VÚC  Banská Bystrica

Banská Bystrica

Banskobystrický samosprávny kraj

Rozlohou 9455 km2 a počtom obyvateľov 666992 je Banskobystrický kraj najväčší na Slovensku. Je viac ako 1,5 krát väčší, ako je hodnota pre priemerne veľký kraj. Zaberá južnú polovicu stredného Slovenska. Tvorí ho 13 okresov, Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Brezno, Detva, Krupina, Lučenec, Poltár, Revúca, Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, Zvolen a Žarnovica. Dlhá južná hranica kraja je súčasne štátnou hranicou s Maďarskom. Na severe susedí so Žilinským a Prešovským krajom, na východe s Košickým a na západe s Nitrianskym a Trenčianskym krajom. Do územia kraja zasahujú všetky celky Slovenského stredohoria, Štiavnické vrchy, Kremnické vrchy, Žiarska kotlina, Pohronský Inovec, Zvolenská kotlina, Pliešovská kotlina, Krupinská planina, Poľana, Javorie, Ostrôžky, Vtáčnik. Čiastočne sem zasahujú aj celky Slovenského Rudohoria, Veporské vrchy, Spišsko-gemerský kras, Stolické vrchy, Revúcka vrchovina, Volovské vrchy a tiež celky fatransko-tatranskej oblasti, Starohorské vrchy, Horehronské podolie a Nízke Tatry. Na juhu sa ťahá Juhoslovenská kotlina s podcelkami Ipeľskej, Lučenskej a Rimavskej kotliny. Na hraniciach s Maďarskom je Cerová vrchovina. Najvyšším bodom Štiavnických vrchov je Sitno. Z jeho vrcholu je široký kruhový výhľad. Strmé skalné steny z andezitu chránia vrchol z troch strán. Samotný vrchol bol osídlený v období praveku. Oblasť Sitna je považovaná za kolísku európskej turistiky v stredných polohách. Zvolenská kotlina je vyplnená neogénnymi ílmi, pieskami, štrkmi, druhohornými vápencami, dolomitmi, bridlicami, kremencami, pieskovcami a pozdĺž Hrona riečnymi štvrtohornými usadeninami. Časť Horehronského podolia, najmä Brezniansku kotlinu, vypĺňajú neogénne štrky, piesky a pyroklastiká andezitov, čiastočne paleogénne pieskovce, ílovce a slieňovce. Nízke Tatry a Veporské vrchy sú v strede budované prvohornými vyvretými horninami, najmä žulami a kryštalickými bridlicami. Na okrajoch ich tvoria predovšetkým druhohorné vápence, dolomity, bridlice, ílovce a slieňovce. Reliéf Veporských vrchov je prevažne hornatinný. Krupinskú planinu tvoria neogénne sopečné tufy, tufity a aglomeráty. Povrch územia Krupinskej planiny je plošina. Poľana, ako vyhasnutá sopka má najzachovalejší a najtypickejší kráter na Slovensku. Je prírodnou rezerváciou, v ktorej sa chráni živočíšstvo. Geologickým základom sú neogénne sopečné andezity a ich aglomeráty, menej dacity a ryolity. Lučenskú kotlinu a časť Cerovej vrchoviny vypĺňajú neogénne íly, štrky, piesky, pieskovce a zlepence. Do nich v Cerovej vrchovine prenikajú bazalty, v Ostrôžkach andezity, tufy a tufity. V kotline sa vyskytujú aj spraše a sprašové hliny, pozdĺž riek nivné sedimenty. Povrch Lučenskej kotliny je pahorkatinný. V Cerovej vrchovine vyčnievajú z povrchu vypreparované trosky lávových pokrovov a prúdov. Pre Slovenský kras a Muránsku planinu sú typické druhohorné vápence a dolomity. V Stolických a Revúckych vrchoch sa vyskytujú granodiority, diority, kryštalické bridlice a tiež prvohorné a druhohorné zlepence, pieskovce, bridlice, vápence, kremence. Slovenský kras a Muránska planina majú reliéf krasových planín. Rimavská kotlina je pokrytá predovšetkým neogénnymi ílmi, slieňmi, pieskami, štrkmi a zlepencami. Povrch v kotline je pahorkatinný s úvalinovitými dolinami. Žiarska kotlina je vyplnená neogénnymi jazernými a riečnymi štrkami, pieskami a ílmi. Na nich sú miestami štvrtohorné spraše, sprašové hliny a riečne usadeniny. Okolité pohoria sú z neogénnych sopečných andezitov, ryolitov, bazaltov a ich pyroklastík. Povrch kraja je členitý, v kotlinách prevažne pahorkatinný, v pohoriach vrchovinný a hornatinný. V sopečných celkoch výrazne vystupujú vypreparované sopečné komíny, sopúchy, zvyšky lávových prúdov a pokrovov. Najvyšší bod územia, 2043 m n. m. je Ďumbier v Nízkych Tatrách. Najnižší bod územia kraja, 135 m n. m., je pri výtoku Štiavnice z kraja v katastri obce Dudince. Povrch kraja je značne členitý, a preto aj priebeh podnebných prvkov je veľmi komplikovaný. V kotlinách je všeobecne teplejšie a suchšie podnebie, v pohoriach chladnejšie a vlhkejšie, ročný výkyv teploty sa s výškou zmenšuje. Hlavnou riekou územia je Hron a jeho ľavý prítok Slatina. Rieka Hron je po Váhu druhou najväčšou riekou, ktorá preteká Slovenskom a vlieva sa z ľavej strany do Dunaja. Južnú časť kraja odvodňuje Ipeľ tečúci od východu na západ. Rieka Štiavnica tečie od Banskej Štiavnice a vlieva sa sprava do rieky Ipeľ. Rieka Krupinica je pravým prítokom Ipľa, rovnako ako Kriváň a Krtíš. Na území okresu B. Štiavnica pramení Štiavnica, Sikenica a Richnava, všetky krátke a málo vodnaté riečky. Nedostatok vody potrebnej pre bane riešili v minulosti výstavbou vodných nádrží - tajchov, ktoré sú jedinečnou okrasou. Najznámejšie sú: Počúvalské (Počúvadlianske) jazero, Štiavnické jazero a Richnavské jazerá. Na východe tvorí riečny vejár kraja Slaná, ktorá tečie zo severného Gemera a vlieva sa do rieky Tisy. Do rieky Slaná sa vlievajú rieky Muráň, Turiec, Blh a Rimava. Najväčšie vodné nádrže a zásobárne pitnej vody sa nachádzajú v Hriňovej, Klenovci a Málinci. Termálne minerálne vody sa zachytili pri rozsiahlom geologickom prieskume V Dudinciach (obsahujú aktívnu síru a oxid uhličitý s teplotou prameňa do 28,4 °C), liečia sa tu choroby srdca, ciev, nervov, kože a očí. Kúpele Sliač sú dnes vysoko odborným kúpeľným liečebným miestom, špecializovaným na liečbu pacientov s chorobami obehového ústrojenstva a srdcovo cievnych chorôb. V kúpeľoch Brusno sa liečia choroby zažívacieho ústrojenstva. V Sklených Tepliciach reumatické ochorenia. V Kováčovej sa liečia poruchy pohybového a nervového ústrojenstva. Najväčšie plochy v pohoriach pokrýva hnedá lesná pôda kambizem, na vápencoch a dolomitoch sa vyskytuje rendzina. V kotlinách sú najčastejšie ilimerizované pôdy luvizeme, miestami pseudogleje. V Lučenskej kotline sa nachádza aj hnedozem. Rieky sprevádzajú pásy nivnej pôdy fluvizeme. Prevažná časť kraja je zalesnená, odlesnené sú najmä kotliny. V nižších polohách sú porasty dubov a hrabov, nad nimi s narastajúcou nadmorskou výškou nastupujú bučiny a smrečiny, na niektorých miestach s prímesou jedle. V Lučenskej kotline a Cerovej vrchovine je značne rozšírený agát. Teplomilné rastlinné druhy sa stretávajú s chladnomilnými, preto sa v kraji nachádza veľa zaujímavých chránených rastlín ako plamienok celolistý, silenka zelenokvetá, mečík strechovitý, šafran Heuffelov, rosička okrúhlolistá, žltohlav európsky, metlica krivoľaká, ľanolistník prostredný, luskáč lekársky, kosatec dvojfarebný, ľalia zlatohlavá a i. Živočíchy patria do spoločenstiev listnatého lesa, polí a lúk. Je tu množstvo motýľov a chrobákov, žije tu ďateľ balkánsky, slávik obyčajný, jašterica múrová, slepúch krehký. Vzácnymi a ojedinelými živočíchmi sú myšavka vrchovská, hraboš močiarny, svišť hôrny, salamandra škvrnitá, mlok karpatský a bocian biely. Udržal sa tu jeleň, srnec, medveď, rys a niekde i vlk, diviak, zajac poľný, kuna skalná, líška hrdzavá, muflón lesný, daniel škvrnitý, tchor, vydra a ondatra. Dosť hojné sú plchy, netopiere, veverice a iné drobné cicavce. Z dravých vtákov sa vyskytuje orol krikľavý, zriedkavo skalný, haja červená a tmavá, sokol sťahovavý, pustovka obyčajná. Najhojnejšie zastúpenými dravými vtákmi sú myšiak hôrny, jastrab veľký a jastrab krahulec, ďateľ čierny, orešnica perlová, jariabok a i.

V kraji je evidovaných 360 chránených území a 42 národných parkov. Z nich najvýznamnejšie sú: časť Národného parku Nízke Tatry, časť chránených krajinných oblastí Poľana a Veľká Fatra, chránená krajinná oblasť Štiavnické vrchy, chránená krajinná oblasť Muránska planina, časť krajinnej chránenej oblasti Cerová vrchovina a chránená krajinná oblasť Ponitrie. Banská Štiavnica bola v roku 1993 zapísaná na Listinu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Obyvate¾stvo a sídla

Podľa počtu obyvateľov patrí Banskobystrický kraj medzi stredne veľké kraje. Hustota zaľudnenia je veľmi nízka, dosahuje len dve tretiny hodnoty celoslovenského priemeru a je teda najnižšia spomedzi všetkých krajov Slovenska. Územie kraja je osídlené nerovnomerne. Husto osídlená je severozápadná časť Zvolenskej a Žiarskej kotliny a juh kraja. Horské oblasti na severe a v strede kraja, hlavne Nízke Tatry a Slovenské Rudohorie sú málo zaľudnené. Vývoj počtu obyvateľov kraja vyzeral nasledovne: v r. 1869 žilo v kraji 399097 obyvateľov, v r. 1921 465832 obyvateľov, v r. 1950 485509 obyvateľov, v r. 1999 662932 obyvateľov a pri poslednom sčítaní ľudu, domov a bytov v roku 2001 žilo v Banskobystrickom kraji 661343 obyvateľov na výmere 945524 ha, s hustotou 70 obyvateľov na 1 km2. Relatívnu štruktúru obyvateľstva podľa veku a pohlavia k 1. 7. 2004 uvádza nasledovná tabuľka:

vek [roky] muži ženy
0-19 12,44 % 11,94 %
20-39 15,63 % 15,31 %
40-59 13,70 % 14,29 %
60-79 5,65 % 8,46 %
80 a viac 0,79 % 1,79 %
spolu 48,21 % 51,79 %


Relatívne zloženie obyvateľstva podľa vierovyznania k 1. 1. 2001 uvádza ďalšia tabuľka:

vyznanie podiel
Rímskokatolícka cirkev 62,42%
Gréckokatolícka cirkev 0,84 %
Pravoslávna cirkev 0,16 %
Ev. cirkev a. v. 12,97 %
Ref. ev. cirkev (kalvíni) 1,78 %
Evanjelická metodistická cirkev 0,21 %
Kresťanské zbory 0,19 %
Svedkovia Jehovovi 0,43 %
ostatné a nezistené 4,26 %
bez vyznania 16,75 %


V roku 2001 žilo v Banskobystrickom kraji 83,65 % Slovákov, 11,75 % Maďarov, 2,34 % Rómov, 0,69 % Čechov a Moravanov a 1,57 % ostatných národností.

V roku 2001 bol evidovaný počet zamestnancov v kraji 159390 zamestnancov. V 1. polroku 2005 však bolo v podnikoch s počtom zamestnancov nad 20 a pod 2000 evidovaných len 46609 zamestnancov. Údaje o zamestnancoch v podnikoch pod 20 a nad 2000 zamestnancov boli nedostupné, takže celkový údaj nie je známy. Priemerná mesačná mzda v roku 2001 činila 11530 Sk, v r. 2005 sa uvádza už 15929 Sk.

Celková výmera pôdy v r. 2001 činila 945524 ha, v tom pôda poľnohospodárska 419634 ha, orná pôda 168621 ha, chmeľnice 0, vinice 3289 ha, záhrady 11368 ha, ovocné sady 1826 ha, trvalé trávne porasty 234530 ha. Podiel poľnohospodárskej pôdy je 44,4 %. Výmera nepoľnohospodárskej pôdy činí 525890 ha, z toho lesné pozemky 462113 ha, vodné plochy 7861 ha, zastavané plochy 32660 ha, ostatné plochy 23256 ha. Podiel lesných pozemkov je teda 48,9 %. V roku 2001 bol počet evidovaných nezamestnaných spolu 82012. Miera nezamestnanosti vypočítaná ako podiel celkového počtu registrovaných nezamestnaných k počtu ekonomicky aktívnych osôb bola k uvedenému termínu 24,84 %.

V kraji bolo v r. 2001 1378 potravinárskych predajní, 2242 predajní nepotravinárskeho tovaru, 1084 predajní zmiešaného tovaru, 95 predajní pohonných hmôt, 75 predajní motorových vozidiel, 67 obchodných domov a nákupných stredísk, 2055 pohostinstiev, 245 zariadení pre údržbu a opravu motorových vozidiel, 5 5hviezdičkových hotelov, 86 hotelov a motelov, 92 penziónov, 71 turistických ubytovní, 51 chatových osád, 16 kempingov a 307 ostatných ubytovacích zariadení. Na území kraja je 361 rím. kat. kostolov, 56 reform. kresťanskej cirkvi, 201 evanjelických a. v., 7 baptistických kostolov, 2 židovské, 3 adventistov 7. dňa, 2 bratskej cirkvi, 3 gréckokatolícke a 4 ostatné kostoly.

V kraji je 513 obcí, z toho 24 miest. V mestách žije 56 % obyvateľov kraja.

Podľa sčítania obyvateľov domov a bytov k 1. 1. 2001 bolo najväčším mestom kraja krajské mesto Banská Bystrica (83056 obyvateľov), na druhé miesto sa radil Zvolen (43789 obyvateľov) a potom nasledoval o dve tretiny menší Lučenec (28332 obyvateľov). Najmenším mestom v kraji bol Modrý Kameň s 1434 obyvateľmi. Vo vidieckych sídlach žilo 44 % obyvateľov kraja, čo bolo o 1 % viac ako slovenský priemer. Do 199 obyvateľov malo 114 obcí, 200 - 499 obyvateľov malo 178 obcí, 500 - 999 obyvateľov malo 117 obcí, vyše 1000 obyvateľov malo 80 obcí kraja a viac ako 2000 obyvateľov malo 22 vidieckych obcí. Z obcí mal najväčší počet obyvateľov Čierny Balog v okrese Brezno (5124 obyvateľov) a najmenší mala obec Červeňany v okrese Veľký Krtíš (25 obyvateľov).

Najstaršími obcami v kraji sú Hronský Beňadik, Voznica a Hliník nad Hronom (r. 1075), najmladšou je obec Šiatorská Bukovinka (r. 1959), najnižšie položená je Veľká Ves nad Ipľom v okrese Veľký Krtíš 132 m n. m., najvyššie položené sú Donovaly v okrese Banská Bystrica a Drábsko v okrese Brezno 960 m n. m. Najväčší kataster má obec Čierny Balog v okrese Brezno (14718 ha) a najmenší má obec Kynceľová v okrese Banská Bystrica (117 ha).

Administratívna štruktúra

Od 13. stor. do r. 1848 bolo územie dnešného Banskobystrického kraja rozdelené do 5 stolíc: Zvolenskej, Gemersko-malohontskej, Novohradskej, Hontianskej a Tekovskej. Keď sa v polovici 19. stor. stolice premenovali na župy, tak až do roku 1922 do 5 žúp s tými istými menami. Za vlády panovníka Jozefa II. došlo k reorganizácii verejnej správy, podľa ktorej Hontianska, Zvolenská, Novohradská, Gemerská, Malohontianska, Turčianska, Liptovská a Oravská stolica spolu tvorili Banskobystrický dištrikt. Jozefínska reforma nemala dlhé trvanie. Jozef II. tesne pred svojou smrťou pre odpor uhorskej šľachty reformu odvolal a v priebehu roka 1790 došlo k spontánnemu návratu k stavu spred roku 1785. Základným nedostatkom bolo, že panovník nanútil reformu zhora, autoritatívne, odmietol účasť samosprávy na verejnej správe a nerešpektoval záujmy obyvateľov. Územie dnešného Banskobystrického kraja zaberalo veľkú časť tohto dištriktu od hrebeňa Nízkych Tatier na juh. Západná časť, dnešné okresy Žiar nad Hronom a Žarnovica, patrila k Nitrianskemu dištriktu. Rok 1923 znamenal na Slovensku definitívny koniec historického členenia nášho územia. Pri administratívnom členení Slovenska v r. 1923 - 1928 vznikla Zvolenská župa, ktorá bola veľmi podobná dnešnému Banskobystrickému kraju. Na východe jej nepatrilo len územie dnešného okresu Revúca a niekoľko južných obcí Rimavskej Soboty, na západe však bola väčšia prakticky o celý dnešný okres Levice. Predchádzajúcu štátnu správu (veľžupy) sa na Slovensku neporadilo zaviesť a preto v r. 1928 boli župy zrušené. Od 1. júla 1928 vstúpilo do platnosti tzv. krajinské zriadenie. Pre Slovensko bol zriadený krajinský úrad v Bratislave. Verejná správa na úrovni miest a obcí zostala bez zmeny. V r. 1938 - 1945 sa zo Zvolenskej župy stala Pohronská župa a južnú časť územia okupovalo Maďarsko. V porovnaní s predchádzajúcim obdobím sa v r. 1949 udiali dve dôležité zmeny. Po prvé, Pohronská župa sa premenovala na Banskobystrický kraj (bol jedným zo 6 krajov Slovenska) a po druhé, územie kraja sa na západe zmenšilo o vtedajšie okresy Levice a Želiezovce a na východe zväčšilo o okres Šafárikovo. Dňom 1. januára 1949 sa zriadili krajské národné výbory, ktoré pôsobili v novovytvorených územných celkoch, krajoch, podobným bývalým veľžupám. Vznikol Banskobystrický kraj. Rok 1960 priniesol jednu podstatnú zmenu. Banskobystrický kraj spolu so severnejším Žilinským vytvorili Stredoslovenský kraj, do ktorého bol navyše pričlenený okres Prievidza z Nitrianskeho kraja. Kraje pripomínali dištrikty podľa reformy Jozefa II. z rokov 1785 - 1790. Od 1. júla 1969 boli kraje zrušené. Slovensko sa členilo na okresy a obce, pričom hlavné mesto Bratislava bolo osobitnou územnou jednotkou. S platnosťou od 1. januára 1971 sa kraje obnovili. Spoločenské zmeny v roku 1989 si vyžiadali nový pohľad na verejnú správu. Výsledkom bol vznik systému 38 okresov a 121 obvodných úradov od 1. januára 1991. Banskobystrický kraj bol zriadený zákonom NR SR č. 221/1996 zo dňa 3. júla 1996. V rámci decentralizácie štátnej správy sa vytvorila paralelná verejná správa. Ku dňu 1. 1. 2002 vznikli samosprávne kraje a bývalý Banskobystrický kraj bol premenovaný na Banskobystrický samosprávny kraj. V rámci pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja boli dňa 1. 1. 2004, zriadené obvodné úrady, ktoré spravujú mestá a obce v niektorých prípadoch na rozľahlejšom území, než by zodpovedalo príslušnému okresu, v ktorom je obvodný úrad zriadený.

Hospodárstvo

Hoci sever a juh kraja už dávnejšie tvoria jednu administratívnu jednotku, ich spolupráca po hospodárskej stránke nikdy nebola výrazná. Kraj by mohol najviac získať zlepšením v tomto smere. Priemyselná výroba bola v kraji v ostatnom období redukovaná z hľadiska rozsahu a štruktúry a ešte stále prechádza transformačným procesom. Najdôležitejšími odvetvím je priemysel stavebných hmôt a potravinársky, ktoré sú v kraji lokalizované na báze domácich surovín, významný je aj hutnícky, strojársky a chemický priemysel. V r. 2005 v kraji existovali nasledovné významnejšie podniky, zoradené podľa okresov a rezortov: V okrese Banská Bystrica drevospracujúci (Smrečina Hofatex, a. s), chemický (papiereň SHP Harmanec a. s.), farmaceutický (Biotika, a. s. Slovenská Ľupča), potravinársky (PM Zbrojníky s. r. o.), textilný (Slovenka a. s.), strojársky (Kuster - automobilová technika s. r. o. Vlkanová, Essel a. s. Slovenská Ľupča) a informačný (SOFTIP a. s., Tlačiarne s. r. o.) priemysel. V okrese Brezno chemický (FUCHS Oil Company a. s. Nemecká), strojársky (Strojsmalt, a. s. v Pohorelá) a hutnícky (Železiarne Podbrezová a. s.) priemysel. V okrese Banská Štiavnica odevný priemysel (Pleta Plus a. s.). V okrese Detva silný strojársky priemysel (PPS Group a. s., HYDREX s. r. o. Hriňová). V okrese Krupina strojársky (WAY Industry a. s.) a nábytkársky (LIND MOBLER SLOVAKIA s. r. o.) priemysel. V okrese Lučenec strojársky (THORMA Výroba k. s., Festap s. r. o. Fiľakovo, CRAMER SR s. r. o. Fiľakovo), stavebný (Ipeľské tehelne a. s. Lučenec, Lovinit a. s. Lovinobaňa, BLOOMSBURY PACIFIC Slovakia a. s. Lučenec), nábytkársky (Ekoltech s. r. o. Fiľakovo) a potravinársky (Hrádok mäsokombinát s. r. o.) priemysel. V okrese Poltár sklársky (Slovglas, a. s. Poltár) a stavebný (Žiaromat, a. s. Kalinovo) priemysel. V okrese Revúca textilný (Sklotex a. s. Revúca), banský (SMZ a. s. Jelšava) a stavebný (Slovmag a. s. Lubeník) priemysel. V okrese Rimavská Sobota potravinársky (Slovenské cukrovary a. s. Rimavská Sobota, Tauris a. s. Rimavská Sobota), strojársky (Cestné a stavebné mechanizmy a. s. Tisovec) a chemický (SLZ Chémia a. s. Hnúšťa) priemysel. V okrese Veľký Krtíš banský (Baňa Dolina a. s.) a textilný (PAZZ s. r. o.) priemysel. V okrese Zvolen drevospracujúci (Bučina, a. s. Zvolen), strojársky (Železničné opravovne a strojárne a. s. Zvolen) a textilný (Vzor v. d. Zvolen) priemysel. V okrese Žarnovica drevospracujúci (ANB a. s. Žarnovica) a stavebný (Izomat a. s. Nová Baňa) priemysel. V okrese Žiar nad Hronom hutnícky (Rautenbach Slovakia s. r. o. Ladomerská Vieska, ZSNP a. s., Slovalco a. s.) a strojársky (ELBA a. s. Kremnica) priemysel. Z medzinárodného hľadiska je významná Mincovňa š. p. v Kremnici, kde sa razia mince.

Vzhľadom na lepšie prírodné podmienky z hľadiska poľnohospodárskej produkcie sú významnejšie južné časti kraja. Poľnohospodárska výroba je zameraná hlavne na pestovanie husto siatych obilovín a technických plodín. V kraji sú priaznivé podmienky na pestovanie teplomilnejších plodín. Dobre sa tu darí zelenine, cukrovej repe, lucerne, kukurici, pšenici, jačmeňu a ovsu. Na severe a západe kraja pribúda k týmto plodinám ešte raž, ľan a konzumné zemiaky. Na juhovýchode v okolí Cerovej vrchoviny je významná oblasť pestovania tabaku. Pre Banskobystrický kraj je významné aj ovocinárstvo, urodia sa aj teplomilnejšie marhule a broskyne. Úlohou poľnohospodárstva v okrese je zastaviť ďalší úpadok. V záujme prežitia poľnohospodárskych podnikov je nutné zabezpečiť celkovú reštrukturalizáciu výrobného procesu, zabezpečiť plánovanú výrobu jednotlivých komodít podľa potrieb trhu. Významná je rozloha lúk a pasienkov, ktoré zaberajú rozsiahlejšie plochy najmä na severe a využívajú sa prevažne na chov hovädzieho dobytka. V živočíšnej výrobe prevláda chov hovädzieho dobytka, výkrm ošípaných a chov jahniat. Kraj má veľké bohatstvo lesov, ktorých využitie znamená preň perspektívu. Lesná výroba sa zameriava na produkcia drevnej hmoty pri zachovaní a zveľaďovaní lesov ako základného krajinotvorného prvku v prírode a v celom životnom prostredí. Lesné hospodárstvo musí byť pripravené na mierne rozšírenie LDF a to zalesnením poľnohospodársky nevyužívaných plôch. Veľké škody na lesnom hospodárstve boli spôsobené veternou smršťou v r. 2004 v oblasti Nízkych Tatier.

V poľnohospodárskej výrobe bol v kraji po roku 1990 zaznamenaný výrazný pokles. Znížil sa objem rastlinnej a živočíšnej produkcie. V dôsledku rýchlejšieho rastu cien vstupov, ako aj cien poľnohospodárskych produktov, podstatného zníženia dotácií, chaotickej transformácie poľnohospodárskych družstiev, zhoršenia odbytu poľnohospodárskej produkcie a celkového zhoršenia finančného toku sa výrazne obmedzili intenzifikačné vstupy do výroby. Došlo k zníženiu intenzity výroby a rastu nákladov, čo sa v konečnom dôsledku prejavilo v ekonomických výsledkoch poľnohospodárskych firiem výraznou stratovosťou.

Školstvo, kultúra a šport

Podľa sčítania obyvateľov domov a bytov (SODB) v r. 2001 predškolskú výchovu, základné a stredné školstvo zastrešovalo 428 materských škôl, 139 základných škôl pre 1. - 4. roč., 176 základných škôl pre 1. - 9. roč., 30 základných umeleckých škôl, 3 štátne jazykové školy, 78 štátnych špeciálnych škôl, 59 stredných odborných učilíšť, 28 gymnázií a 55 stredných odborných škôl.

Vysokoškolské vzdelanie v šk. r. 2004/2005 poskytovala Univerzita M. Bela v Banskej Bystrici na ôsmich fakultách, Technická univerzita vo Zvolene na 3 fakultách a na fakulte ekológie a environmentalistiky v Banskej Štiavnici, Akadémia umení v Banskej Bystricu na 3 fakultách a Kňazský seminár Univerzity Komenského v Badíne. V Banskej Bystrici bola zriadená aj Fakulta ošetrovateľstva Univerzity Komenského.

Z kultúrnych zariadení bolo v r. 2001 v kraji 32 múzeí, 3 divadlá, 8 galérií, 2 ústredné štátne knižnice, 448 verejných knižníc, 57 stálych kín, 484 kultúrnych domov, 22 domovov mládeže, 28 prírodných amfiteátrov, 53 umelých a prírodných kúpalísk, 30 krytých, 36 otvorených a 8 školských bazénov.

Celkový počet telocviční v r. 2001 bol 291, z toho 258 školských. Kraj mal 72 otvorených štadiónov, 11 športových hál, 10 zimných štadiónov, 40 otvorených ľadových plôch, 373 futbalových ihrísk, 257 školských ihrísk, 245 ostatných ihrísk a 126 iných športových zariadení.

Z kultúrnohistorických pamiatok si mimoriadnu pozornosť zaslúži mestský zámok a gotický kostol v Banskej Bystrici, renesančný kaštieľ v Radvani, Ľupčiansky zámok, renesančný a barokový kaštieľ v Hronseku a renesančný kaštieľ v Dolnej Mičinej. V obci Vígľaš na brehu Hrona pútajú pozornosť zrúcaniny Vígľašského hradu. Zaujímavé sú stavebné národné kultúrne pamiatky, a to Vartovka v Krupine, z ktorej je pekný výhľad na mesto, opevnený kláštor v Bzovíku a hrad Čabraď v Čabraďskom Vrbovku. Z kultúrnohistorických pamiatok juhu je pozoruhodný renesančný kaštieľ v Ožďanoch a klasicistický kaštieľ vo Veľkom Blhu, hrad Modrý Kameň a rokokovo-klasicistický kaštieľ v Dolnej Strehovej. Z kultúrnohistorických pamiatok vyniká Zvolenský zámok (národná kultúrna pamiatka), Pustý hrad nad Zvolenom, hrad Dobrá Niva a ranorenesančný kaštieľ v Hájnikoch. V Hronskom Beňadiku, kde už v 11. storočí bolo benediktínske opátstvo, je gotická bazilika a benediktínsky kláštor, ktoré sú národnou kultúrnou pamiatkou. V Žiari nad Hronom si pozornosť zaslúži renesančno-barokový kaštieľ. Najkrajšie stavebné pamiatky, a to mestský hrad, gotický kostol, meštianske domy a mestské opevnenie sa zachovali v Kremnici, ktorej centrálna časť je mestskou pamiatkovou rezerváciou. Z technických zaujímavostí treba spomenúť ozubnicovú železničnú trať medzi Tisovcom a Pohronskou Polhorou, ktorá bola postavená pre potreby nákladnej dopravy a v niektorých úsekoch prekonáva stúpanie až 50 ‰. Nákladná doprava na tejto železničnej trati skončila po 2. svetovej vojne.

Doprava

Dopravne nie je región dobudovaný, hoci v ňom existujú 2 východo-západné koridory. Severnejší z nich vedie Pohroním, južnejší Juhoslovenskou kotlinou. Okresy Lučenec a Rimavská Sobota majú najlepšiu dopravnú situáciu medzi pohraničnými okresmi kraja. Územím prechádzajú najvýznamnejšie dopravné línie, ktoré vedú južnou časťou kraja. Zvolenský okres a mesto Zvolen tvorí dopravný uzol, od ktorého vedú dopravné línie do všetkých smerov nielen regiónu, ale celého Slovenska, z čoho má oddávna prospech. Dopravne nesúrodé sú okresy Poltár a Revúca. Na území okresov Rimavská Sobota, Lučenec a Veľký Krtíš sú hraničné priechody do Maďarska. Východne od Lučenca je letisko pre typy lietadiel používaných v poľnohospodárstve a v leteckom športe. Letisko s medzinárodnými parametrami, ktoré má pravidelné letecké spojenie s hlavným mestom Českej republiky Prahou, je na Sliači. V okrese Zvolen, v Očovej je ešte jedno športové a úžitkové letisko. Zaujímavosťou železničného spojenia medzi Lučencom a Veľkým Krtíšom v minulosti bolo, že trať na krátkom úseku prechádzala maďarským územím (bližšie Okres Lučenec).

Turistika

Kraj má výborné predpoklady pre rozvoj cestovného ruchu. Turistike a rekreácii slúžia predovšetkým Nízke Tatry a Slovenské rudohorie. Najvýznamnejším turistickým centrom sú Tále s južnými svahmi Chopku, ďalej Krpáčovo a v menšej miere Telgárt pod Kráľovou hoľou. V okolí Banskej Bystrice sú to v prvom rade pohoria s lyžiarskymi a turistickými centrami Donovaly, Staré Hory, Štiavničky, Králiky. Najväčším turistickým lákadlom v okrese Detva je Poľana. Poskytuje dobré možnosti na rekreáciu rovnako v zimných ako i v letných mesiacoch. V lete je to turistika a v zime najmä lyžovanie. Pôvodné lazy dnes slúžia zväčša chalupárom. Jedinečná scenéria je v meandri Litavy, v Krupinskej planine. V južnej časti kraja je z hľadiska cestovného ruchu zaujímavá Cerová vrchovina s možnosťou pekných nenáročných túr. Fiľakovský, Šomošský a Hajnáčsky hrad dodávajú prírodnej scenérii aj historický rozmer. Z vodných nádrží je navštevovaná Ružiná, neďaleko ktorej sa rozkladajú zrúcaniny Divínskeho hradu. Zaujímavý renesančný kaštieľ majú v Divíne a v Haliči. Sú tu ideálne terény pre cykloturistiku, ktorá je však zatiaľ iba v začiatkoch. Prírodnú scenériu, vápencové pohoria s mimoriadne zaujímavými krasovými útvarmi vo východnej časti kraja dotvárajú Muránsky a Jelšavský hrad. Najpriaznivejšie podmienky na rozvoj cestovného ruchu má okres Rimavská Sobota. Na severe je to časť Muránskej planiny a Slovenské Rudohorie s peknými turistickými trasami. Na juhu teplá klíma s vodnými nádržami na Teplom Vrchu a v Kurinci pri Rimavskej Sobote. V letnom období sa využívajú aj vodné nádrže v okolí Zvolena. Cestu vedúcu Pohroním oddávna chránili strážne hrady Revište a Šášov. Dnes z nich zostali len zrúcaniny, ale aj tak sú pre turistov zaujímavé. Je z nich pekný výhľad na Žiarsku kotlinu a okolité pohoria. V Nízkych Tatrách je Bystrianska jaskyňa, ktorá je jedinou sprístupnenou jaskyňou na južnej strane pohoria. V jaskyni je veľmi stála príjemná mikroklíma, čo sa využíva pri liečení chorôb dýchacích ciest. V Slovenskom Rudohorí je zaujímavé Osrblie s lyžiarskym bežeckým areálom a lesná železnička v Čiernom Balogu, ktorú zachránili nadšení ochrancovia technických pamiatok na Slovensku. Oveľa väčšiu pozornosť by si zaslúžili rázovité Horehronské obce, kde sa ešte zachovali typické drevenice. Populárna a často navštevovaná je Harmanecká jaskyňa. Veľkým turistickým magnetom je aj samotná Banská Bystrica s veľmi pekne obnoveným historickým jadrom, ktoré je mestskou pamiatkovou rezerváciou. V kraji sú viaceré múzeá, galérie. V krajskom meste a vo Zvolene je divadlo, rozhlasové a televízne štúdiá a sídlia tam mnohé významné inštitúcie. V Detve sa pravidelne konajú folklórne slávnosti známe aj v zahraničí. Turisticky najpríťažlivejšími časťami okresu Žarnovica sú zalesnené pohoria Pohronský Inovec a Štiavnické vrchy. Nádhernú scenériu tvorí prielom Hrona medzi týmito pohoriami. V Kremnických vrchoch sa každoročne usporadúva diaľkový lyžiarsky beh Biela stopa SNP.

Na zobrazenie miesta na mape táto stránka využíva služby Google maps, preto ide o orientačné zobrazenie a nezodpovedáme za aktuálnosť tohto zobrazenia