Ústredný portál verejnej správy

Lokality

Mapa krajov:

Banskobystrický kraj Košický kraj Prešovský kraj Žilinský kraj Trenčianský kraj Nitrianský kraj Trnavský kraj Bratislavský kraj

Zoznam VÚC:

Abecedný zoznam lokalít:

A B C Č Ď E F G H I J K L M N O P R S Š T Ú V Z Ž

Okres  Zlaté Moravce

Zlaté Moravce

Základné údaje
Okres Zlaté Moravce leží v juhozáp. časti Slovenskej republiky, patrí do Nitrianskeho kraja, jeho rozloha je 521 km2. Územie okresu je situované v severnom výbežku Podunajskej nížiny po oboch stranách rieky Žitavy. Západnú časť tvorí pohorie Tribeč a východnú Pohronský Inovec. Okres Zlaté Moravce je so svojim okolím súčasťou uzavretého prírodno - zemepisného celku, ktorého osou je horný tok rieky Žitavy, tvoriacej predel pohoriami Tribeč a Pohronský Inovec. V okrese sa nachádza časť Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie, je tu národná prírodná rezervácia Včelár, prírodná pamiatka Veľký Inovec, ďalej 8 chránených areálov, zväčša parkov: Arborétum Mlyňany, park J. Kráľa (Zlaté Moravce), park pri hrobke Migazziovcov (Zlaté Moravce), park v Beladiciach, park v Pustom Chotári, park v Topoľčiankach, Topoľčianska zubria zvernica a Kostolianske lúky.

Pahorkatiny územia okresu sú pokryté sprašami a sprašovými hlinami, z ktorých miestami vystupujú neogénne íly, piesky a štrky. Niva Žitavy je zanesená riečnymi usadeninami. V stavbe Tribeča prevládajú najmä prvohorné granodiority a diority, z ktorých na okraji výrazne vystupujú odolné spodnotriasové kremence. Pohronský Inovec je neogénne sopečné pohorie budované andezitmi a ich pyroklastikami. Znížená časť, patriaca do Podunajskej nížiny, je pahorkatina s úvalinami a úvalinovitými dolinami. Tribeč i Pohronský Inovec sa nad ňou dvíhajú výraznými stráňami pozdĺž tektonických zlomov. Ich reliéf je vrchovinový a hornatinový, v Tribeči spestrený monoklinálnymi chrbtami - hôrkami, ktoré vznikli na odolných kremencoch. Nížinatá časť patrí do teplej, pohoria do mierne teplej klimatickej oblasti. Stredom územia preteká rieka Žitava, ktorá pramení v Pohronskom Inovci a z oboch strán do nej vtekajú kratšie toky, zľava Širočina, sprava Hostiansky a Čerešňový potok.

Na sprašiach pahorkatín sa vyvinuli najmä hnedozeme, pozdĺž Žitavy nivné pôdy fluvizeme. V Tribeči a Pohronskom Inovci prevažujú hnedé lesné pôdy kambizeme. Pahorkatiny sú z väčšej časti odlesnené a premenené na poľnohosp. krajinu. Nižšie časti pohorí pokrývajú teplomilné dubové lesy, ktoré v najvyšších polohách prechádzajú do bučín. Na pahorkatine sa miestami vyskytujú ostrovy dubových a agátových lesov. Zo vzácnych rastlín sa v okrese vyskytujú: iskerník ilýrsky, slezinník severský, hrdobradka páchnuca, ľan chlpatý.

Vpahorkatinnej časti žijú zástupcovia živočíšneho spoločenstva polí a lúk: zajac poľný, jarabica poľná, prepelica poľná, bažant poľovný, hraboš poľný, tiež živočíšne druhy listnatého lesa: srnec lesný, jeleň lesný, diviak lesný, kuna lesná, daniel škvrnitý. Pri Topoľčiankach je zubria zvernica, kde žije vzácny zubor európsky.

Okres Zlaté Moravce svojim prírodným prostredím, bohatými kultúrno - historickými pamiatkami, turistickými a športovými možnosťami i atraktívnymi podujatiami patrí k vyhľadávaným oblastiam Slovenska s veľkým potenciálom ďalšieho rozvoja cestovného ruchu.

Priemysel okresu sa skoncentroval do okresného mesta. V areáli bývalého Calex, a.s. je dnes sústredených viacero významných spoločností, napr. Danfoss, Volkswagen, HP strojárne. Ďalej tu pracujú Slovenské tehelne, s. r. o. Na území okresu sa pestuje pšenica, jačmeň, cukrová repa, kukurica, v sev. časti krmoviny. Vhodné podmienky má aj ovocinárstvo a vinohradníctvo. Zlaté Moravce sú vzdialené od Nitry 31 km a od Bratislavy 120 km.

Počiatky osídlenia územia posúvajú archeologické nálezy do obdobia neolitu. Najstaršie písomné záznamy sa vzťahujú k r. 1075, keď kráľ Gejza I. daroval benediktínskemu opátstvu v Hronskom Beňadiku rozsiahle majetky. Históriu obcí a osád na území terajšieho okresu môžeme sledovať podľa vývoja feudálnych panstiev - Hrušov, Jelenec, Zlaté Moravce, Topoľčianky atď. Obyvateľstvo sa zaoberalo prevažne poľnohosp., priem. výroba sa rozvíjala pomerne pomaly. Výraznejší rozvoj okresu nastal po 2. svet. vojne, dominantný ráz poľnohosp. sa hlavne v Zlatých Moravciach postupne redukoval v prospech sekundárnej a terciálnej sféry.

Územie okresu Zlaté Moravce patrilo od 13. stor. do r. 1848 do Tekovskej stolice, do r. 1922 do Tekovskej Župy. Okres Zlaté Moravce vznikol v r. 1923 a s menšími zmenami pretrval do r. 1960, kedy sa stal súčasťou okresu Nitra. Opätovne bol vytvorený v r. 1996. Súčasný okres tvorí 1 mesto - Zlaté Moravce a 32 obcí: Beladice, Čaradice, Červený Hrádok, Čierne Kľačany, Hostie, Hosťovce, Choča, Jedľové Kostoľany, Kostoľany pod Tribečom, Ladice, Lovce, Machulince, Malé Vozokany, Mankovce, Martin nad Žitavou, Nemčiňany, Neverice, Nevidzany, Obyce, Skýcov, Sľažany, Slepčany, Tekovské Nemce, Tesárske Mlyňany, Topoľčianky, Velčice, Veľké Vozokany, Vieska nad Žitavou, Volkovce, Zlatno, Žikava a Žitavany.

Zlaté Moravce sú hosp., kult. a admin. centrom, z úradov tu sídlia: detašované pracoviská - Obvodného úradu v Nitre, Obvodného úradu životného prostredia v Nitre, Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Nitra, detašované pracovisko v Zlatých Moravciach, Spoločný obecný úrad, Školský úrad. V zmysle zák. NR SR č. 503/2001 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja je v okrese rozpracovaný program soc. a ekon. rozvoja, dotýkajúci sa celého Požitavského regiónu, s akcentom na cestovný ruch a medzinár. spoluprácu. Mesto a obce okresu Zlaté Moravce sú členmi Združenia miest a obcí Slovenska.

Na zobrazenie miesta na mape táto stránka využíva služby Google maps, preto ide o orientačné zobrazenie a nezodpovedáme za aktuálnosť tohto zobrazenia

Späť