Okres  Revúca

Revúca

Základné údaje

Nachádza sa na juhu Slovenska, v najvýchodnejšej časti Banskobystrického kraja, hraničí na juhu s Maďarskou republikou. Vznikol v r. 1996. Tvorí ho 42 obcí s 52 katastrálnymi územiami a rozlohou 730 km2. Vyskytujú sa tu horské, podhorské aj nížinné oblasti a 60 % územia pokrývajú lesy. Od rovín v oblasti Tornale, cez horské pahorkatiny v oblasti Ratkovej a Jelšavy až po klasické krasové planiny Muráňa. Na tomto území sa vyskytujú rôzne typy pôd fluvizeme, kambizeme rendziny. Južnou časťou okresu preteká rieka Slaná - prítoky Turiec a Muráň. Najväčšia vodná nádrž je nádrž Miková s objemom 1 mil. m3. V okrese Revúca sa nachádza 12 maloplošných a 1 veľkoplošné chránené územie. Územie Muránskej planiny bolo vyhlásené za národný park. Severnú časť na Muránskej planine tvoria hrubé súvrstvia vápencov vystupujúce nad dolinou Muráňa strmými skalnými stenami, južnú hornatinnú až vrchovinnú časť tvoria ortoruly a svory. Pramenná oblasť Muráňa je zalesnená bukom a smrekom. Na jej južnej časti sú mohutné vyvieračky. Pri obci sú krasové útvary, pod vrchom Šajba krasové jazierko. Obec Muráň je významným centrom ochrany prírody. Národný park Muránska planina (NPMP) vyhlásili v r. 1997 na ploche 20318 ha. Jeho podstatnú časť tvorí krasová plošina Muránskej planiny. Na planine bolo objavených dosiaľ 38 krasových prameňov, vyše 50 ponorov a vyvieračiek, viac ako 150 jaskýň a 15 priepastí. Jej reliéf spestrujú závrty, škrapy, kaňony, skalné veže a skalné okná. Rastú tu obrovské jedľe (najväčšia jedľa biela má obvod kmeňa 5,65 m) a nachádza sa tu najnižšie položená kosodrevina na Slovensku (rastie v nadm. výške 682 m). Z približne 2600 druhov vyšších rastlín, vyskytujúcich sa na Slovensku, sa na planine vyskytuje okolo 1160 druhov. K najznámejším chráneným lokalitám v rámci NPMP patrí NPR Hrdzavá, vyhlásená v r. 1986 na ploche 357 ha - predstavuje krasovú dolinu vo vápencovom podloží vymodelovanú Hrdzavým potokom v dĺžke 8 km. Nad dolným úsekom doliny Hrdzavá sa zo severnej strany vypína masív Poludnice, súčasti NPR, vyhlásenej r. 1984 na ploche 330 ha. Ide o bralnatú stráň na pravom brehu Dolinského potoka s dominujúcim významným krasovým reliéfom s vápnomilnou flórou a faunou. Na úpätí Poludnice leží zaujímavá lokalita s malými jaskyňami v skrasovatených zlepencoch nazývaná Piecky. Toto územie s výskytom početných druhov mäkkýšov poznajú odborníci aj ako tzv. muránsku brekciu. Nad horným úsekom doliny Hrdzavá sa nachádza prír. pamiatka Jelenia priepasť, ktorá je chránená od r. 1995. Predstavuje 55 m hlbokú priepasť pod vrchom Vahan, rozvetvujúcu sa v podzemí do chodieb s dĺžkou 323 m. Známa je paleontologickými nálezmi, verejnosti nie je prístupná. Časť vých. hrany planiny zaberá prírodná rezervácia Šance, vyhlásená r. 1999 na ploche 132 ha. Chránené sú tu významné rastlinné spoločenstvá a je v nej ukrytá 108 m dlhá, verejnosti neprístupná Hanincova jaskyňa. Na vzdialenejšej (severnej) časti planiny sa nachádza PR Zlatnica vyhlásená r. 1993 na ploche 154 ha, charakterizuje krasový reliéf s viacerými rastlinnými a živočíšnymi endemitmi a Havrania dolina, vyhlásená r. 1997 na ploche 230 ha s územím pokrytým cennými lesnými spoločenstvami. Na juhových. okraji Muránskej planiny sa týči bralnatý vrchol Cigánky, s jej okolím na rozlohe 44,2 ha vyhlásili v r. 1984 za prír. rezerváciu. Severne od obce Muráň pri ceste na Cigánku sa nachádza prírodná pamiatka Líščia diera - 101 m dlhá, verejnosti neprístupná jaskyňa. Na druhej strane Cigánky sa blízko okraja planiny nachádza málo členité územie Veľká lúka, ktorá je známa nielen ako križovatka turistických ciest, ale aj ako lokalita s veľkým žrebčincom s chovom pôvodných plemien slovenských horských koní. Počas SNP, keď sa Veľká lúka využívala ako poľné letisko, boli niektoré krasové otvory zasypané. Stredná časť planiny rozkladajúca sa záp. od obce Muráň je nemenej zaujímavá. Tvorí ju NPR Javorníková, vyhlásená r. 1986 na ploche 171 ha, kde sú predmetom ochrany pôvodné skalné a lesné biotopy a predstavuje jedno z najkrajších území NPMP s množstvom krasových foriem tvarovaných potokom tečúcim sčasti po povrchu a sčasti v podzemí. Juhozáp. od nej sa nachádza NPR Šarkanica, vyhlásená r. 1984 na ploche 455 ha. Pokrývajú ju prirodzené skalné a lesné spoločenstvá, v jej juhozáp. časti sa rozkladá lokalita Voniaca s lúčnymi spoločenstvami vzácnych kvetov. Pod ňou je ukrytá prír. pamiatka Jaskyňa vo Voniacej, dlhá 45 m, verejnosti neprístupná. Sedlo Dielik (579 m) oddeľuje Muránsku planinu od Stolických vrchov nedokončeným tunelom pod Dielikom, ktorý mal byť súčasťou nerealizovanej železnice z Revúcej do Tisovca. Z torza tohto tunela postupne vzniklo zimovisko chránených druhov živočíchov, preto ho r. 1997 vyhlásili za chránený areál. V sedle Dielik sa nachádzajú menej známe jaskyne - prír. pamiatky Husleho jaskyňa (133 m) a Jaskyňa v Dieliku s dĺžkou 400 m. V severnej časti planiny leží územie nazývané Stožky, členiace sa na dve časti. Vyššie položená je NPR Veľká Stožka s rozlohou 259 ha, ktorej krasový reliéf, miestami porastený hustými pralesovými lesnými spoločenstvami smrekov a smrekovcov, tvoria aj vápencové dolomitové bralá, skalné veže, previsy a jaskyne. Druhá časť Malá Stožka (1204 m) je výrazný vápencový vrch týčiaci sa nad roklinou potoka Dudlavka. Vrch s okolím je nár. prír. rezeváciou na ploche 60 ha, vyhlásenou r. 1965. Po Veľkou Stožkou leží prírodná pamiatka verejnosti neprístupná 265 m dlhá jaskyňa Labyrint. Vých. Od Veľkej Stožky sa týči rozložitý zalesnený vrch Kľak (1409 m) s výskytom šošovky andezitu na sev. svahu, ktorý je dôkazom sekundárnej sopečnej činnosti v krasovom území. V jeho masíve sa skrýva viacero jaskýň, napr. Jaskyňa pod Kľakom (dlhá 134 m, hlboká 42 m, prír. pamiatka r. 1995), preslávená objavmi kostier cicavcov a jaskyňa Machnatá (154 m, hlboká 80 m, prír. pamiatka), v ktorej v minulosti ľudia hľadali poklady. Obidve sú v súčasnosti verejnosti neprístupné. Východne od Veľkej Stožky sa nachádza Ľadová jama na Muráni, prír. rezervácia od r. 1965, v spodnej časti ktorej sa celoročne udržiava ľad. Vytvára 30 m hlboký otvor pokračujúci bočnou 85 m dlhou chodbou, odkiaľ pochádzajú známe nálezy kostier glaciálnej fauny. Územím Stožky vedie náučný chodník Stožky.
Sú tu vhodné prírodné a klimatické podmienky pre rozvoj cestovného ruchu a agroturistiky. V južnej časti okresu sú vhodné klimatické podmienky aj tradície pre poľnohosp. prvovýrobu s možnosťou spracovania jej produktov, v priemyselnej oblasti regiónu je jeho silnou stránkou existujúca materiálnotechnická základňa hutníckych, strojárskych, drevospracujúcich a odevných priemyselných podnikov.

Hospodárska charakteristika, zamestnanos

Počtom obyv. patrí okres Revúca v rámci kraja Banská Bystrica na 8. miesto. Najväčšie sústredenie obyv. je v priem. zóne Revúca-Lubeník-Jelšava. V rámci spotrebného priemyslu sa podnikateľské subjekty vo viac ako 50 % zaoberajú obchodnou činnosťou, absentuje však výroba a cestovný ruch. Jednota, spotrebné družstvo, Revúca zaoberajúca sa maloobchodom a veľkoobchodom je druhým najväčším zamestnávateľom v tejto oblasti po Slovenskej autobusovej doprave Lučenec, š. p., Odštepnom závode 02 v Revúcej. Poľnohosp. pôda zaberá v okrese 25489 ha. Lesný pôdny fond sa nachádza na ploche 43529 ha, Podľa členenia plôch sa odvíja aj usporiadanie poľnohosp., od pastevného chovu dobytka, oviec a koní v severnej časti okresu až po intenzívnu poľnohosp. výrobu v okolí Tornale. Poľnohosp. v okrese je pomerne vo veľkom úpadku. Medzi strediská cestovného ruchu patria v okrese hlavne mesto Revúca so svojimi kultúrno-historickými pamiatkami, mesto Tornaľa s pamiatkami a plážovým kúpaliskom, rekreačné stredisko Hrádok pri Jelšave, rekreačné stredisko na Prednej Hore pri Muráni, Národný park Muránska planina a hrad Muráň. Rekreačný potenciál okresu je značný, ale je skoro nevyužitý a bez atraktívnejších turistických daností má len miestny význam. Regionálny a vyšší význam majú prírodné a civilizačné danosti v Národnom parku Muránska planina a juh okresu pri Tornali s výdatnými zdrojmi minerálnych vôd. Motívom pre návštevu a pobyt je príroda, turistika, kúpanie a prehliadka kultúrnych pamiatok a pamätihodností. V oblasti motorizmu pôsobí záchranný systém Slovakia so zriadenými pracoviskami v Revúcej a Tornali. V mestách Revúca, Jelšava a Tornaľa pracujú mestské kultúrne strediská a mestské knižnice. Okres Revúca je pričlenený do Regionálneho kultúrneho centra v Rimavskej Sobote. V okrese je 33 knižníc, 3 kiná a 12 kultúrnoosvetových zariadení. V okrese je evidovaných 141 nehnuteľných kultúrnych pamiatok a 578 hnuteľných kultúrnych pamiatok, niektoré z nich sú zaraďované do kategórie európskeho významu. V oblasti cestnej nákladnej dopravy je v okrese evidovaných okolo 100 prepravcov vo vnútroštátnej i medzinárodnej doprave. Okrem vysokého školstva je v okrese Revúca zastúpené školstvo všetkého druhu. Tvorí ho 31 materských škôl so 61 triedami, 19 základných škôl (6 malotriednych a 5 ZŠ s vyuč. jazykom maďarským), 7 stredných škôl so 70 triedami, 4 špeciálne školy, 2 základné umelecké školy a 2 centrá voľného času. Zdravotnícku starostlivosť poskytuje Nemocnica s poliklinikou v Revúcej s 5 lôžkovými oddeleniami a Poliklinika Tornaľa s 10 ambulanciami a pričlenenou lôžkovou časťou v mestskej časti Stárňa. Celkom 23 odborných zdravotníckych ambulancií a 72 neštátnych ambulancií praktických a odborných. Odborný liečebný ústav psychiatrický na Prednej Hore slúži na liečbu drogových závislostí a respiračných chorôb.

Administratívna štruktúra okresu, jej riadenie
Po vzniku okresu Revúca 24. 7. 1996 bol v okresnom meste zriadený Okresný úrad, Okresný súd, Okresná prokuratúra a Okresná vojenská správa a v roku 1997 aj Okresné veliteľstvo PZ SR. Následne je zriadený Daňový úrad a NÚP - Okresný úrad práce v Revúcej. Sociálna poisťovňa, pobočka v Rožňave a Štátny okresný archív v Rožňave. Policajný zbor má svoje obvody, kde sú zriadené stanice PZ SR. V okrese v obci Lubeník a meste Tornaľa sú aj colné správy. Vznikom vyšších územných celkov v roku 2001, postupným presunom kompetencií štátu na samosprávu a reorganizáciou štátnej správy dňom 1. 1. 2004 zanikol Okresný úrad v Revúcej a stáva sa z neho vysunuté pracovisko novovzniknutého Obvodného úradu v Rimavskej Sobote, takisto sa ruší Okresná vojenská správa a Okresné veliteľstvo PZ SR presunom do Rimavskej Soboty. Vzniká Okresný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Revúcej. Predpoklady na postupný rozvoj a nárast mestských sídel majú Revúca, Jelšava aj Tornaľa. Za pomoci úradu pre stratégiu a rozvoj má okres nádej na vstup investorov do podnikateľskej sféry aj v okrajových častiach okresu s perspektívou vytvárania malých a stredných podnikov, dobudovanie infraštruktúry a prepojenia na medzinárodné diaľničné koridory Bratislava-Prešov a južný ťah Bratislava-Košice.

Na zobrazenie miesta na mape táto stránka využíva služby Google maps, preto ide o orientačné zobrazenie a nezodpovedáme za aktuálnosť tohto zobrazenia