VÚC  Trenčín

Trenčín

Trenèiansky samosprávny kraj

Trenčiansky kraj sa rozprestiera v severozápadnej časti Slovenskej republiky. Celú dĺžku západnej časti kraja tvorí štátna hranica s Českou republikou. Z geografického hľadiska patrí územie kraja do oblasti Západných Karpát. Územím kraja preteká rieka Váh, pozdĺž ktorej sa tiahne Trenčianska kotlina. Na východe ju uzatvára masív Považského Inovca a Strážovské vrchy, na západe masív Bielych Karpát. Na juhovýchode je kraj ohraničený pohorím Vtáčnik. Z juhu do územia zasahujú Malé Karpaty a Myjavská pahorkatina a časť Podunajskej nížiny. Juhových. územím kraja preteká rieka Nitra, prameniaca na území okresu Prievidza. Riečnu sieť kraja okrem Váhu a Nitry tvoria i ďalšie vodné toky Myjava, Jablonka, Klanečnica, Bošáčka, Drietomica, Súčanka, Vlára, Teplička, Bebrava-Radiša, Nitrica a Handlovka.

Z celkového počtu 276 administratívnych sídiel má 18 štatút mesta. Územie kraja tvorí 9 okresov, z ktorých najväčší je okres Prievidza, najmenší okres Myjava.

Kraj má z hľadiska ekonomickej štruktúry priemyselno-poľnohosp. charakter.

Územím kraja prechádzajú najdôležitejšie dopravné ťahy Slovenska. Výhodne je pripojený na medzinárodné cestné ťahy. Priamo cez región prechádza medzinárodný cestný ťah s pripojením na Rakúsko, Poľsko a Maďarsko. Tento medzinárodný cestný ťah zabezpečuje prepojenie v smere sever - juh, t. j. Žilina - Bratislava. Vedľajší medzinárodný ťah zabezpečuje prepojenie v smere východ - západ, t. j. Trenčianska Teplá - Trenčín - Drietoma - ČR. Cez kraj prechádza elektrifikovaná železničná trať Bratislava - Košice, ktorou je región pripojený na medzinárodné železničné trate. Ďalšia železničná trať, ktorá plní funkciu medzinárodnej magistrály, je hranica ČR - Púchov - Žilina - Košice - hranica s Ukrajinou. Okrem toho napojenie na ČR je aj železničnými traťami Nové Mesto nad Váhom - Veselí nad Moravou a Trenčianska Teplá - Brno. Vybudovaná sústava priehrad s vodnými elektrárňami na rieke Váh umožňuje vybudovať vodnú cestu pre lodnú dopravu systémom vzdúvadiel.

chránené územia

Územím Trenčianskeho kraja sa tiahnu pohoria Strážovských vrchov a Považského Inovca. Pestrú a zložitú geologickú stavbu predstavuje zastúpenie viacerých subtatranských príkrovov, v dôsledku čoho na území vystupujú najmä vápence a dolomity.

Rastlinstvo územia sa vyznačuje bohatou a pestrou vápencovou flórou so zastúpením náročných teplomilných, horských a vysokohorských druhov. Sú tu prítomné viaceré západokarpatské a karpatské endemity a subendemity.

Živočíšstvo oblasti predstavujú prevažne druhy zóny listnatých lesov, menej stepného bezlesia. Zo vzácnych druhov živočíchov sú to napríklad jasone, červenooký a chochlačkový a vidlochvosty feniklový a ovocný. Vyskytuje sa tu mlok vrchovský, užovka stromová i hladká, z vtákov sokol myšiar, sokol lastovičiar, myšiak hôrny, jastrab veľký, včelár obyčajný, hlucháň, krkavec čierny a skaliar pestrý, zo šeliem medveď a rys a z poľovnej zveri je to srnec, jeleň, diviak a muflón.

Nerastné bohatstvo Trenčianskeho samosprávneho kraja je bohaté, s veľkou rozmanitosťou surovinových druhov. Z palivovo-energetických surovín sa nachádzajú v oblasti hornej Nitry ložiská hnedého uhlia a lignitu v Handlovej a v Nováckej hnedouhoľnej panve. V okolí Mojtína a Strážovských vrchov sa nachádzajú ložiská bauxitu, v okolí obce Zlatníky malé množstvá magnetitu. Z nerudných surovín sa v kraji nachádzajú stavebné materiály ako dolomity, vápenec, stavebný kameň, vápenitý slieň, cementárska sialitická surovina, štrkopiesky, tehliarska hlina, dekoračný kameň. Ložisko cementárskych surovín v Hornom Srní svojím významom presahuje rámec kraja.

Z prírodných zdrojov majú veľké zastúpenie minerálne vody a termálne pramene, ktoré sa využívajú na liečbu v svetoznámych kúpeľoch v Trenčianskych Tepliciach, Bojniciach a v Nimnici. Na území kraja, v katastri obce Lúka sa nachádza zdroj kvalitnej pitnej vody. V katastri obce Trenčianske Jastrabie je ďalší výdatný zdroj minerálnej vody. Na území kraja sa nachádzajú i ďalšie zdroje kvalitnej pitnej vody, ktorá sa plní do spotrebiteľského balenia. V Trenčianskom samosprávnom kraji je vyhlásených 132 chránených území, z toho 14 národných prírodných rezervácií, 47 prírodných rezervácií, 3 národné prírodné pamiatky, 59 prírodných pamiatok a 9 chránených areálov. V kraji sa nachádza 5 chránených krajinných oblastí s 2. stupňom ochrany, Malé Karpaty, Biele Karpaty, Strážovské vrchy a Ponitrie.

Demografia

Pre demografický vývoj je v poslednom období charakteristické znižovanie prirodzeného prírastku obyvateľstva. Z celkového počtu obyvateľov žije v osemnástich mestách kraja 57,7 % obyvateľov. V roku 2003 udáva štatistický úrad prirodzený úbytok 1113 osôb. Najväčší prirodzený úbytok obyvateľstva bol zaznamenaný v okresoch Nové Mesto nad Váhom (170 obyvateľov) a Myjava (171 obyvateľov). Najnižší prirodzený úbytok obyvateľstva zaznamenal okres Bánovce nad Bebravou (21 osôb). Migračné saldo predstavuje 215 osôb. Celkový úbytok za kraj činil 1328 obyvateľov. V kraji bolo spolu 303145 ekonomicky aktívnych osôb, z toho 47,4 % žien. Ekonomicky aktívne obyvateľstvo kraja tvorí 50,1 % obyvateľov. Najvyšší podiel (51,2 %) ekonomicky aktívneho obyvateľstva má okres Partizánske, najnižší (49,3 %) má okres Nové Mesto nad Váhom. Z hľadiska vekovej štruktúry tvoria najpočetnejšiu skupinu muži vo veku 15 - 59 rokov, potom nasledujú ženy vo veku 15 - 54 rokov, ďalej deti do 14 rokov, ženy nad 55 rokov a nakoniec muži nad 60 rokov. Sociálna a bytová situácia v kraji nasvedčuje tomu, že vo vývoji počtu obyvateľov v kraji nastane v najbližšej budúcnosti prinajlepšom stagnácia, ak nie znižovanie stavu obyvateľstva.

Veková skladba obyvateľstva je pomerne priaznivá, v predproduktívnom veku je 18,9 %, v produktívnom veku 62,3 % a v poproduktívnom veku 18,0 % obyvateľov. Z národnostného hľadiska je zloženie homogénne. Až 97,3 % obyvateľov je slovenskej národnosti, Čechov je 1,04 %, Rómov 0,3 % a Maďarov 0,2 %.

Na území Trenčianskeho kraja sa rozprestiera niekoľko významných hradov, Trenčiansky hrad, Čachtický hrad, Beckov a zámok Bojnice. Na území dnešného Trenčianskeho samosprávneho kraja sa nachádzajú zrúcaniny a ruiny hradov Tematín, Uhrovec, Považský hrad, Vršatec, Košecký hrad, Lednický hrad a Sivý kameň. Známy je aj Ilavský hrad, ktorý bol v minulosti veľakrát prestavaný a v dnešnej dobe slúži ako objekt štátnej väznice.

Kultúra a šport

Medzi najstaršie kultúrno-vedecké inštitúcie patrí Trenčianske múzeum. V roku 1877 vznikol Prírodovedný spolok župy trenčianskej, ktorý sa v roku 1912 zlúčil z Muzeálnym spolkom. Zakladateľom prírodovedného spolku a prvým riaditeľom múzea bol všestranný človek, botanik, zberateľ, MUDr. Karol Brančík. Trenčianskemu múzeu patria objekty Trenčianskeho hradu, hlavné sídlo má v budove býv. župného domu na dnešnom Mierovom námestí, kde je stála expozícia a priestory k príležitostným výstavám. V kongresovej sále múzea sa konajú slávnostné podujatia.

Trenčianskemu múzeu patrí pobočka Podjavorinské múzeum v Novom Meste nad Váhom, i Draškovičov kaštieľ v Čachticiach, kde je expozícia k dejinám mestečka i k histórii krvilačnej Alžbety Báthoryovej. Expozícia z dejín Beckova sa nachádza v Beckove, v kúrii Ambrovec. Trenčianskemu múzeu patrí i pamätná izba Ľ. Podjavorinskej v Bzinciach pod Javorinou, a Archeologická expozícia v prírode v Očkove. Vytvorením Trenčianskeho samosprávneho kraja pribudol do správy Trenčianskeho múzea rodný dom Ľudovíta Štúra a Alexandra Dubčeka v Uhrovci.

Galéria M. A. Bazovského vznikla v roku 1969. Meno nesie po národnom umelcovi, ktorý posledné roky svojho života prežil v Trenčíne a ktorého diela vytvárajú základ zbierky galérie. Novým sídlom galérie, ktorá sa musela z pôvodných priestorov Piaristického kláštora presťahovať, sa stal bývalý palác rodiny Maršovských, prestavaný pre potreby galérie ako národnej inštitúcie.

Hornonitrianske múzeum v Prievidzi zabezpečuje etnografický, historický, archeologický a prírodovedný výskum regiónu hornej Nitry. Návštevníkom poskytuje prehliadku historických zbraní, zástav, mincí a medailí.

Slovenské národné múzeum, Múzeum Bojnice sídli v romantickom zámku, patriacom k najkrajším pamiatkovým objektom na Slovensku. Týči sa na úpätí Strážovskej vrchoviny na travertínovej kope nad mestečkom Bojnice. V priestoroch zámku sa konajú rozličné kultúrne spoločenské podujatia, koncerty vážnej hudby, vystúpenia historického šermu, v Zlatej sále bývajú svadobné obrady. Bojnický zámok je miestom konania tradičného Festivalu duchov a strašidiel, priestory bývajú často prenajímané na obchodné rokovania, tlačové konferencie, sympóziá, slávnostné prijatia a i.

Slovenské národné múzeum, Múzeum Slovenských národných rád Myjava je špecializovaným kultúrnym zariadením SNM v Bratislave, otvorené v r. 1968 pri príležitosti 120. výročia vzniku I. SNR, ktorá zasadala v r. 1848 - 49 práve na Myjave. Expozícia SNR zachytáva takmer 150 rokov z dejín slovenského národa, jeho zápasov o vlastnú štátnosť, za uznanie svojbytnosti, práva na sebaurčenie.

Múzeum A. S. Puškina v Brodzanoch, neďaleko Partizánskeho, sa nachádza v renesančnom kaštieli zo 17. stor., v ktorom je inštalované Literárne múzeum A. S. Puškina. Súčasťou pamiatkového areálu brodzianskeho kaštieľa je aj rozsiahly anglický park s vodnými kaskádami. Spolu s ev. kaplnkou, ktorá je zároveň hrobkou majiteľov brodzianskeho kaštieľa, vytvárajú zaujímavú turistickú atrakciu.

Rodný dom Ľ. Štúra a A. Dubčeka sa nachádza v Uhrovci. V národnej kultúrnej pamiatke bola prvá expozícia otvorená v r. 1965 pri príležitosti osláv 150. výročia narodenia Ľudovíta Štúra. Začiatkom 70-tych rokov bol dom renovovaný, od r. 1995 bola sprístupnená druhá expozícia o Alexandrovi Dubčekovi.

Vlastivedné múzeum v Považskej Bystrici vykonáva etnografický, historický a prírodovedný výskum v okresoch Považská Bystrica, Púchov a Ilava. Donedávna boli umiestnené expozície v kaštieli v Orlovom, dnes je múzeum presťahované do Považského Podhradia. Kaštieľ i s anglickým parkom a peknými reprezentačnými priestormi patrí od r. 2004 súkromnej firme.

Navštevovaným miestom turistov a stretnutí Slovákov býva mohyla M. R. Štefánika na Bradle, postavená arch. Jurkovičom v r. 1927 - 28 pri príležitosti desiateho výročia smrti generála M. R. Štefánika. Pamätník na severnom výbežku Malých Karpát nad rodiskom generála, v obci Košariská, dominuje celému okoliu.

Hornonitrianska hvezdáreň v Partizánskom je jediné špecializované kultúrno-výchovné, vzdelávacie, prírodovedné zariadenie v Trenčianskom kraji, zamerané na oblasť astronómie a príbuzných prírodných a technických vied.

Infraštruktúra

Trenčiansky samosprávny kraj spravuje 68 stredných škôl, z toho 12 gymnázií, 19 stredných odb. škôl, 12 združených str. škôl, 20 stredných odb. učilíšť, stredisko praktického vyučovania, 2 jazykové školy a 5 škôl v prírode, 2 zdravotnícke školy a 5 neštátnych škôl. Gymnáziá sú 4 cirkevné, SOU železničné Trenčín, a SOU Letecko-opravárenské v Trenčíne. Mnohé školy sú zapojené do medzinárodných vzdelávacích programov ako Socrates, Leonardo, a Phare. Zahraničnú spoluprácu má 40 škôl. Vzhľadom na demografický vývoj bude treba v budúcnosti optimalizovať sieť stredných škôl zlučovaním odborov SOŠ a SOU príbuzného zamerania.

Zdravotníctvo

Zdravotnú starostlivosť poskytuje 10 lôžkových zdravotníckych zariadení, z ktorých nosnými sú nemocnice v Trenčíne, Považskej Bystrici a NSP Prievidza so sídlom v Bojniciach. Celkový počet lekárskych miest predstavuje 3,06 lekárskeho miesta na 1000 obyvateľov. Lekárenská služba je poskytovaná 1 štátnou a 122 neštátnymi verejnými lekárňami.

V rezorte zdravotníctva prebieha proces transformácie od r. 1994. V súčasnosti je na území Trenčianskeho kraja odštátnených 99 % ambulancií primárnej a 80 % ambulancií sekundárnej zdravotnej starostlivosti. Pod Trenčiansky kraj priamo patria Nemocnica s poliklinikou II. typu Myjava, Prievidza a Považská Bystrica.

Hospodárstvo kraja

Priemyselná výrobu v regióne zastrešuje viacero odvetví. Do banského priemyslu spadá ťažba hnedého uhlia a lignitu a nerudných surovín ako dolomity, vápenec, stavebný kameň a štrkopiesky. Strojárstvo predstavuje výroba obrábacích strojov, oceľových konštrukcií, banských strojov a zariadení, prevodoviek, ložísk, zdravotníckej techniky, prístrojov, komponentov do automobilov, kotlov, armatúr, poľnohosp. techniky, špeciálnej techniky, koľajových vozidiel, zemných strojov, odliatkov, výrobkov farebnej metalurgie, zariadení na spracovanie gumy, špeciálneho náradia, hydraulických prvkov a plničiek fliaš. V gumárenskom priemysle je to výroba pneumatík a iných gumárenských výrobkov. Elektrotechnika je zastúpená výskumom, vývojom a výrobou zariadení výkonovej elektrotechniky, riadiacich systémov a výrobou káblových zväzkov pre osobné automobily. Textilný a odevný priemysel v kraji je známy šitím pánskej konfekcie, výrobou vlnárskych tkanín z česaných priadzí, pleteného ošatenia a bielizne a posteľnej bielizne. Sklársky priemysel zahŕňa výrobu obalového skla, odľahčených a superľahkých obalov pre zdravotníctvo, mliekárenský a chemický priemysel, lisovaného skla, žiaroviek, dekorovaného skla, brúseného a olovnatého krištáľového skla, úžitkového skla a ručne vyrábaného olovnatého a sodnodraselného skla. Drevospracujúci priemysel zastrešuje výrobu nábytku, stavebných drevených prvkov a reziva. Chemický priemysel je sústredený na výrobu pracích prostriedkov, chlóru, vinylchloridu a polyvinylchloridu, ďalšie spracovanie PVC, výrobu tovarov na báze gumy, výrobu náterových hmôt a liečiv. V kožiarskom priemysle je to spracovanie usní a výroba obuvi, v potravinárskom priemysle výroba liehovín, dezertných vín, ovocných destilátov a rafinovaných liehov ako aj pekárenského lisovaného a sušeného droždia, mliečnych výrobkov, extrudovaných výrobkov, cukru, čajov, nealkoholických nápojov, minerálnych vôd, instantných a mraziarenských výrobkov, mrazených hotových jedál, spracovanie rýb, spracovanie mäsa, spracovanie zemiakov a obilia na múku. Výroba stavebných hmôt a stavebných prvkov spočíva vo výrobe cementu, tehál, pórobetónu, umelého kameňa, dverí a okien drevených a plastových, obkladov, dlažieb, pletiva, drobných betónových prefabrikátov, záhradných a interiérových krbov a zváraných plotov.

Útlmom je postihnuté najmä baníctvo, výroba špeciálnej (zbrojárskej) techniky, textilný a obuvnícky priemysel. Od roku 1999 je viac ako 90 % podnikov v súkromnom vlastníctve. Na proces reštrukturalizácie negatívne pôsobí trend vo vývoji finančnej situácie podnikov, vysoké úverové zaťaženie, pokles zisku, rast podnikovej zadĺženosti, nedostatok zdrojov na investície potrebných na modernizáciu výroby a netransparentná privatizácia. Pre región ako celok je charakteristická mnohoodvetvovosť priemyselnej základne.

Najväčšie problémy v kraji majú okresy Partizánske, Bánovce nad Bebravou, Myjava, Považská Bystrica a Prievidza, čo dokazuje i miera nezamestnanosti. Veľké rezervy v rozvoji priemyslu celého Trenčianskeho samosprávneho kraja sú v rozvoji malého a stredného podnikania. Dôraz sa bude klásť na urýchlené a prioritné vybudovanie priemyselných parkov na voľných plochách a zónach za mestom s požadovanou infraštruktúrou a využitím kvalifikovanej odbornej sily.

Z hľadiska vlastníckych vzťahov predstavuje najvyšší podiel (92,7 %) súkromný sektor. Počet súkromných organizácií stúpol v 4. štvrťroku 2002 o 141 subjektov. Najviac živnostníkov (39,3 %) podniká vo vnútornom obchode, hoteloch, reštauráciách, 19,9 % v priemysle a 14,9 % v stavebníctve. Najviac podnikateľských subjektov je v okresoch Trenčín a Prievidza.

Na celkovej výmere poľnohosp. pôdy v rámci Slovenska sa podieľa Trenčiansky kraj iba 8 %. Poľnohosp. pôdny fond predstavuje 41,6 % výmery kraja, lesný pôdny fond 48,9 %. V štruktúre pôdneho fondu majú osobitné postavenie chmeľnice (546,10 ha). Z toho je 50 % v okrese Trenčín a 34,0 % v okrese Nové Mesto nad Váhom. Ovocné sady predstavujú 1,3 %. Najvyšší podiel má okres Prievidza, kde výmera sadov predstavuje 24,5 % z celkovej výmery kraja. Vinohrady sa nachádzajú iba na hranici vinárskej oblasti. Najväčším pestovateľom je PD Čachtice.

Rastlinná výroba na juhu kraja je orientovaná na pestovanie obilnín, olejnín, technických plodín a krmovín. Ovocinárska výroba je orientovaná na pestovanie jadrového ovocia, kôstkového a drobného ovocia. Hlavné pestovateľské oblasti sú v okresoch Partizánske, Nové Mesto nad Váhom, Prievidza a Myjava. Pestovanie chmeľu v rámci kraja sa stalo špecifikom v rastlinnej výrobe okresov Trenčín, Nové Mesto nad Váhom a Partizánske. V okrese Myjava sa pestujú vo veľkom liečivé rastliny, tam sa i spracúvajú. Živočíšna výroba je orientovaná hlavne na produkciu mlieka, mäsa a vajec.

Výmera lesného fondu v Trenčianskom samosprávnom kraji je 220,49 ha. Najvyššia výmera je v okresoch Prievidza a Trenčín. Lesné komplexy pokrývajú najmä predhoria a hory Bielych Karpát, Považského Inovca, Strážovských vrchov, Malých Karpát a Myjavskej pahorkatiny s dominantným zastúpením dubovo-bukových lesov. Najväčšiu časť rozlohy lesného pôdneho fondu zaberajú hospodárske lesy, pomerne vysoké zastúpenie majú lesy ochranné a zvyšok, t. j. najnižšiu rozlohu zaberajú lesy osobitného určenia. V kraji prevažujú plochy listnatých drevín. Okresy s najväčšou prevahou ihličnatých porastov sú Považská Bystrica a Púchov. Lesná výroba v kraji je zameraná na obnovu lesných porastov, lesné semenárstvo a škôlkárstvo. Rozšírené je poľovníctvo, väčšina rozlohy poľovných revírov patrí do jelenej oblasti, čo len zvyšuje atrakciu výkonu práva poľovníctva. Len v malej miere sa poľovníctvo využíva v rámci cestovného ruchu. Približne 70 % z lesného pôdneho fondu v kraji obhospodarujú Lesy SR š. p.

Potravinárska výroba v kraji za posledné roky prešla vlastníckymi i technologickými zmenami. Hlavne v mliekárenstve sa zvýšil podiel zahraničného kapitálu. V kraji pôsobia tri väčšie mliekárne. Mäsový priemysel je sústredený do väčších spracovateľských kapacít, hlavnými spracovateľmi jatočných ošípaných a hovädziny sú okresy Púchov, Prievidza, Trenčín a Myjava. K najväčším producentom alkoholických nápojov patrí liehovar Old Herold Trenčín a Imperátor Drietoma a sieť menších liehovarov a páleníc. Podniky orientované na konzervárenstvo sa postupne preorientovali na iné programy, pestovatelia sa preorientovali na predaj priamo odberateľom ako aj spracovateľom.

Bytová výstavba

V Trenčianskom kraji bolo k 1. 1. 2002 rozostavaných 4638 bytov. V r. 2002 sa začalo s výstavbou 1586 bytov, najviac bytov bolo postavených v okrese Trenčín (320) a Prievidza (280).

Cestovný ruch

K rozvoju aktívneho cestovného ruchu prispievajú priaznivé prír. podmienky t. j. vhodná členitosť terénu, mierne teplé klimatické podmienky, zachovalosť a rozmanitosť prír. potenciálu s možnosťou celoročného využitia. Pozitívnym faktorom je aj kvalitná dopravná infraštruktúra územia, predovšetkým diaľničná, cestná a železničná sieť, ako aj rozvíjajúca sa vodná a letecká doprava. Trenčiansky kraj je charakteristický zachovalým jedinečným ľudovým umením, zvykmi a folklórom, čo vytvára priaznivé predpoklady pre rozvoj vidieckeho turizmu a agroturistiky. K pozitívnym faktorom rozvoja CR treba zaradiť i tradíciu výstavníctva, potenciál pre rozvoj kúpeľníctva a vysokú vzdelanostnú úroveň obyvateľstva.

V Trenčianskom kraji sú vhodné podmienky pre rozvoj rôznych foriem CR: kúpeľný, poznávací, horský a vidiecky turizmus, výstavníctvo a kongresová turistika a letný pobyt v rekreačných zariadeniach.

Okrem stredísk CR sa nachádzajú v Trenčianskom kraji hrady, zámky, zrúcaniny a množstvo kultúrnych pamiatok ako sú kostoly a kaštiele. Turistov priťahujú aj svetoznáme kúpele Trenčianske Teplice, Nimnica i Bojnice. Kúpele miestneho významu sú v Chalmovej, Belušských Slatinách a Malých Bieliciach. Návštevnosť kraja zvyšuje výstavníctvo, zabezpečované Výstaviskom TMM (Trenčín, mesto módy), a. s. Trenčín, v Trenčíne sa konajú pravidelne výstavy i s medzinárodnou účasťou.

V Trenčianskom samosprávnom kraji sa v r. 2002 nachádzalo spolu 209 ubytovacích zariadení. 74 hotelov, penziónov, 29 turistických ubytovní.

Rozvojové programy

Na území kraja sa realizuje návrh Považskej trasy pre cykloturistiku, ktorá je súčasťou cyklotrasy vedenej po hrádzach Váhu z Komárna do Žiliny. Nadväzne na Považskú cyklotrasu sa navrhuje napojiť odbočka z Nového Mesta nad Váhom do Brezovej pod Bradlom. V smere západo-východnom sa na Považskú cyklotrasu uvažuje napojiť odbočka na Trenčianske Teplice, Bánovce nad Bebravou, Bojnice, Prievidza a Partizánske, s prepojením na Topoľčany a v okrese Ilava s prechodom od Dubnice nad Váhom do Českej republiky cez prechod v Červenom Kameni.

Programy rozvoja obcí, mikroregiónov a euroregiónu v kraji
Medzi najdôležitejšie plánované aktivity obcí patrí budovanie, rekonštrukcia vodovodov, kanalizácií a ČOV, rekonštrukcia ciest, objektov v obci, zachovanie poľnohosp. družstiev a vo väčších mestách zriadenie priemyselných parkov a zón. Mikroregióny si pripravujú svoje vlastné stratégie rozvoja. Hlavným cieľom je skvalitnenie životných podmienok pre obyvateľov regiónu dobudovaním infraštruktúry a vytvorením podmienok pre návrat mladých rodín do obcí. Na území Trenčianskeho samosprávneho kraja sa nachádza euroregión Biele Karpaty, ktorého základnými prioritami sú komplexná starostlivosť o ľudské zdroje, rozvoj CR a dopravná a tech. infraštruktúra.

V Trenčianskom kraji existuje viac ako 90 združení právnických osôb. Z toho 24 združení, vrátane asociácií a spoločenstiev vytvárajú obce, mestá a mikroregióny a jedno združenie má štatút euroregión (Biele Karpaty) so sídlom v Trenčíne. Na území kraja pôsobí spolu 1050 občianskych združení a nadácií s výrazným zameraním najmä na záujmové oblasti, šport, vzdelávanie, kultúru, komunitné aktivity, sociálnu a charitatívnu činnosť, environmentálne aktivity. a pod.

Na zobrazenie miesta na mape táto stránka využíva služby Google maps, preto ide o orientačné zobrazenie a nezodpovedáme za aktuálnosť tohto zobrazenia