Okres  Stará Ľubovňa

Stará Ľubovňa

klimatické pomery

Okres Stará Ľubovňa sa nachádza na severe Slovenska, v severozápadnej časti Prešovského kraja, necelých 50 km od Vysokých Tatier

Horské útvary, Levočské vrchy - juh, Spišská Magura - západ, Malé Pieniny a Haligovské skaly - severozápad, Ľubovnianska vrchovina a časť Čergova - východ a rieky Poprad (75 km) a Dunajec (26 km) - sever, vytvárajú okolo územia okresu prírodnú hranicu. Rieka Poprad, ktorá pramení pri Popradskom plese, z celkovej dĺžky 144 km 82 km preteká cez územie okresu. Je to jediná rieka na Slovensku, ktorej koryto smeruje na sever (Dunajec - Visla - Baltické more).

Najnižší bod územia, 380 m n. m., sa nachádza v katastri obce Mníšek nad Popradom, najvyšším bodom územia je Minčol, s nadmorskou výškou 1157 m v katastri obce Kyjov, ktorý je zároveň najvyšším vrchom Čergova.

Povrch územia je vrchovinný, silne členený. Možno na ňom vyčleniť dva typy štruktúrnych reliéfov. Reliéf bradlového pásma, ktorý na území okresu začína v Pieninách, pokračuje juhovýchodným smerom cez Ľubovniansku vrchovinu a Ľubotínsku brázdu k Šarišskému Jastrabiu a Kyjovu a reliéf flyšového pásma od Eliašovky - kóta 1023, smerom k Čergovu. Jeho rozloha je 624 km2. Na poľnohosp. pôdu pripadá 30947 ha, z čoho je 8403 ha orná pôda, 490 ha záhrady a ovocné sady a 22053 ha trvalé trávne porasty. Na nepoľnohosp. pôdu pripadá 31469 ha., z čoho sú lesné pozemky 25865 ha, vodné plochy 1150 ha, zastavaná plocha je 2159 ha a ostatné plochy 2295 ha.

Vrchovinný reliéf a poloha v blízkosti Vysokých Tatier sú hlavné faktory ovplyvňujúce klimatické pomery. Časť územia po osi Kamienka - Stará Ľubovňa - Ľubotín sa nachádza v mierne teplej oblasti. Členitejšie vrchovinné územia patria do chladnej oblasti. Počasie vcelku možno hodnotiť ako chladnejšie, vo vyšších polohách drsnejšie, s chladnejším a daždivejším letom, neskorším príchodom jari a s predĺženou jeseňou s výskytom skorších mrazov.

Rastlinstvo a živoèíšstvo

Rastlinstvo - fytogeograficky územie okresu patrí do oblasti Západo-karpatskej kveteny. Rastlinstvo má v tejto oblasti horský až vysokohorský charakter, závislý najmä od nadm. výšky. Z vegetácie stromového typu sa vyznačuje prevahou jedľových porastov s prímesou smreka a malým zastúpením buka. Okrem uvedených drevín vyskytuje sa tu borovica lesná, smrekovec opadavý, zo vzácnych listnáčov javor horský, brest horský, lipa veľkolistá, jaseň, z krovín bršlen európsky, zob vtáčí, svíb krvavý, hloh jednosemenný, ruža, zemolez obyčajný i čierny, dráč obyčajný a i. Nachádza sa tu vyše 60 druhov chránených rastlín (astra alpínska, črievičník papučkový, borovica horská, králik Zawadského, tis obyčajný, žltohlav európsky a iné).

Živočíšstvo reprezentujú stredoeurópske a najmä západokarpatské druhy. V zalesnených územiach okresu sa vyskytuje množstvo poľovnej zveri - jeleň obyčajný, sviňa divá, srnec hôrny. Trvale tu žije aj vlk obyčajný, rys ostrovid, jazvec obyčajný, mačka divá, zistil sa tu aj medveď hnedý. V odlesnených častiach kotlín a brázd sa vyskytuje zajac poľný, líška obyčajná, kuna hôrna a skalná. Z vtákov tu žije okrem iných orol skalný, výr skalný, myšiak hôrny, sova obyčajná, drozd kolohrivý, krkavec čierny, kavka obyčajná, krivonos obyčajný, rybárik obyčajný, ďatlík trojprstý. Z rýb žije v Poprade a v Dunajci lipeň obyčajný, pstruh potočný a dúhový, hlavátka obyčajná, šťuka obyčajná, kapor obyčajný a iné. V Poprade žije aj vydra riečna a v Plavečských štrkoviskách bobor. Z drobných plazov možno vidieť jaštericu živorodú, vretenicu obyčajnú, z drobných cicavcov je významný výskyt piskora vrchovského a z netopierov lietavca sťahovavého v Aksamitke. Z motýľov medzi najzaujímavejšie patrí jasoň červenooký, v Pieninách z endemických mäkkýšov vzácna Helicigona rosmässleri a na nelesných stanovištiach endemická kobylka vrchovská.

Základné demografické údaje

Pri poslednom sčítaní obyv. v r. 2001 tu žilo 50684 obyvateľov. Za posledných desať rokov išlo o nárast o 4171 osôb. Z celkového počtu v mestách Stará Ľubovňa a Podolínec žilo 38,3 % a v obciach 61,7 % obyvateľov. Najvyšší prírastok zaznamenala Stará Ľubovňa o 2232 a z obcí Lomnička o 544 obyvateľov. Ekonomicky aktívne osoby tvorili 46 % z celkového počtu. Národnostné zloženie sa veľmi nezmenilo. K slovenskej národnosti sa hlásilo 90,2 %, k rómskej 3,7 %, k rusínskej 3,3 %, k ukrajinskej 1,2 %, k českej a nemeckej po 0,3 %, k maďarskej 0,1 %, k inej a nezistenej 0,9 % obyvateľov. Podľa náboženského vyznania k jednotlivým cirkvám sa hlásili obyv. takto: rím. kat. 31840, gr. kat. 15720, pravoslávna 1026, ev. a. v. 256, ostatná 785 veriacich. Bez vyznania bolo 1057 osôb.

štruktúra

Pôvodný okres v r. 1850 - 1960, ktorý mal 28 obcí, patril len k Spišu. V r. 1960 - 1968 okres neexistoval. Nový okres v terajšej podobe vznikol v r. 1968 zlúčením 21 administratívnych sídiel Prešovského a 23 Popradského okresu. Má spolu 44 administratívnych sídelných celkov, ktoré tvoria dve mestá - Stará Ľubovňa a Podolínec - a 42 obcí. V rámci administratívneho delenia susedí s okresom Bardejov na východe, na juhu so Sabinovom a juhovýchode s Kežmarkom. Severná hranica je zároveň hranicou s Poľskom.

Hospodárstvo, zamestnanos

Po zmene politicko-ekonomických pomerov v r. 1989 pracovalo začiatkom deväťdesiatych rokov v poľnohosp. približne 30 % a v priemysle 23 % ekonomicky aktívnych osôb okresu. V ďalších rokoch došlo k útlmu hospodárskeho rozvoja, zanikli veľké závody ako Skrutkáreň, Tesla, Závody 1. mája v Starej Ľubovni, Prefa v Orlove, ČSAO v Podolínci, došlo k transformácii jednotných roľníckych družstiev. Postupne sa vytvorila nová štruktúra podnikateľských subjektov a v súčasnosti zodpovedá malému a strednému podnikaniu. Ku koncu roka 2003 v okrese u zamestnávateľov pracovalo 10949 zamestnancov. Nezamestnanosť bola 13,94 % a má klesajúcu tendenciu od r. 1999, kedy dosahovala 20,24 %. Najviac pracovných príležitostí mal vytvorených k 1. 1. 2004 priemysel. Najväčším odvetvím priemyslu bol elektrotechnický, potom priemysel textilný. Kovospracujúci a hutnícky priemysel vytvoril 398 pracovných miest, potravinársky 347 a v oblasti drevospracujúceho a nábytkárskeho bolo zamestnaných 217 osôb. V stavebníctve pracovalo 1672 zamestnancov. V posledných dvoch rokoch je tu klesajúca tendencia. Rozvoj nastal v oblasti obchodu a služieb, peňažníctva, poisťovníctva, poradenstva a iných služieb, kde vznikali predovšetkým malé súkromné firmy, ktoré zamestnávali okolo 2000 osôb. Vo verejnej správe pracovalo okolo 900 a v školstve niečo cez 1500 zamestnancov. V poľnohosp. pracovalo v r. 2000 okolo 2200 osôb v 17 poľnohosp. podnikoch, časť z nich hospodárila ako súkromní roľníci. Ku koncu roka 2003 to bolo 1407 osôb, čo je menej ako 10 % ekonomicky aktívneho obyv. okresu. V oblasti pestovania a spracovávania liečivých rastlín sa významnými stali podniky v Novej Ľubovni a v Plavnici. Nemalý podiel na tvorbe zamestnanosti v okrese mali samostatne zárobkovo činné osoby, ktorých bolo evidovaných 4145.

Cestovný ruch a doprava

Atraktívna príroda a kvalitné životné prostredie vytvárajú vhodné podmienky pre cestovný ruch, rekreáciu, turistiku a liečebné pobyty. V sieti cestovného ruchu je k dispozícii okolo 2600 lôžok, je vybudovaná sieť lyžiarskych vlekov, turistických a cykloturistických trás, ktoré sú lokalizované v oblasti Ľubovnianskych kúpeľov v Novej Ľubovni, kúpeľoch Vyšné Ružbachy, v Litmanovej - známe pútnické miesto, v Starej Ľubovni, Pieninách a iných. Na územie okresu zasahuje Pieninský národný park. Nachádzajú sa tu maloplošné chránené územia, a to národné prírodné rezervácie - Čergovský Minčol, Haligovské skaly, Prielom Dunajca a Prielom Lesnického potoka, národná prírodná pamiatka - jaskyňa Aksamitka, prírodné pamiatky v okolí Kyjova - Kyjovské bradielko, bradlá Lysá hora a Rebrá, Litmanovský potok, Okrúhly kopec pri Šarišskom Jastrabí, Skalky pri Údole, Skalná ihla pri Chmeľnici, travertínové jazierko Kráter vo Vyšných Ružbachoch, prírodné rezervácie - Slatina pri Šarišskom Jastrabí, Kamienska tisina, Jarabinský prielom a chránený areál Plavečské štrkoviská.

Okres je bohatý na hnuteľné i nehnuteľné kultúrne pamiatky. Väčšina z nich sú sakrálne - kostoly a ich vnútorné zariadenie, kaplnky, ale aj meštianske domy, ktoré sú súčasťou mestskej pamiatkovej rezervácie v Podolínci a pamiatkových zón v Starej Ľubovni a Hniezdnom a domy v ľudovom staviteľstve po obciach. Nemenej zaujímavý je súbor vyše sto plastík v areáli Medzinárodného sochárskeho sympózia vo Vyšných Ružbachoch. Jednou z nich je aj Ľubovniansky hrad postavený začiatkom 14. stor., ktorý je charakteristickou črtou okresu. V súčasnosti je tam múzeum a pod hradom je od r. 1985 skanzen.

Cestnú sieť okresu tvoria cesty I. triedy - 73,132 km, II. triedy - 20,866 km a III. triedy - 140,121 km. Priamo cez región prechádza medzinárodná cesta I/68 - Prešov-Stará Ľubovňa-Mníšek nad Popradom - Poľsko a štátna cesta I/77 - Kežmarok - Stará Ľubovňa - Bardejov. Medzinárodná železničná stanica a colnica v Plavči prepája región na železničný ťah v smere sever - juh, t. j. Krakow - Prešov - Košice - Budapešť. Regionálna trať prepája Plaveč, Starú Ľubovňu a Poprad.

Rozvojové plány

Okres so svojim krajinársky pôsobivým charakterom územia poskytuje mimoriadne možnosti na rekreáciu, turistiku, agroturistiku, liečebné pobyty. Patrí k regiónom s najmenej poškodeným životným prostredím, s hodnotnými historickými a kultúrnohistorickými pamiatkami. Vychádzajúc aj z hospodárskej analýzy okresu zámerom je vyhovujúca priemyselná štruktúra, ktorá vytvára vhodné podmienky na zachovanie zdravého životného prostredia, s dôrazom na rozvoj obchodu a služieb a ďalšie aktivity súvisiace s rozvojom cestovného ruchu a kúpeľníctva.

Na zobrazenie miesta na mape táto stránka využíva služby Google maps, preto ide o orientačné zobrazenie a nezodpovedáme za aktuálnosť tohto zobrazenia