Ústredný portál verejnej správy

Lokality

Mapa krajov:

Banskobystrický kraj Košický kraj Prešovský kraj Žilinský kraj Trenčianský kraj Nitrianský kraj Trnavský kraj Bratislavský kraj

Abecedný zoznam lokalít:

A B C Č Ď E F G H I J K L M N O P R S Š T Ú V Z Ž

Okres  Nové Zámky

Nové Zámky

Základné údaje
Patrí k najväčším okresom v republike, orientovaný je v smere SZ - JV. JV hranicu okresu tvoria rieky Dunaj a Ipeľ, ktoré sú súčasne štátnou hranicou s Maďarskom. Územie okresu leží v Podunajskej nížine, do ktorej čiastočne zasahujú Podunajská rovina a Podunajská pahorkatina, na juhových. pohorie Burda. Územím okresu pretekajú rieky Dunaj, Nitra, Hron, Žitava a Ipeľ. Okres má viac prameňov minerálnych a termálnych vôd. Postupným odlesňovaním sa zachovali len zvyšky dubových porastov. Je jedným z najteplejších a najsuchších okresov na Slovensku. Z viacerých maloplošných chránených území okresu je 6 národných prírodných rezervácií (Čenkovská lesostep, Čenkovská step, Kamenínske solisko, Kováčovské kopce - juh, Kováčovské kopce - sever, Parížske močiare), 8 prírodných rezervácií, 6 prírodných pamiatok a 13 chránených areálov.

Z archeologického hľadiska bolo územie okresu pomerne husto osídlené. Preukázalo sa osídlenie obyvateľstvom rôznych kultúr od staršej doby kamennej (paleolit) v Komjaticiach (paleolitická stanica lovcov mamutov, moustierska kultúra), cez početné neolitické nálezy ako aj významné lokality z mladšej doby bronzovej v Bíni a Nitrianskom Hrádku (sediaca Venuša), až po rímske obdobie, čo dokazuje rímska pevnosť Anavum v Štúrove, vysunutá rímska stanica vo Veľkom Kýre a ďalšie.

Územie dnešného okresu malo historicky rôzne administratívne členenie. Ležalo na území Nitrianskej, Tekovskej, Komárňanskej, Ostrihomskej a Hontianskej stolice. Prechodná zmena nastala v r. 1850 - 1860 kedy sa Ostrihomská župa stala súčasťou Komárňanskej. Po vzniku ČSR bolo územie Štúrova s okolitými obcami včlenené do prechodnej Rábsko-komárňansko-ostrihomskej župy. Okres Nové Zámky vznikol v r. 1923 a zo súčasného okresu mu patrili obce na severozápade. Ďalšie obce patrili k okresom Vráble, Hurbanovo a Štúrovo. V rokoch 1923 - 1928 bol okres súčasťou Nitrianskej župy. Celé územie okresu, okrem Rastislavíc, sa v rokoch 1938 - 1945 stalo súčasťou horthyovského Maďarska. V r. 1947 mnohých obcí tohto okresu sa týkala vzájomná výmena obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom. Po r. 1949 časť obcí pripadla okresu Šurany, pribudlo 10 obcí z okresu Hurbanovo a časť patrila k okresu Štúrovo. Spomínané okresy boli súčasťou Nitrianskeho kraja. Nové zmeny nastali v r. 1960, keď sa pripojil okres Šurany s niekoľkými obcami z Vrábeľského a Štúrovského okresu. Do r. 1990 bol súčasťou Západoslovenského kraja, od r. 1996 Nitrianskeho kraja. V r. 2004 vznikol v Nových Zámkoch obvodný úrad a špecializované obvodné úrady. V rámci okresu vznikol obvodný úrad aj v Štúrove ako súčasť Krajského úradu v Nitre. 3 obce majú štatút mesta. Sú to Nové Zámky, Štúrovo a Šurany. V okrese je 59 obcí. Z hľadiska samosprávy patria obce od r. 2002 k Nitrianskemu územnému celku. 7 obcí je združených v Spoločenstve obcí mikroregiónu Cergát-Váh, 11 obcí v mikroregióne Dolné Pohronie a Južná časť Podunajska, 11 obcí tvorí Združenie obcí Thermál a 5 obcí tvorí združenie obcí Dvory a okolie so sídlom v Dvoroch nad Žitavou.

Prvé písomné zmienky o dedinách patriacich do dnešného okresu Nové Zámky sú väčšinou z 12. stor. Spočiatku boli vlastníctvom panovníka, a neskôr postupne prechádzali do vlastníctva cirkevných inštitúcií Ostrihomskej kapituly, Ostrihomského arcibiskupstva, Prepošstva v Dömösdi, Hronskobeňadického kláštora a Zoborského kláštora. Písomne sú najstaršie doloženými Bešeňov, Trávnica a Kakat (pozri Štúrovo) z r. 1075. Mnohé dediny vznikli v období 12. - 14. stor., keď sa kráľovský majetok dostal do rúk pôvodným šľachtickým rodinám Hont-Poznanovcom, Csúzyovcom, šľachticom so Seku a iným drobnejším zemanom. Neskôr väčšie majetky vlastnili Forgáchovci. Najvýznamnejšie hospodárske rodové panstvá mali centrum v Šuranoch a vo Veľkej Mani. Významnú kapitolu zohrala v r. 1573 - 1581 vybudovaná vojenská pevnosť Nové Zámky, jedna z najmodernejších vo svojom období. Napriek tomu ju turecké vojsko obsadilo v rokoch 1663 - 1685. Bitky o pevnosť patrili k najdramatickejším. Štúrovo (Párkány) bolo strategickou tureckou pevnosťou. Nové Zámky a okolie sa nevyhli stretom cisárskych vojsk s oddielmi Bocskaya, Bethlena, Rákócziho. V rokoch 1848 - 49 pri Štúrove prebehli boje počas 2. zimnej výpravy vedenej Hodžom. Ťažké boje s ničivými dôsledkami prebehli počas oslobodzovania južných častí okresu koncom 2. svet. vojny, na prelome r. 1944/45, s následnými veľkými ľudskými a materiálnymi obeťami, čo sa opakovalo pri bombardovaní Nových Zámkov.

Priemysel sa koncentruje predovšetkým do Nových Zámkov. Nové Zámky a Palárikovo sú dôležitými železničnými križovatkami. V Štúrove je druhá najväčšia železničná križovatka v republike.V poľnohospodárstve sa darí pestovaniu teplomilnejších plodín ako kukurica, cukrová repa, pšenica, jačmeň a zelenina. Dobré podmienky sú aj na pestovanie viniča. V r. 2003 bola v okrese 22,5 % nezamestnanosť. Cestné hraničné priechody sú v Štúrove a Salke, železničný v Štúrove (Chľaba). Termálne kúpaliská nájdeme v Nových Zámkoch, Podhájskej a Štúrove.

Na zobrazenie miesta na mape táto stránka využíva služby Google maps, preto ide o orientačné zobrazenie a nezodpovedáme za aktuálnosť tohto zobrazenia

Späť