Ústredný portál verejnej správy

Lokality

Mapa krajov:

Banskobystrický kraj Košický kraj Prešovský kraj Žilinský kraj Trenčianský kraj Nitrianský kraj Trnavský kraj Bratislavský kraj

Zoznam VÚC:

Abecedný zoznam lokalít:

A B C Č Ď E F G H I J K L M N O P R S Š T Ú V Z Ž

Okres  Kežmarok

Kežmarok

Prírodné pomery
Okres Kežmarok zaberá rozlohou 839 km2. Na jeho území sa nachádza na západe Popradská kotlina, na severe Spišská Magura a Pieniny a na východe Levočské vrchy. Jeho povrch je pomerne členitý. Najvyšším vrchom je Čierna hora v Levočských vrchoch (1289 m n. m. ) a najnižšie miesto sa nachádza v katastri obce Červený kláštor (445 m n. m. ). Územie pokrývajú flyšové súvrstvia paleogénnych ílovcov, pieskovcov, slieňovcov a zlepencov. V Popradskej kotline boli usadené ľadovcovo-riečne usadeniny, okrem Pienín, ktoré ako súčasť bradlového pásma tvoria najmä odolné druhohorné vápence a menej odolné sliene. Popradská kotlina a menšie územie pozdĺž Dunajca patria do mierne teplej, ostatné územie do chladnej klimatickej oblasti. Priemerné teploty sa pohybujú v rozmedzí -5,5 - 16,8 °C a priemerné mesačné zrážky 26 - 97 mm.

Najväčšou riekou je rieka Poprad s prietokom 9 m3.s-1. Dunajec v Pieninách tvorí 17 km dlhú hranicu s Poľskom. Územie pokrývajú hnedé lesné pôdy. Pozdĺž riek sa vyvinuli nivné pôdy. Územie v Popradskej kotline a v dolinách riek je veľmi odlesnené, v pohoriach prevládajú smrekové lesy. Vzácne rastliny sa nachádzajú najmä v Pieninskom národnom parku - králik Zawadského, arábka chocholíkatá, púpava pieninská, rebrica pyrenejská a sibírska, rožec tatranský a borievka netata. Zo živočíšnych spoločenstiev sa tu nachádza spoločenstvo ihličnatých lesov s bežnými zástupcami - jeleňom lesným, srncom lesným, líškou hrdzavou, tetrovom hlucháňom, mačkou divou a diviakom lesným. Chránené sú - rys ostrovid, tetrov hoľniak, piskor vrchovský, plch lesný, vydra riečna, orol krikľavý a výr skalný. V okrese sa nachádza aj veľkoplošné chránené územie Pieninský národný park, prírodná pamiatka Jazero a dve národné prírodné rezervácie.
Administratívny vývoj

Územie okresu Kežmarok bolo od 13. storočia do roku 1848 začlenené do Spišskej stolice, neskôr do roku 1922 do Spišskej župy. Východný okraj okresu, dnes územie vojenského obvodu Javorina, patril do Šarišskej stolice a po roku 1848 do Šarišskej župy. Veľká časť bola súčasťou samostatných provincií XIII alebo XI spišských miest, prípadne patrila do stolice X spišských kopijníkov. Mestami provincie XIII spišských miest boli Ľubica, Ruskinovce, Spišská Belá, Tvarožná a Vrbov. Súčasťou provincie XI spišských miest boli Žakovce a sídlami stolice X spišských kopijníkov boli Abrhámovce a Levkovce. Časť územia na severovýchode bolo v roku 1412 - 1772 zálohovaných Poľsku. V roku 1785 provincia XVI spišských miest a stolica X spišských kopijníkov boli včlenené do Spišskej stolice, ktorá sa neskôr stala Spišskou župou.

Okres Kežmarok, ktorý vznikol pri prvom administratívnom členení Slovenska za prvej ČSR v roku 1923, sa líšil od dnešného na viacerých miestach. Na západe bol väčší o územie dnešných obcí Ždiar, Tatranská Javorina a severnej časti dnešného Starého Smokovca, na severe mu nepatrilo územie od Reľova a Jezerska a na východe bol menší o veľkú časť územia dnešného vojenského obvodu. V októbri 1938 územie obce Tatranská Javorina obsadilo Poľsko. V januári 1940 síce Poľsko obec vrátilo Slovensku, no pričlenili ju k okresu Trstená. V rokoch 1938 - 1945 patril okres Kežmarok do Tatranskej župy. Podľa administratívno-správnej úpravy z roku 1949 boli v okrese nasledovné zmeny: na západe bolo od okresu odčlenené územie dnešnej obce Ždiar a severná časť Starého Smokovca, a to v prospech novozriadeného okresu Vysoké Tatry. Až do roku 1960 patril Kežmarok do Košického kraja. V roku 1960 okres Kežmarok zanikol a jeho celé územie sa stalo súčasťou okresu Poprad.

Súčasný okres Kežmarok bol vyčlenený pri novom územnosprávnom usporiadaní Slovenskej republiky v roku 1996 z okresu Poprad.
Obyvate¾stvo
Podľa počtu obyvateľov sa okres Kežmarok zaraďuje medzi menšie okresy Slovenska s nízkou hustotou zaľudnenia. K 31. 12. 2003 mal 64536 obyvateľov. Západná časť územia okresu je osídlená pomerne rovnomerne. Levočské vrchy sú na východe, kde sa nachádza územie vojenského obvodu Javorina, ktoré je ľudoprázdne.

Podľa náboženstva sa obyvatelia hlásia k rímskokatolíckemu náboženstvu (86,54 %), gréckokatolíckemu (2,94 %), evanjelickému (2,86 %) a pravoslávnemu (0,30 %). K nezistenému vierovyznaniu môžeme pripočítať 2,94 % a bez vyznania je 4,42% obyvateľov. Podľa národností môžeme obyvateľov rozdeliť nasledovne: slovenská (89,12 %), česká (0,42 %), maďarská (0,08 %), rómska (8,82 %), poľská (0,18 %), rusínska (0,07 %), ukrajinská (0,10 %) a iná národnosť (1,21 %).
Sídla
Vokrese Kežmarok je 42 obcí z toho 3 mestá. Kežmarok je okresným mestom a okrem neho sa tu nachádzajú Spišská Belá a Spišská Stará Ves. Z obcí je potrebné spomenúť aspoň niektoré: najstaršou obcou sú Žakovce (1209), najmladšou obcou sú Mlynčeky (1869), najviac obyvateľov z obcí má Ľubica (8327), najmenej Majere (83), najvyššie položenou obcou je Hradisko (840 m n. m. ), najnižšie položenou je Červený Kláštor (465 m n. m. ), najväčší kataster má Osturňa (4124 ha) a najmenší kataster majú Majere (135 ha).
Hospodárstvo
Hospodárstvo okresu Kežmarok patrí medzi menej rozvinuté. Pôvodne mal významné postavenie textilný priemysel (Tatraľan) a drevársky priemysel. V súčasnosti sa darí napr. podnikom na spracovanie hydiny (Podtatranská hydina, a. s., Vajex, a. s., v Kežmarku), známa je Tatranská mliekáreň, výrobou lyžiarskych vlekov sa zaoberá Tatrapoma, a. s., a výrobou a predajom elektrotechnických a elektronických súčiastok a prístrojov sa zaoberá firma Hengstler, s. r. o. V Spišskej Belej sa spracovával tabak a tabakové výrobky. Menším podnikom textilného priemyslu je Zamatex v Spišskej Starej Vsi.

Zpoľnohospodárskej výroby sa tu dopestuje jačmeň, zemiaky a z krmovín ďatelina. V severnej časti okresu sa pestuje ovos, na juhu pšenica, ľan a raž. Polovica poľnohospodárskej pôdy je orná pôda. Rozšírený je tu chov hovädzieho dobytka a oviec.

Dopravné siete sú tu pomerne nevyhovujúce. Významnejšia je cestná doprava. Hlavné dopravné trasy vedú do Popradu a Noweho Sączu. Pri Spišskej Starej Vsi v Lysej na Dunajci je hraničný priechod do Poľska. Kežmarok je vzdialený od Prešova 89 km a od Bratislavy 355 km.

Okres Kežmarok sa javí perspektívnym vzhľadom k rozvoju cestovného ruchu, ktorý sa orientuje predovšetkým na historické a prírodné danosti okresu. Najnavštevovanejšie sú Pieniny a atrakciou je splav Dunajca na pltiach. Spišská Magura ponúka nenáročné túry s peknými výhľadmi na Tatry, Vrbov láka minerálnymi kúpaliskami. Z kultúrnohistorických pamiatok je potrebné spomenúť mestskú pamiatkovú rezerváciu Kežmarok, ale aj množstvo gotických kostolov umiestnených skoro v každej obci. Národnou kultúrnou pamiatkou je Červený Kláštor. V rázovitých obciach (napr. Osturňa) sa zachovali bohaté pozostatky ľudovej architektúry a zvykov.
Vzdelanie a sociálna starostlivos
Okres Kežmarok má bohaté školské tradície. Treba spomenúť najmä Kežmarok a Spišskú Belú. V súčasnosti je v okrese 41 materských škôl, 30 základných škôl, 5 stredných odborných učilíšť a samostatných učilíšť, 4 stredné odborné školy a 2 gymnáziá. Nachádza sa tu aj 32 kultúrnych domov, 2 galérie, 6 múzeí, 40 verejných knižníc a 74 kostolov.

Zdravotnícku starostlivosť zabezpečuje 1 nemocnica s poliklinikou a viacero samostatných ambulancií praktického lekára pre deti (13), dospelých (21), stomatológov (22), gynekológov (7) a špecialistov (28). V okrese sa nachádza aj 10 lekární a výdajní liekov.

Na zobrazenie miesta na mape táto stránka využíva služby Google maps, preto ide o orientačné zobrazenie a nezodpovedáme za aktuálnosť tohto zobrazenia

Späť