VÚC  Bratislava

Bratislava

Prírodné pomery

Bratislavský kraj sa nachádza na juhozápadnom Slovensku na Podunajskej a Záhorskej nížine, ktoré od seba oddeľujú Malé Karpaty. Rozlohou je najmenší na Slovensku, ale hustotu obyvateľstva má spomedzi všetkých krajov najvyššiu. Hraničí s Rakúskom a Maďarskom a s Trnavským krajom.

Obe nížiny zaberajú väčšiu časť jeho územia. Ich geologický podklad tvoria neogénne íly, sliene, Dunajom naplavené piesky a štrky. Na ich povrchu sú uložené rozsiahle nivné usadeniny. V Podunajskej nížine prevažujú úrodné spraše, v Záhorskej viate piesky. Akúsi stredovú os Bratislavského kraja tvoria Malé Karpaty. Sú západnou časťou mohutného Karpatského oblúka, ktorý v dĺžke takmer 2000 kilometrov prechádza Slovenskom, Ukrajinou až do juhozápadného Rumunska. Pohorie vzniklo v mladších treťohorách, teda asi pred 20 miliónmi rokov. Majú zložitú geologickú stavbu. Striedajú sa tu prvohorné žuly, kryštalické bridlice a druhohorné vápence. Tie vytvárajú v juhovýchodnej časti rozsiahle krasové územie nazývané Borinský kras. V severovýchodnom cípe sem zasahuje Smolenický kras. Pohorie má hornatý ráz a je popretkávané pomerne hlbokými dolinami. Južnú časť Malých Karpát tvoria Devínske Karpaty, v ktorých dominuje Devínska Kobyla (514 m n. m.). Smerom na juh klesajú do Devínskej brány, kadiaľ preteká rieka Dunaj.

Celé územie patrí do teplej klimatickej oblasti, len vyššie položené časti Malých Karpát majú o niečo chladnejšiu klímu. Tu sa súvislá snehová pokrývka udrží aj viac ako 90 dní ročne.

Veľký význam pre kraj majú vodné toky na jeho území. Juhom kraja preteká najväčšia slovenská rieka Dunaj, ktorá je preň významným činiteľom či už z hľadiska hospodárskeho, energetického, dopravného, turistického, alebo ekologického. Priemerný prietok Dunaja je 2000 m3/sek., no pri zvýšenej hladine je dunajské koryto schopné prepustiť aj päťnásobok priemeru. Pôvodný tok rieky sa zásahmi človeka menil už od 18. stor., keď sa začali systematicky budovať protipovodňové hrádze, čím bola obmedzená sústava dunajských ramien a pôvodná rozloha lužných lesov sa zredukovala na úzky pás lemujúci oba brehy hlavného riečneho koryta. Zásahy človeka a znečistenie toku mestskými splaškami viedli v rieke k značnému ubúdaniu niekedy bohatej a rozmanitej riečnej fauny. V súvislosti s výstavbou Vodného diela Gabčíkovo, ktoré bolo spustené do prevádzky v r. 1992, došlo k najväčším zásahom do okolia Dunaja a zároveň boli výrazne zmenené vodné pomery. Od hlavného toku sa už na území Bratislavy oddeľuje Malý Dunaj. S hlavným tokom vytvára rozsiahly Žitný ostrov. Je to zároveň najväčší riečny ostrov v Európe. Vďaka dunajskému toku oplýva Bratislavský kraj veľkou zásobou podzemných vôd, najmä v juhovýchodnej časti s perspektívnym hospodárskym využitím pre hlavné mesto Bratislavu, kraj i celé Slovensko. Využívajú sa hlavne ako kvalitná pitná voda pre hlavné mesto Bratislavu.

Pri Devíne sa do Dunaja vlieva druhá najväčšia rieka kraja Morava, ktorá sa po viac ako 400 kilometroch od prameňa pod Králickým Snežníkom na Morave vlieva pri Devíne do Dunaja. Jej priemerný prietok pri ústí však predstavuje sotva 5 % dunajského prietoku. Zároveň tvorí západnú hranicu kraja. Jej prítokmi sú riečky Rudava a Malina, ktoré pramenia v Malých Karpatoch a pretekajú Záhorskou nížinou z východu na západ. Na východnom úpätí Malých Karpát je najvýznamnejším tokom riečka Gidra. Na území Bratislavského kraja je množstvo umelých vodných plôch s turisticko-rekreačným i hospodárskym využitím. Najznámejšie sú Slnečné jazerá v Senci, Zlaté piesky v Bratislave, vodná zdrž Čunovo, vodné nádrže pri Blatnom a Vištuku, ako aj sústava rybníkov v katastrálnom území obce Budmerice.

Väčšia časť Podunajskej nížiny je odlesnená. V blízkosti Dunaja i Malého Dunaja sa zachovali zvyšky lužných lesov. Asi polovicu plochy Záhorskej nížiny patriacej do Bratislavského kraja pokrývajú rozsiahle borovicové lesy. Kompaktné lesné plochy sa nachádzajú v oblasti Malých Karpát. Na juhovýchodných stráňach prevládajú teplomilné dubové lesy, v ostatných častiach prevažujú bukové porasty.

Živočíšstvo Bratislavského kraja je napriek vysokému stupňu urbanizácie pomerne pestré. Srnčia, jelenia a danielia zver ako aj muflóny sa v hojnejšej miere vyskytujú v malokarpatskej oblasti, ale aj v lužných lesoch. Rozšírený je tu aj diviak a líška. V lesných remízach poľnohospodárskych plôch sa obvykle zdržiava množstvo poľnej zveri, najmä však zajace a bažanty. Na brehy Dunaja a Moravy sa opäť vrátil vzácny bobor. V posledných rokoch vtáctvo vrátane dravého vo zvýšenej miere vyhľadáva susedstvo človeka a sťahuje sa zo svojho pôvodného prostredia do mestských aglomerácii. Žiaľ, rýb v riekach Morava a Dunaj, ale aj v ostatných tokoch následkom priemyselnej činnosti človeka od polovice 20. storočia veľmi ubudlo.

História

História kraja je vo vysokej miere spätá s históriou hlavného mesta Bratislava, takže všetky historické údaje o kraji je možné získať z histórie samotného hlavného mesta a jednotlivých okresov a okresných miest kraja Bratislava (pozri kapitolu Administratívny vývoj).

Administratívny vývoj

Dnešné územie Bratislavského kraja približne zodpovedalo v minulosti územiu Bratislavskej župy, ktorá bola definitívne zrušená až v roku 1928. Iba tri zadunajské mestské časti Bratislavy - Jarovce, Rusovce a Čunovo boli súčasťou Mošonskej župy. V rokoch 1940 - 1945 bola Bratislavská župa v pozmenených hraniciach obnovená, ale niektoré juhovýchodné časti boli pripojené k Maďarsku a Petržalka s Devínom k Nemeckej ríši. V roku 1948 bol vytvorený Bratislavský kraj a v roku 1960 bol zlúčený s Nitrianskym do Západoslovenského kraja. Krajské, ale aj župné administratívne celky boli rozdelené na okresy. Okresnými sídlami v 19. a v 20. storočí boli okrem Bratislavy aj Senec, Malacky, Stupava, Pezinok a Modra. V súčasnosti sú to okresy Bratislava, Malacky, Pezinok a Senec.

Sídla

V Bratislavskom kraji sa nachádza 7 miest a 72 obcí. Štatút mesta majú Bratislava, Pezinok, Modra, Svätý Jur, Stupava, Malacky a Senec. Napriek vysokému počtu obcí má kraj prevažne mestský charakter, lebo v mestách žije 85 % (508000) obyvateľstva, kým vo vidieckych sídlach len 15 %. Z tohto hľadiska je územie Bratislavského kraja najviac urbanizovaným priestorom Slovenska. Tento stav však spôsobuje skutočnosť, že hlavné a najľudnatej­šie mesto Slovenska Bratislava, so 428000 obyvateľmi je jeho súčasťou.

Spomedzi 72 obcí je čo do počtu obyvateľov prevažná väčšina malých. Viac ako 2000 obyvateľov má iba 12 obcí, 37 obcí má viac ako 1000 obyvateľov a 28 obcí má menej ako 1000 obyvateľov.

Obyvate¾stvo

Bratislavský kraj je síce husto zaľudnený, ale počtom obyvateľstva je pod priemerom v porovnaní s ostatnými krajmi. Viac ako dve tretiny žijú v Bratislave, ktorá tvorí len 18 % rozlohy kraja. Tu je aj najvyššia hustota dosahujúca takmer 1200 ľudí na km2.

Pomerne riedko je osídlená jeho severná a severozápadná časť, kde je hustota obyvateľov dvadsaťnásobne nižšia ako v bratislavskej aglomerácii.

Z hľadiska národnostnej štruktúry je v kraji 91 % obyvateľov slovenskej národnosti, 5,5 % maďarskej, 1,9 % českej, 0,3 % nemeckej, 0,3 % moravskej, 0,2 % rómskej a 0,2 % inej. Veková štruktúra je ešte pomerne priaznivá. V produktívnom veku je 57,8 % obyvateľov, 23,5 % v predproduktívnom a 18,7 % v poproduktívnom veku. Vzdelanostná úroveň je vyššia ako celoslovenský priemer: 14 % obyvateľov má vysokoškolské vzdelanie, 25 % stredné s maturitou a základné vzdelanie má len 20,7 % obyvateľov.

Hospodárstvo

Z hospodárskeho hľadiska je Bratislavský kraj najrozvinutejším zo všetkých krajov na Slovensku. Vyplýva to nielen z jeho geografickej podoby, ale najväčšiu zásluhu na tom má predovšetkým skutočnosť, že sa na jeho území nachádza hlavné mesto Slovenska. Bratislava sa stala po vzniku SR v roku 1993 európskou metropolou nadregionálneho významu. Sídlia tu všetky centrálne štátne inštitúcie, hospodárske organizácie, medzinárodné korporácie, banky a najvýznamnejšie domáce a zahraničné podnikateľské subjekty. Sústreďuje sa tu takmer celý vedecký a kultúrny potenciál Slovenska. Z dôvodu vysokej koncentrácie inštitúcii a firiem, ale aj značnej centralizácie v oblasti štátnych financií prúdi do bratislavskej aglomerácie oveľa vyšší objem peňažných prostriedkov v porovnaní s ostatnými časťami Slovenska, čo sa prejavuje v hospodárskom rozvoji celého kraja. Vzhľadom na množstvo pracovných príležitostí, rozsiahle domáce a zahraničné investície je nezamestnanosť v Bratislavskom kraji veľmi nízka a v súčasnosti nedosahuje ani 5 %. Nie zanedbateľná časť obyvateľov si našla trvalé zamestnanie v susednom Rakúsku, čo má pozitívne dopady na ich životnú úroveň. Podľa súčasných prognóz sa ich počet bude ešte zvyšovať, keďže výhodná geografická poloha a rozvoj spojov umožňuje každodenné dochádzanie za prácou aj do aglomerácie rakúskeho hlavného mesta Viedne.

V Bratislavskom kraji sa nachádzajú veľké priemyselné podniky, ktoré poskytujú zamestnanie tisíckam ľudí a zároveň sú zárukou existencie ďalších subdodávateľských subjektov a nadväzujúcich činností, ktoré ďaleko prekračujú geografický rámec celého kraja. Z najvýznamnejších treba spomenúť automobilový koncern Volkswagen Bratislava a petrochemický kombinát Slovnaft. Tak trocha v tieni priemyselných gigantov je poľnohospodárstvo, ktoré v minulosti bolo hlavným zdrojom obživy. Úrodná pôda Podunajskej nížiny poskytuje pomerne výhodné podmienky na podnikanie v tomto hospodárskom sektore, ktorý je dôležitý z hľadiska vyživovania obyvateľstva. Lesníctvo v oblasti Malých Karpát a Záhorskej nížiny patrí k menej významným hospodárskym odvetviam Bratislavského kraja, i keď má dávnu tradíciu. Ešte staršou tradíciou sa môže pochváliť vinohradníctvo koncentrované predovšetkým na východných svahoch Malých Karpát. V posledných rokoch sa javia isté známky oživenia po jeho dlhšie trvajúcej stagnácii. Vďaka rozvíjajúcej sa domácej i zahraničnej turistike, ktorá zaznamenala predovšetkým v Bratislave v posledných piatich rokoch nebývalý rast, nie sú ešte všetky možnosti malokarpatského vinohradníctva vyčerpané.

Územie bratislavského kraja je aj dôležitou dopravnou križovatkou európskeho významu, pretože sa tu pretínajú medzinárodné západo-východné a severo-južné cestné spojenia. Koncentruje sa tu tranzitná automobilová a železničná doprava i medzinárodná lodná a letecká doprava. Rovnako tadiaľto vedú prepravné trasy ropovodu a plynovodu, ktoré sú zo strategického i hospodárskeho hľadiska mimoriadne dôležité. Všetky tieto skutočnosti sa odzrkadlili na dynamickom hospodárskom rozvoji Bratislavského kraja v poslednom desaťročí a na badateľnom raste životnej úrovne veľkej časti jeho obyvateľov, ktorá vo viacerých smeroch dosahuje, ba aj prekračuje priemer v členských štátoch Európskej únie.

Na zobrazenie miesta na mape táto stránka využíva služby Google maps, preto ide o orientačné zobrazenie a nezodpovedáme za aktuálnosť tohto zobrazenia