Okres  Púchov

Púchov

Základné údaje

Nachádza sa v SZ časti Slovenska, z geografického hľadiska zahŕňa časť Javorníkov, Bielych Karpát, Strážovskej hornatiny a údolia rieky Váh. Rozprestiera sa v Podmaninskej pahorkatine a v S časti Ilavskej kotliny. Na SZ hraničí s Českou republikou. Okresom preteká rieka Váh. Charakter okresu je prevažne podhorský. Najvyšší bod územia okresu, 940 m n. m., je v Strážovských vrchoch v katastri obce Mojtín, najnižší bod, 253 m n. m., v mieste výtoku Váhu v katastri obce Beluša. Priemerná ročná teplota je 8,2 °C, priemerný ročný úhrn zrážok 740 mm.

Do okresu zasahuje viac veľkoplošných chránených území, časti chránených krajinných oblastí Biele Karpaty, Kysuce (Javornícka časť) a Strážovské vrchy. Centrálne časti pohorí Javorníky a Strážovské vrchy sú naviac chránenými oblasťami prirodzenej akumulácie vôd. V okrese sú iba 2 maloplošné chránené územia, a to pri obci Lednica: prírodná rezervácia Lednické bradlo a prírodná pamiatka Lednické skalky.

Administratívny vývoj

Celé územie dnešného okresu Púchov patrilo od 13. stor. do r. 1848 do Trenčianskej stolice, neskôr až do r. 1922 do Trenčianskej župy. Okres Púchov vznikol v r. 1923, jeho tvar sa však podstatne líšil od dnešného. Z dnešného okresu Ilava mu patrilo 12 obcí ležiacich SZ od rieky Váh, naopak, k Ilave patrili tri obce dnešného okresu Púchov ležiace na JV. Okres Púchov pretrval aj zmeny v správnom členení Slovenska v r. 1938. V r. 1923-1928 patril do Považskej župy a v r. 1938-1945 do Trenčianskej župy. Terajšie hranice mal okres už po administratívnych úpravách v r. 1949. Obce na Z získal okres Ilava, Púchov naopak, dostal od Ilavy 3 obce na J. V r. 1949-1960 bol okres Púchov súčasťou Žilinského kraja. Zmeny nastali v administratívnom členení v r. 1960, vtedy celý okres Púchov priradili k susednému okresu Považská Bystrica.

História osídlenia

Dnešné územie okresu bolo osídlené už od najstarších čias. V celej tejto oblasti sa zistilo najvýraznejšie osídlenie ľudom lužickej kultúry v mladšej dobe bronzovej. Vzájomným spojením pôvodnej domácej lužickej kultúry a novej laténskej, vznikla osobitá Púchovská kultúra. Vyznačovala sa nielen hrubou domácou produkciou nádob, ale aj jemnou keramikou vyrábanou na hrnčiarskom kruhu. Nastal nebývalý rozvoj výroby železa, zbraní, pracovných nástrojov, ale objavila sa tu aj prvá razba strieborných a zlatých mincí.

Slovanské obdobie je doložené prvými archeologickými nálezmi už v 7. - 8. stor., ale najväčší rozsah osídlenia sa zistil až v 9. stor. Len na území Púchova sa nachádza niekoľko veľkomoravských osád, ktoré hovoria o intenzívnom osídlení regiónu. V 16. stor. nastal rozvoj remesiel, ktoré dosiahli svoj vrchol príchodom českých a moravských exulantov po bitke na Bielej hore. Najmä ich zásluhou sa mesto stalo významným strediskom remesiel, hlavne výroby súkna a látok, ale i duchovného života. Ev. kňaz Pavol Felicides hostil na miestnej fare J. A. Komenského, ktorý sa tu zastavil pri svojich cestách.

Demografia

Región okresu tvorí mesto Púchov a 20 priľahlých obcí na území. Veková skladba obyvateľstva je priaznivá. Pre demografický vývoj je v poslednom období charakteristické znižovanie prirodzeného prírastku obyvateľstva. Počet obyvateľov územia v posledných desaťročiach až na pár výnimiek narastal. Z národnostného hľadiska je okres Púchov takmer homogénny, 98,6 % obyvateľov tvoria Slováci. Okres Púchov má zo všetkých okresov Trenčianskeho kraja po Myjave najnižší počet evidovaných nezamestnaných.

Štruktúra osídlenia

Priaznivá demografická štruktúra obyvateľov, predovšetkým vysoké zastúpenie obyvateľov v produktívnom veku, má vplyv na vysokú ekonomickú aktivitu obyvateľov, tak u mužskej, ako aj u ženskej zložky obyvateľstva, nakoľko demograficky progresívne obyvateľstvo regiónu sa koncentruje v meste Púchov.

a surovinová základòa

Flyšové pásmo sa považuje za prognózne z hľadiska možností získavania ropy a plynu. Širšie okolie Mojtína v Strážovských vrchoch je územím s výskytom bauxitu (s využitím sa neuvažuje). Okres má dostatok ložísk štrkopieskov a stavebného kameňa, zabezpečené sú možnosti rozvoja tehliarskej výroby na báze kvalitných surovín. Územie má dostatočné zdroje vápencov pre priemyselné a cementárske účely. Ako stavebný materiál sa využívali hlavne vápence, dolomity a vápenité pieskovce. Podradné zastúpenie majú paleogénne pieskovce a zlepence. Vápence sú intenzívne ťažené na ložisku Beluša-Mojtín. Podľa množstva zásob a prognóznych zdrojov má okres zabezpečené surovinové zdroje pre tehliarsku výrobu. Ich využívanie je limitované uvoľnením poľnohosp. pôdneho fondu a hlavne investičnými nákladmi na vybudovanie, resp. rekonštrukcie tehliarskych závodov. Využitie vápencov a stavebného kameňa je limitované záujmami štátnej ochrany prírody, naviac Strážovské vrchy predstavujú chránenú vodohospodársku oblasť. Využitie početných ložísk štrkopieskov v údolnej nive Váhu je obmedzené vodohospodárskymi záujmami, resp. ochranou poľnohosp. pôdneho fondu.

Priemysel

Kostru priemyselnej štruktúry tvoria súkromné podniky, ktoré zamestnávajú 50 % z celkového počtu ekonomicky aktívneho obyvateľstva. Stavebnú činnosť v okrese vykonáva stavebný podnik v Púchove s produkciou azbesto-cementových výrobkov a dlaždíc a viaceré menšie stavebné firmy. V Nosiciach je vodná elektráreň. Súčasná ekonomická situácia ho radí medzi ekonomicky najsilnejšie okresy Slovenska. Veľký výrobný priemyselný potenciál je značne rôznorodý a nosnými hospodárskymi odvetviami sú chemický, textilný, sklársky a potravinársky priemysel. Najdôležitejšie priemyselné podniky okresu zareagovali pružne na nové podmienky trhovej ekonomiky a v súčasnosti dosahujú dobré ekonomické výsledky, a to bez vážnejších výkyvov v sociálnej oblasti. V regióne Púchov tvorí priemysel z pohľadu jeho podielu na celkovej produkcii kľúčovú pozíciu (80 %). Transformáciou štátneho podniku v roku 1990 vznikla akciová spoločnosť, v súčasnosti najvýznamnejší podnik regiónu a zároveň najväčší výrobný podnik gumárenského priemyslu v SR.

Druhým najvýznamnejším výrobným odvetvím v okrese a súčasne rozhodujúcim výrobcom dámskej, pánskej a detskej konfekcie je šitie pracovných odevov. Výroba úžitkového, lisovaného skla, pohárov, kalíškov, strojársky priemysel vyrába žehliacu techniku a trezory, potravinársky, mäsový priemysel a hydinársky priemysel, mlyny, výroba liehovín a destilátov, zlieváreň farebných kovov, výroba nábytku, hliníkových rebríkov, výrobkov z technickej. gumy. Púchov patrí medzi okresy s najlepšími podmienkami pre vznik malých a stredných firiem. V schválenej priemyselnej zóne sa už adaptuje viacero priemyselných podnikov.

Po¾nohospodárstvo, lesný fond

Väčšinu územia okresu Púchov, ktorú zaberá niva Váhu, možno zaradiť do zemiakársko-jačmenno-pšeničného typu. Úbočia Bielych Karpát sa využívajú najmä ako pasienky. Rozsiahle plochy zaberajú ovocné sady. Výmera lesného pôdneho fondu v okrese je vysoká - tvorí až 52,7 % z celkovej výmery pôdy, Púchovský okres má najväčšiu prevahu listnatých lesov spolu s Považskobystrickým okresom.

Zdravotníctvo, sociálna infraštruktúra

Púchovský okres má najnižší počet lekárskych miest v Trnavskom kraji - iba 75 neštátnych lekárov, ale je najzdravším okresom v kraji. V Púchove Pod Lachovcom pracuje jediná nemocnica pre celý obvod so 65 lôžkami. V okrese je päť neštátnych lekární, fungujú tu tri domovy dôchodcov s kapacitou 258 miest, jedno zariadenie opatrovateľskej služby s kapacitou sedemnásť miest, jeden domov sociálnych služieb pre mentálne postihnuté deti a mládež s tidsiatimipiatimi miestami, a jeden detský domov so šesťdesiatimi miestami.

Doprava

Železničné trate plnia funkciu medzinárodnej magistrály - hranica ČR/SR-Púchov - Žilina - Košice - Čierna nad Tisou - hranica - Ukrajina, podobne hranica ČR/SR - Púchov - Leopoldov - Galanta - Štúrovo - hranica SR/MR. V budúcnosti sú navrhované na území okresu rýchlostné železničné trate s prepravnou rýchlosťou 100 - 120 km/hod.

Cestnú sieť tvoria štátne cesty I., II. a III. triedy. Perspektívou rozvoja cestnej dopravy v okrese je plánovaná diaľnica D1 v úseku Ladce - Beluša - Visolaje - Sverepec, s ním spojené vybudovanie navádzača z mesta Púchov na diaľnicu D1 a riešenie prepojenia diaľničnej siete SR s diaľničnou sieťou ČR. Pre lodnú dopravu je plánovaný prístav v Dolných Kočkovciach. Okres Púchov leží v najvýznamnejšej sídelnej rozvojovej osi Slovenska - Bratislava - Trenčín - Púchov - Žilina. Diaľnica D 1 a železnica idúca cez okres bude súčasťou 2 zo 6 európskych koridorov: Varšava - Katovice - Žilina - Bratislava - Viedeň a Jadran - Žilina - Košice - Východ. Rieka Váh vytvára možnosť stať sa prístavom troch morí. Okres má veľmi dobré podmienky pre rozvoj zimnej turistiky a rozvoj agroturizmu.

Životné prostredie

V programe hospodárskeho rozvoja okresu je i riešenie viacerých skládok odpadu - rozšírenie skládky technického a komunálneho odpadu "Podstránie - Lednické Rovne", príprava výstavby kompostárne na tejto skládke, vybudovanie dotrieďovacej linky, vybudovanie linky na spracovanie opotrebovaných pneumatík v Púchove, pokračovanie v sanácii starých skládok a ich rekultivácii v k. ú. obce Zubák "Nad dedinou" a v " Chorkov - baňa" v k. ú. Lúky.

Šport, školstvo a cestovný ruch

V okrese Púchov pracuje 25 športových klubov. V Púchove je jedna športová trieda zameraná na futbal a hádzanú, školské športové stredisko pre atletiku, plávanie a volejbal. Špičkovo vybavený je areál v Púchove, ktorý poskytuje možnosti domácim futbalistom, volejbalistom, v blízkosti zimný štadión, krytá plaváreň.

Lyžiarske strediská sú v Mojtíne, na Čertove, Lysej pod Makytou. Nenáročné turistické prechádzky poskytuje prekrásne okolie Púchova, pre náročnejších je tu Vážska cyklomagistrála z Trenčína cez Horovce, Lednické Rovne do Púchova, ďalej do Nimnicu cez nový cyklomost, s výhľadom na vrchol Klapov, cez Udiču do Orlového - miestnej časti Považskej Bystrice.
V okrese sú z turistického hľadiska zaujímavé Javorníky, Biele Karpaty a najmä Strážovské vrchy so strediskom Mojtín. Centrom cestovného ruchu je však Nimnica a Nosická vodná nádrž. Z kultúrnohistorických pamiatok si najväčšiu pozornosť zaslúži Lednický hrad, Slovenské sklárske múzeum v Lednických Rovniach, s rozsiahlym parkom, dielňa s výrobou tradičnej modrotlače v Púchove, Archeologické múzeum v bývalom Župnom dome.

Rozvojové programy v okrese zahŕňajú dofinancovanie náročnejších stavebných aktivít obcí s pomocou fondov EÚ, napr. výstavbu turistickej ubytovne a kúpaliska v Lednici, rozšírenie náučných turistických chodníkov, vznik nových cyklotrás, spoluprácu so susednými moravskými obcami, letných amfiteátrov, športovísk, a i.

V okrese Púchov je 27 MŠ štátnych, 18 základných škôl, jedna cirkevná v Púchove, jedna štátna Základná umelecká škola v Púchove - s pobočkou v Lednickom Rovnom. V okrese sú tri stredné školy, vrátane Gymnázia v Púchove, detašované pracovisko Fakulty hospodárskej informatiky EU v Bratislave a Trenčianskej univerzity A. Dubčeka - Fakulty priemyselných technológií.

Na zobrazenie miesta na mape táto stránka využíva služby Google maps, preto ide o orientačné zobrazenie a nezodpovedáme za aktuálnosť tohto zobrazenia