Okres  Nové Mesto nad Váhom

Nové Mesto nad Váhom

Základné údaje

OKRES NOVÉ MESTO NAD VÁHOM

Charakteristika okresu

Najvyšší bod územia: 970 m n. m., najnižší bod územia: 165 m n. m. Severná hranica okresu je zároveň štátnou hranicou s Českou republikou. Lemujú ju Biele Karpaty. Najstaršou obcou je Beckov (r. 1208), najmladšou Nová Bošáca (r. 1950).

V okrese je 34 obcí, z ktorých 2 majú štatút mesta. Najväčším sídlom je Nové Mesto nad Váhom, druhým najväčším sídlom v okrese je mesto Stará Turá.

Surovinový potenciál okresu je veľmi bohatý. Sú tu ložiská štrkopieskov, stavebného kameňa a vápenca. Okres má tiež bohaté vodné zdroje a zásoby kvalitnej pitnej vody. Celkový rozvoj mesta Nové Mesto nad Váhom a okresu priaznivo ovplyvnil aj projekt výstavby diaľnice Nové Mesto nad Váhom - Chocholná a Horná Streda - Nové Mesto nad Váhom.

Prírodné podmienky

Stredné Považie, v ktorom leží okres, má pestrú terénnu a geologickú tvárnosť, čo vplýva na klimatické, hydrologické, vegetačné a faunistické pomery. Rovinnú kotlinu uzatvára na východe masív Považského Inovca, na západe masív Bielych Karpát. Do južnej časti okresu Nové Mesto nad Váhom zasahujú Malé Karpaty. Okrajová časť územia, úpätia hôr, je tvorená ílovitými až ílovitohlinitými druhmi pôdy. V okolí povodia rieky Váh prevládajú pieskové pôdy. Z typového zloženia sa tam nachádzajú redziny, na juhu sa lokálne vyskytujú oglejené pôdy, v nižších polohách hnedé pôdy. Juh okresu Nové Mesto nad Váhom je okrajovo vyplnený lužnými pôdami. Skeletnanosť pôd je hlavne v sev. časti okresu. Povrch okresu je členitý, najnižšie položená je obec Horná Streda - 169 m n. m, najvyššie Nová Lehota - 450 m n. m.

Do horského masívu Považského Inovca sa hlboko zarezávajú doliny: Hrádocká, odkiaľ je prístup na Tematínske vrchy, Hôrčianska a Novoveská dolina, Kálnická, Prostredná a Krajná smerujúce na juhovýchod, vážska kotlina a Višňovská dolina. Geologická stavba stredného Považia je veľmi pestrá, sú tu veľké rôznorodé geologické jednotky pohorí centrálnych Karpát a magurský flyš. V najzápadnejšej časti Považského Inovca je osamotené bralo jurského vápenca s Beckovským hradom. Vo vrchu Draplák objavili jaskyne s bohatou kvapľovou výzdobou.

Územie okresu patrí do pásma mierneho podnebia. Priemerná ročná teplota je okolo 9 °C, množstvo zrážok sa pohybuje v rozmedzí 600 - 700 mm. V okrese sa nachádzajú turisticky vyhľadávané vodné nádrže Dubník pri Starej Turej a Zelená voda pri Novom Meste nad Váhom. Minerálne pramene: Nová Lehota - južne od obce pri osade Datinského kopanica, pri osade Španie, v doline Modrovka - lazy, v Novej Bošáci a v Lúke nad Váhom.

Lesy, pôdy, fauna, flóra

Väčšia časť okresu je odlesnená. V nižších polohách sa zachovali najmä dubové a dubovo - hrabové lesy, vyššie polohy zarástli bučinou. Biele Karpaty sa nachádzajú v pásme listnatých lesov, v nižších polohách prevažujú dubiny a dubové hrabiny s prímesou lipy a brestu, vyššie polohy zarástli bučiny. V lúčnych porastoch Bielych Karpát je zastúpených viacero pôvodne lesných druhov bylín i druhov lesného lemu. V minulosti patrilo toto územie vo výskyte orchideí medzi najbohatšie náleziská v strednej Európe. Mnohé lúky i vrcholové lúky Javoriny však beznádejne zničilo neuvážené hnojenie. Aj ďalšie miesta výskytu vstavačovitých sú ohrozené plánovanými rekultiváciami. Nádej na prežitie majú tieto vzácne druhy len v rámci jestvujúcich alebo pripravovaných maloplošných chránených území.

Aj živočíšstvo je podmienené jestvujúcim typom vegetácie a sekundárne ľudskými zásahmi v minulosti. Veľké šelmy boli na väčšine územia okresu v minulosti vyhubené. V posledných rokoch sa zaznamenal návrat medveďa hnedého, pri vodných tokoch zriedkavo vydra riečna. Z vtáctva sa v Bielych Karpatách vyskytujú bežné druhy spevavcov listnatých lesov, lúk a ľudských sídel. Zo vzácnejších druhov sú to drozd kolohrivý, krkavce, myšiak hôrny, sokol myšiar i jastrab veľký. Stabilná je populácia bocianov čiernych. Silne ustupujúcim druhom pre stratu hniezdnych možností je rybárik obyčajný. Zriedkavý je aj výskyt vzácneho dudka chochlatého i jarabice poľnej. Z rýb sa na území CHKO Biele Karpaty vyskytuje pstruh potočný, čerebľa potočná, jalec obyčajný, hrúz obyčajný, v čistejších väčších potokoch aj hlaváč obyčajný. Z obrovského množstva hmyzu žijú iba niektoré druhy - z motýľov glaciálny relikt jasoň červenooký, vďaka zberateľom a zalesňovaniu skalných strání čoraz vzácnejší. Viaceré druhy rastlín a živočíchov ako i cenné geologické a goeomorfologické fenomény sa môžu zachovať iba vyhlásením viacerých maloplošne chránených území so sprísneným špeciálnym režimom ochrany.

Na území okresu je najviac chránených krajinných oblastí v Trenčianskom kraji.

Hospodárstvo okresu

Prioritou hospodárskeho rozvoja okresu je vytvárať podmienky na zlepšenie výkonnosti a efektívnosti hospodárstva a harmonicky využívať zdroje v okrese. Naďalej je treba rozvíjať strojárenský, elektrotechnický, potravinársky a stavebný priemysel s využitím existujúcich kapacít voľných plôch a objektov.

V okrese bolo k 31. 12. 2002 spolu 1353 hospodárskych subjektov, z toho v priemysle 220, poľnohospodárstve 72, stavebníctve 47, v obchode, pohostinstve a ubytovaní 400, v obchodno - technických službách 204, v doprave 33, pošte a telekomunikáciách 1, v ostatných sférach 376 subjektov. Súkromní podnikatelia podľa činnosti: spolu 3319 podnikov, z toho priemysel 231, poľnohospodárstvo 120, stavebníctvo 301, obchod, pohostinstvo, ubytovanie 1368, obchodno - technické služby 337, doprava 192, ostatné 264.

Hlavné pestovateľské oblasti Trenčianskeho kraja sú v okrese Nové Mesto nad Váhom. Tam je sústredené ovocinárstvo, pestovanie jadrového, kôstkového a drobného ovocia. Chmeľnice majú osobitné postavenie v okrese, zaberajú 34 % z pôdneho fondu, sú špecifikom v rastlinnej výrobe. Vinohrady sa nachádzajú iba na hranici vinárskej oblasti, najväčším pestovateľom vinnej révy je PD Čachtice. Výmera poľnohospodárskej pôdy je 0,45 ha na obyvateľa okresu a ornej pôdy 0,29 ha.

V Novom Meste nad Váhom pôsobí jedna z najväčších mliekární. Aj tu prešla výroba značnými vlastníckymi a technologickými zmenami, zvýšil sa podiel zahraničného kapitálu.

K menším producentom alkoholických nápojov patria obecné pálenice, ktoré sa snažia udržať starú tradícíciu výroby, napr. Bošácka pálenica je známa svojou "bošáckou " slivovicou.

Demografia

Okres má najväčší prirodzený úbytok obyvateľstva - 183 obyvateľov - a najmenej, len 49,3 % ekonomicky aktívneho obyvateľstva. Najnižší je aj podiel produktívneho obyvateľstva z celého kraja - 61,2 %. Novomestský okres je druhý v kraji v počte nezamestnaných, v evidencii okresného úradu práce bolo v r. 2003 až 68,08 % nezamestnaných. Oproti r. 2001, kedy bolo 4515 nezamestnaných, poklesol počet v r. 2002 na 4412 nezamestnaných. Novomestský okres je na treťom mieste v kraji so 63,07 % v počte krátkodobo evidovaných nezamestnaných.

Infraštruktúra

V okrese pracuje 152 neštátnych lekárov, lekární je 15. Nemocnica s poliklinikou v Novom Meste nad Váhom má 120 lôžok, buduje sa menšia súkromná poliklinika pre choroby interné a vnútorné.

V okrese sú 3 domovy dôchodcov s kapacitou 155 lôžok, 1 Domov soc. služieb s kapacitou 120 lôžok, 1 Domov sociálnych služieb pre deti a mládež, 20 lôžok, 1 útulok s 30 miestami, 2 detské domovy s 27 deťmi, 6 zariadení opatrovateľskej služby so 119 miestami. V Hrachovišti existuje ojedinelé zariadenie opatrovateľskej služby MUDr. Hauptvogla s kapacitou 50 miest. V okrese je najväčšia koncentrácia týchto zariadení (14), najväčšou kapacitou disponuje okres Trenčín (až 915 miest). Plánuje sa zriadenie nových hospicov.

Školstvo, šport

V okrese pôsobí 34 materských škôl, 1 súkromná, 23 štátnych základných škôl, 1 cirkevná základná škola, 2 štátne základné umelecké školy, špeciálne základné školy, 4 stredné odborné učilištia s maturitou, 3 gymnáziá, jedno cirkevné. V Novom Meste nad Váhom je detašované pracovisko Právnickej fakulty UK Bratislava. Funguje tu 47 športových klubov.

Cestovný ruch, rozvojové plány, kultúrne zariadenia
Okres Nové Mesto nad Váhom poskytuje návštevníkom bohaté rekreačné vyžitie: rekreačné centrum Zelená voda, vodné nádrže Dubník, v zime lyžiarske strediská Veľká Javorina, Bezovec a Kálnica. Lyžiarské stredisko Piesky v obci Kálnica patrí medzi najvýznamnejšie svetové lyžiarske strediská v lyžovaní na tráve. Konajú sa tam i každoročné preteky horských bicyklov. V obci Horná Streda sa pripravuje realizácia rozsiahleho programu výstavby golfového areálu.

V okrese sa nachádza viac ako 30 stravovacích a rýchloobslužných zariadení, bistrá, pizzerie, bufety a pohostinstvá. Mnohé zanikli, vznikajú nové podľa potrieb cestovného ruchu.

Nielen v okrese získali obľubu a uznanie kultúrno - spoločenské podujatia: každoročne v apríli prehliadka ochotníckych divadelných súborov v Novom Meste nad Váhom pod názvom Festival Aničky Jurkovičovej, Festival rockových skupín, Jilemnická 25 - ka, (turistický pochod), v máji cyklojazda na Bradlo, Leto s hudbou - koncerty dychových hudieb a skupín v Novom Meste nad Váhom, v septembri výstava kresleného humoru a satiry Novomestský osteň a tradičný Novomestský jarmok na sklonku leta, vianočná výstava s pohyblivým betlehemom v Podjavorinskom múzeu v spolupráci s Mestským úradom.

Rozvojové plány cestovného ruchu

Podolie - Matúšovo kráľovstvo, dobudovanie miniatúr, hradov Matúšovho kráľovstva v obci, vybudovanie náučných chodníkov v historických obciach, vybudovanie cyklotrás, podpora agroturistiky v miniregiónoch a obciach bližšie položených k Piešťanom, dobudovanie telocvičných zariadení, štadiónov, stredísk športu, čiastočne z vlastných zdrojov i financované z rozvojových programov EÚ. Prihraničné obce sú združené v euroregióne Biele Karpaty a podieľajú sa na pripravovaných rozvojových programoch. Cyklotrasy: Malokarpatská cyklomagistrála - 20 km (Nové M. n V. - Čachtice - Častkovce - Podolie, Krakovany. Štiavnická cyklomagistrála: 48 km (Nová Bošáca - Zemianske Podhradie - Bošáca - Dolné Srnie - Nové mesto n. V. - Rakoľuby - Kočovce - Nová Ves - Hôrka - Hrádok - Lúka - Modrovka - Stará Lehota - Nová Lehota). Kopaničiarska cyklomagistrála: 35 km (Považany - Čachtice - Hrachovište - Vaďovce - Stará Turá - Papraď - Poriadie - Myjava - Prietrž - Senica - Dolné Srnie - M. Lieskové - Bzince p. Javorinou - Cetuna - Stará Turá - Drgoňova dolina - Papraď. K plánovaným rozvojovým programom v oblasti cestovného ruchu patrí dobudovanie rekreačného areálu na Zelenej vode, aquaparku, budovanie agroturistických aktivít, salaše, múzeá v prírode, tradičné remeslá, ubytovanie v súkromí, modernizácia tradičných centier CR v okrese a pod.

Na zobrazenie miesta na mape táto stránka využíva služby Google maps, preto ide o orientačné zobrazenie a nezodpovedáme za aktuálnosť tohto zobrazenia