Ústredný portál verejnej správy

Lokality

Mapa krajov:

Banskobystrický kraj Košický kraj Prešovský kraj Žilinský kraj Trenčianský kraj Nitrianský kraj Trnavský kraj Bratislavský kraj

Abecedný zoznam lokalít:

A B C Č Ď E F G H I J K L M N O P R S Š T Ú V Z Ž

Okres  Poprad

Poprad

Základné údaje
Okres Poprad je svojou rozlohou najväčším okresom Prešovského kraja. Leží na severe Slovenska a susedí so 6 okresmi zo 4 krajov. Dlhá severná hranica okresu je súčasne štátnou hranicou s Poľskom. Okres sa rozprestiera na ploche 1112 km2. Okres Poprad má 29 obcí, z toho tri mestá. S počtom obyvateľov 104554 je druhým najväčším okresom kraja.
Geografia
Centrálna časť okresu leží v Popradskej kotline, ktorá je zo severu lemovaná Vysokými Tatrami a Belianskymi Tatrami, na juhu čiastočne zasahuje do Kozích chrbtov, Nízkych Tatier, Hornádskej kotliny a do Slovenského raja. Popradská kotlina má prevažne málo členitý reliéf. Nízke plošiny sa striedajú s plytkými dolinami a rovinami. V našich najkrajších veľhorách, Vysokých Tatrách, sa nachádza najvyšší vrch Slovenska Gerlachovský štít (2655 m n. m). Najnižší bod okresu je pri výtoku Hornádu z okresu v katastri obce Spišský Štiavnik (545 m n. m). Geologická stavba územia je zložitá. Dno Popradskej kotliny tvorí vnútrokarpatský flyš a pod ním sa pravdepodobne nachádzajú krížňanský a chočský príkrov. Riečnoľadovcové usadeniny tvoria súvislý pás na celom predpolí Vysokých Tatier a majú hrúbku od 30 - 50 m. Na južnom okraji Popradskej kotliny sa v podloží nachádzajú bazálne zlepence, ktoré vo vyšších polohách prechádzajú do pieskovcov. V sérii ílovitých bridlíc sú stopy pyritu a vrstvičiek uhlia (vo Vyšnej Šuňave) a tiež vrstvy mangánových rúd, najhrubšie sú pri Kišovciach a Švábovciach, kde sa v minulosti ťažili. Na týchto vrstvách leží typický flyš, ktorého hrúbka je až 1200 m. Vysoké Tatry tvoria žuly, na okraji sú morény. Belianske Tatry a Slovenský raj sa vyznačujú najmä druhotnými dolomitmi a vápencami. V Kozích chrbtoch a Nízkych Tatrách vystupuje melafýrová séria s druhotnými pieskovcami, bridlicami, kremencami a vápencami.

Vysoké a Belianske Tatry majú vysokohorský ľadovcový reliéf. V poklesnutých kotlinách je pahorkatinový reliéf s dlhými ľadovcovo - riečnymi kužeľmi pod Vysokými Tatrami. Obe kotliny oddeľuje vyzdvihnutá hrasť Kozích chrbtov. V Belianskych Tatrách a v Slovenskom raji je vďaka vápencom krasový reliéf. Kotliny patria do mierne teplej, pohoria do chladnej klimatickej oblasti. Vysoké Tatry sú našim najchladnejším územím s prudkými zmenami počasia a s najvyšším ročným úhrnom zrážok. Väčšinu územia odvodňuje rieka Poprad s prítokom Biela, len menšiu časť na juhu rieka Hornád. Z povrchových vôd sú zaujímavé tatranské ľadovcové jazerá - plesá. Väčšinu územia okresu pokrývajú hnedé lesné pôdy kambizeme, len vo vápencoch a dolomitoch Belianskych Tatier, Slovenského raja, Kozích chrbtov a Nízkych Tatier vznikli rendziny. Vyššie tatranské polohy kryjú podzoly a najvyššie rankre a litozeme. Riečne toky sprevádzajú nivné pôdy fluvizeme.

Flóra - kotliny sú zväčša odlesnené, vo vyšších polohách sa nachádzajú hlavne smrečiny, v Tatrách je nad nimi kosodrevina. Na Kozích chrbtoch rastie aj borovica a vyskytujú sa tu aj duby. Veľmi vzácne rastliny nájdeme najmä v TANAP-e. Fauna - v pásme ihličnatého lesa žijú najmä jeleň lesný, tetrov hlucháň, kuna skalná, kuna lesná, mačka divá. Nad hornou hranicou lesa žijú vzácne a chránené živočíchy, a to kamzík vrchovský, svišť vrchovský, orol skalný a niekoľko druhov severského pôvodu, napr. žiabronôžka arktická, hraboš snežný, hrabáč tatranský a orešnica perlovaná.

Na územie okresu zasahujú až 3 národné parky: Nízke Tatry, Slovenský raj a Tatranský národný park. Maloplošné chránené územia tvoria dve národné prírodné pamiatky: Belianska jaskyňa a Gánovské travertíny, dve prírodné pamiatky: Briežky, Hranovnické pleso, 25 národných prírodných rezervácií a 24 prírodných rezervácií.
Hospodárstvo

Územie okresu je osídlené veľmi nerovnomerne. Obyvateľstvo je sústredené hlavne v strede okresu v Popradskej a Hornádskej kotline, severné horské oblasti Vysokých a Nízkych Tatier sú takmer bez obyvateľstva. Prevažná časť prvých priemyselných závodov vznikla ako remeselnícke dielne. Už v 17. stor. vznikli pod Tatrami dielne na výrobu ručného papiera, najznámejšou sa stala popradská papiereň. Továreň C. A. Scholtz v Matejovciach na výrobu kovového a emailového tovaru každého druhu bola založená v r. 1845. Vyvíjala sa tu aj pivovarnícka výroba. Starší pivovar bol v Poprade založený v r. 1812. V r. 1904 začala v Poprade svoju činnosť Popradská vozovka a strojáreň Daniel Haláth, od r. 1925 továreň na výrobu vagónov - Vagónka. V Mangánorudných baniach v Kišovciach sa začala mangánová ruda ťažiť v r. 1895, vo Švábovciach až v r. 1924. V r. 1934 továrnik Baťa založil Baťovu firmu v Batizovciach, účastinnú spoločnosť Svit, na výrobu celulózových vlákien, hodvábu, striže a celofánu. V súčasnosti má z hľadiska hospodárskeho Popradský okres významné postavenie v rámci kraja. Je tu rozvinutý predovšetkým strojársky a chemický priemysel, z ďalších odvetví sú významné najmä textilný priemysel a výroba potravín. Tieto odvetvia sú koncentrované v okresnom meste a neďalekom Svite. V Poprade v Tatravagónke, a. s., sa vyrábajú a opravujú železničné koľajové vozidlá a ich podvozky. V Matejovciach má prevádzku Whirlpool, a. s., vyrábajúci automatické práčky a Tatramat, a. s., kde sa zhotovujú ohrievače. Firma Chemosvit, a. s., vo Svite produkuje flexibilné fólie a výrobky z obalových fólií, fólie pre elektrotechnický priemysel, baliace automaty, polypropylénové vlákna, strojárske produkty a i. V Tatrasvite Svit - SOCKS, a. s., sa vyrábajú pánske, dámske a detské pančuchové nohavice a ponožky. Popradský pivovar pokračuje v dlhodobej tradícii a produkuje výborné pivo. Potravinárskou výrobou - konzervovaním potravín sa zaoberá TATRAKON, spol. s r. o., v Poprade a veľmi známa je aj popradská káva, ktorá sa praží a balí v Baliarňach obchodu, a. s., Poprad.

Orná pôda zaberá približne polovicu poľnohospodárskej pôdy. Veľký je podiel lúk a pasienkov. Najúrodnejšia je Popradská kotlina, kde sa najčastejšie pestujú jačmeň, zemiaky, pšenica, ľan, raž, ovos a z krmovín ďatelina.

Popradský okres má významnú polohu z hľadiska cestných, železničných a leteckých komunikácií. Košicko - bohumínska železnica bola vybudovaná už v r. 1871 a prispela k rozvoju priemyslu v tejto oblasti. V Poprade je najvyššie položené letisko na Slovensku. Okres má výborné podmienky na rozvoj cestovného ruchu. Turistov, a to aj zahraničných, lákajú počas celého roka predovšetkým Vysoké Tatry. Najvýznamnejšie tatranské centrá sú Štrbské Pleso, Tatranská Lomnica, Starý Smokovec, Ždiar a ďalšie podtatranské sídla. V Tatranskej Lomnici sa nachádza Múzeum TANAP-u. Populárna je aj lanovka na Hrebienok a kabinková lanovka na Skalnaté Pleso a Lomnický štít. V Belianskych Tatrách je jediná sprístupnená tatranská jaskyňa - Belianka. V Novom Smokovci sa nachádzajú klimatické kúpele na liečbu dýchacích ciest a žliaz s vnútornou sekréciou, na Štrbskom Plese na choroby dýchacích ciest. Tieto sa liečia aj v klimatických kúpeľoch v Lučivnej. V Kvetnici sa nachádza Ústav tuberkulózy a respiračných chorôb.
Pamätihodnosti
V okrese sa nachádzajú nádherné umelecko-historické pamiatky. Mestskej pamiatkovej rezervácii Spišskej Sobote, v súčasnosti mestskej časti Popradu, dominuje pôvodne neskororománsky, neskôr gotický kostol z polovice 13. stor. s cennými nástennými maľbami a oltárom pochádzajúcim z dielne Majstra Pavla z Levoče. Oltár z rokov 1515 - 1520, ktorý sa zachoval v pôvodne románskom kostole z 13. stor. v Mlynici, pochádza tiež z dielne Majstra Pavla z Levoče. V Spišskom Štiavniku sa zachoval renesančný kaštieľ zo 16. - 17. stor.
Administratívny vývoj

Územnosprávna organizácia územia dnešného okresu Poprad bola v stredoveku mimoriadne zložitá. Časť územia okresu od 13. stor. do r. 1848 patrila do Spišskej stolice, neskôr až do r. 1922 do Spišskej župy. Tri obce na západe (Liptovská Teplička, Štrba a Štrbské Pleso) a časť obce Starý Smokovec patrili do Liptovskej stolice, neskôr do Liptovskej župy, obec Vernár na juhu do Gemerskej stolice a neskôr do Gemersko - malohontskej župy. Poprad a jeho mestské časti (do polovice 20. stor. samostatné mestečká) Spišská Sobota, Veľká, Matejovce a Stráže po Tatrami boli v rokoch 1412 - 1772 súčasťou Provincie XIII spišských miest, neskôr Provincie XVI spišských miest. Do Provincie XI spišských miest patrili Mlynica a Veľký Slavkov a do Stolice X spišských kopijníkov Čenčice a Filice (dnes časti obce Gánovce), Hôrka, Hozelec, Jánovce, Machalovce (dnes časť obce Jánovce), Ondrej a Primovce (dnes časti obce Hôrka). V r. 1785 sa Provincia XVI spišských miest a Stolica X spišských kopijníkov včlenili do Spišskej stolice.

Okres Poprad bol vytvorený v r. 1923 pri prvom administratívnom členení Slovenska v rámci ČSR. V r. 1949 - 1960 patril do Košického kraja. Okres Poprad vznikol v r. 1960 spojením 6 okresov (Poprad, Kežmarok, Vysoké Tatry, Spišská Stará Ves, časť okresu Stará Ľubovňa a 4 obce okresu Spišská Nová Ves). V r. 1968, keď sa vytvoril okres Stará Ľubovňa, severovýchodná časť územia okresu Poprad pripadla novému okresu. V r. 1996 sa okres Poprad rozdelil na dva okresy - Poprad a Kežmarok.
Školstvo
V okrese Poprad sa nachádzajú 2 gymnáziá, 6 stredných odborných škôl, 8 stredných odborných učilíšť, 38 základných škôl a 53 materských škôl. Študenti môžu získať vysokoškolské vzdelanie v Poprade na detašovanom pracovisku Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a Strojníckej fakulty Žilinskej univerzity v Žiline. Od októbra 2003 je tu zriadené aj detašované pracovisko Katolíckej univerzity v Ružomberku.
Infraštruktúra
V okrese sa nachádza jedna nemocnica s poliklinikou a jedna samostatná poliklinika, dva domovy pre dôchodcov, jeden domov sociálnych služieb pre dospelých a jeden pre deti. Bankový sektor zastupuje 11 peňažných ústavov, kultúru 5 múzeí, 4 galérie, 38 verejných knižníc vrátane pobočiek, 7 stálych kín a 1 prírodný amfiteáter. V mestách a obciach sa nachádza 73 kostolov, z nich mnohé sú umelecké skvosty.
Medzinárodná spolupráca - Euroregión Tatry
Medzi vládou Poľskej a Slovenskej republiky 18. augusta 1994, bola podpísaná dohoda o cezhraničnej spolupráci. 26. augusta 1994 na ustanovujúcej konferencii v Novom Targu bola podpísaná dohoda medzi samosprávami Poľska a Slovenska o založení cezhraničného zväzu Euroregión Tatry. Jeho úlohou je urýchlenie rozvoja spolupráce v oblasti kultúry, vedy, umenia, ochrany prírody a životného prostredia, rozvoja hospodárstva a cestovného ruchu, obchodu a služieb, kontaktov a výmeny mládeže, vzájomnej pomoci v prípade katastrof a živelných udalostí, turistiky, rekreácie a športu.

Na zobrazenie miesta na mape táto stránka využíva služby Google maps, preto ide o orientačné zobrazenie a nezodpovedáme za aktuálnosť tohto zobrazenia

Späť