnosť pracovníkov a nahlasovanie udalostí 

Za bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a starostlivosť o zamestnancov je zodpovedný v prvom rade zamestnávateľ. Úlohy zamestnávateľa v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú povinní zabezpečovať vedúci zamestnanci zamestnávateľa. Tieto úlohy sú rovnocennou a neoddeliteľnou súčasťou ich pracovných povinností.

Štátne orgány dohliadajú na plnenie úloh zamestnávateľa na úseku zabezpečenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zamestnancov. Štátnu správu v oblasti inšpekcie práce vykonávajú orgány štátnej správy, ktorými sú Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Národný inšpektorát práce a inšpektoráty práce.

Na plnenie niektorých úloh zamestnávateľa dohliadajú aj orgány verejného zdravotníctva, ktorými sú najmä Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, regionálne úrady verejného zdravotníctva.

Inšpekciou práce sa rozumie najmä dozor nad dodržiavaním:

• pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov,
• právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia,
• právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania,
• záväzkov, ktoré vyplývajú z kolektívnych zmlúv.

Osobitný výkon inšpekcie práce sa vykonáva na pracoviskách Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ozbrojených síl Slovenskej republiky, Zboru väzenskej a justičnej stráže a finančnej správy vykonávajú ich orgány inšpekcie práce. 

Kde a ako nahlásiť nehodu, zranenie, chorobu z povolania

Zamestnávateľ je povinný vnútorným predpisom určiť, komu a akým spôsobom sa oznamuje vznik nežiaducej udalosti. Zamestnanec je povinný bezodkladne oznámiť zamestnávateľovi vznik (nežiaducej udalosti):

• pracovného úrazu alebo služobného úrazu,
• iného úrazu ako pracovného úrazu alebo smrti, ku ktorej nedošlo následkom pracovného úrazu, ak vznikli na pracovisku alebo v priestoroch zamestnávateľa,
• nebezpečnej udalosti (skoronehody),
• závažnej priemyselnej havárie.