Ústredný portál verejnej správy

Lokality

Mapa krajov:

Banskobystrický kraj Košický kraj Prešovský kraj Žilinský kraj Trenčianský kraj Nitrianský kraj Trnavský kraj Bratislavský kraj

Zoznam VÚC:

Abecedný zoznam lokalít:

A B C Č Ď E F G H I J K L M N O P R S Š T Ú V Z Ž

Okres  Malacky

Malacky

Geografické ohranièenie
Okres Malacky sa rozprestiera severne od hlavného mesta Slovenska - Bratislavy. Zaberá južnú časť Záhorskej nížiny, na západe ho ohraničuje rieka Morava, ktorá je i hraničnou riekou s Rakúskom a na východe sú to hrebene Malých Karpát. Okres je súčasťou Bratislavského kraja. Administratívnym centrom a najväčším mestom okresu sú Malacky. Väzby na Bratislavu a Viedeň ovplyvnili zamestnanie obyvateľstva i kultúrny vývin.

Od Lozorna po Borský Jur sa rozprestiera charakteristické územie tejto časti Záhoria - Bor, tvorený naviatymi pieskami porastenými borovicovými lesmi. Piesočné duny sú vysoké 10 až 15 metrov, niekde až do 40 metrov. Východne sa rozprestierajú Záhorské pláňavy, severne Lakšárska pahorkatina. Priemerná nadmorská výška tejto časti Záhoria sa pohybuje okolo 200 metrov, v oblasti Malých Karpát je to niečo vyše 700 metrov.
Z dejín okresu
Osídlenie tejto časti Záhoria je doložené už v staršej dobe kamennej. Pieskové duny v Pomoraví boli osídlené i v nasledujúcich obdobiach od mladšej doby kamennej až po dobu hradištnú, slovanskú. Najväčšie náleziská boli objavené v Gajaroch, Stupave a Lábe. Po rozpade Veľkomoravskej ríše sa českí a uhorskí králi snažili toto geograficky významné miesto získať. Malacky a okolie sa stalo súčasťou Stupavského pohraničného komitátu patriaceho do Uhorska. V 13. storočí ich začali uhorskí králi dávať do zálohu svojim verným veľmožom. Na ochranu hraníc povolali Sikulov a Plavcov, ktorí zakladali nové osady, ako napríklad Sekule, či Stráže. Na hrebeňoch Malých Karpát postupne vznikali strážne hrady a tak sa k stupavskému postupne priradil Plavecký hrad, ktorý sa stal centrom plaveckého panstva. S transformovaním kráľovských komitátov na šľachtické stolice sa táto časť Záhoria stala súčasťou Bratislavskej stolice. V 15. storočí mal v držbe plavecké panstvo s hradom na istý čas aj beckovský Ctibor. Počas jeho držby svätojursko-pezinským grófom Žigmundom sa zmocnili Malaciek s okolím husitskí bratríci. Na brehu Moravy pri Gajaroch si vystavali opevnený dvorec, ktorý volali posádka. Odtiaľ robili svoje výpady a posielali výhražné listy bratislavskému senátu. Ďalšími držiteľmi plaveckého panstva sa stali Balassovci, ktorí v čase reformácie prestúpili na evanjelickú vieru. Po ich vymretí kráľ v roku 1622 odpredal plavecké panstvo Pavlovi Pálffymu z Erdődu. Pálffyovci sa tak stali na tristo rokov majiteľmi panstva. Presťahovali svoje sídlo z Plaveckého hradu do Malaciek, kde si vybudovali pohodlný kaštieľ.

Tak ako na severe Záhoria, tak i na juhu sa usadzovali novokrstenci-habáni. Vo Veľkých Levároch založili v roku 1588 jeden z najväčších a najvýznamnejších dvorov na Záhorí. Habáni sa venovali remeselnej výrobe i poľnohospodárstvu. Vynikali v lekárnictve a ránhojičstve a ich ženy boli vyhľadávanými pôrodnými babami. Preslávili sa najmä ako výrobcovia maľovanej fajansy-habánskej keramiky.

Obyvatelia južného Záhoria sa museli vyrovnávať v období protihabsburských povstaní a tureckej expanzie s výčinmi povstaleckých vojsk. Po potlačení tureckých útokov a ukončení protihabsburských povstaní sa začalo Uhorsko za vlády Márie Terézie pomaly zotavovať a jej rozsiahle reformy mali za následok dynamický hospodársky rozvoj a náboženskú slobodu. V roku 1721 bola otvorená z Bratislavy cez Stupavu, Malacky a Moravský Svätý Ján poštová trasa do Holíča, ktorá spájala priamo Pešť s Brnom a Viedňou. Mnohé obce okresu sa stali zeleninárskym zázemím blízkych veľkých miest Bratislavy a Viedne a zeleninárstvo sa stalo nosným programom, ktorým sa živili ľudia v mnohých obciach. V polovici 19. storočia sa okresným slúžnovským mestečkom stávajú Malacky. Po vzniku 1. ČSR a v medzivojnovom období bol okres prevažne poľnohospodárskym. Po vojne sa v roku 1960 uskutočnila územná reorganizácia okresov, keď sa zlúčením malých vytvorili veľké. Okres Senica do seba absorboval i okres Malacky, ktorý bol obnovený až v ponovembrovom období.
Súèasnos
V súčasnosti je okres Malacky dynamicky sa rozvíjajúcim priemyselno-poľnohospodárskym okresom, ktorý v zmenených podmienkach využíva svoju geografickú polohu na rozvoj priemyselnej výroby, ale i rozvoj cestovného ruchu a turizmu. V roku 2002 bol osadený základný kameň pri príležitosti začatia realizácie Priemyselno-technologického parku Záhorie-EUROVALLEY pri Malackách a Plaveckom Štvrtku. Tento park sa buduje na rozlohe 1300 ha a v budúcnosti by mal poskytovať 15000 pracovných miest.

Na zobrazenie miesta na mape táto stránka využíva služby Google maps, preto ide o orientačné zobrazenie a nezodpovedáme za aktuálnosť tohto zobrazenia

Späť