VÚC  Žilina

Žilina

Žilinský samosprávny kraj

Kraj svojou rozlohou 6788 km2 patrí medzi väčšie kraje Slovenska. Zaberá severnú časť stredného Slovenska. Dlhá severná hranica kraja je zároveň štátnou hranicou s Českou republikou a Poľskom. Na východe Žilinský kraj susedí s Prešovským, na juhu s Banskobystrickým a na západe s Trenčianskym krajom.

Geografia

Hornaté územie kraja tvoria celky Vonkajších Karpát, Fatransko-tatranskej oblasti a Slovenského stredohoria. K Vonkajším Karpatom patria Javorníky, výbežok Považského podolia, Turzovská vrchovina, Moravsko-Sliezske Beskydy, Jablunkovské medzihorie, Kysucké Beskydy, Kysucká vrchovina, Oravské Beskydy, Podbeskydská brázda, Podbeskydská vrchovina, Oravská kotlina, Oravská Magura, Oravská vrchovina, Skorušínske vrchy a Podtatranská brázda. Do Fatransko-tatranskej oblasti patria Súľovské vrchy, Žilinská kotlina, Malá Fatra, Turčianska kotlina, Žiar, Veľká Fatra, Chočské vrchy, Tatry, Podtatranská kotlina, Kozie chrbty a Starohorské vrchy. Zo Slovenského stredohoria sem okrajom zasahujú Kremnické vrchy. Najvyšší bod územia je Bystrá v Západných Tatrách (2248 m n. m.). Najnižší bod, 298 m n. m., je pri výtoku Váhu z kraja v Považskom podolí.

Celky Vonkajších Karpát sú z paleogénneho flyšu so striedajúcimi sa vrstvami ílovcov a pieskovcov. Ich okrajom sa ťahá bradlové pásmo s prevahou druhohorných vápencov a slieňov. Kotliny a Súľovské skaly sú vyplnené najmä vnútrokarpatským flyšom s bazálnymi zlepencami. Na nich rieky uložili riečne sedimenty a náplavové kužele. Celky Fatransko-tatranskej oblasti sú v strede vyplnené prvohornými žulovými horninami a kryštalickými bridlicami. V okrajových častiach prevažujú druhohorné vápence a dolomity. Kremnické vrchy tvoria andezity a ich tufy.

Povrch kraja je veľmi členitý. Kotliny, popri riekach Váh, Orava, Turiec, Kysuca a iných, majú prevažne charakter pahorkatín. Nižšie časti pohorí majú reliéf hornatiny, ktorý v najvyšších častiach prechádza do vysokohorského hôľneho a ľadovcového reliéfu. Pozoruhodné sú krasové formy, najmä na severnej strane Nízkych Tatier.

Kraj má mierne teplé až chladné vlhké podnebie s najnižšími teplotami na Slovensku, nameranými v Oravskej Polhore. Najväčšou riekou je Váh, ktorý sprava priberá Oravu a Kysucu, zľava Revúcu, Turiec a Rajčianku. Najväčšie vodné nádrže sú Liptovská Mara, Orava, Nová Bystrica a Krpeľany. Pri termálnych prameňoch v Rajeckých Tepliciach, Turčianskych Tepliciach, Lúčkach a v Jánskej doline vznikli kúpele.

V pohoriach sa na silikátových horninách vytvorili hnedé lesné pôdy kambizeme, na vápencoch rendziny a v najvyšších polohách podzolové pôdy. V kotlinách sa vyskytujú aj ilimerizované pôdy a pozdĺž riek nivné pôdy fluvizeme. Dná kotlín sú zväčša odlesnené. V juhozápadnej časti kraja sa vyskytuje pomerne dosť bučín, ale celkove silne prevládajú smrečiny. Nad hornou hranicou lesa sa vyskytuje kosodrevina a alpínske lúky. Lesy sa rozprestierajú na 362185 ha, poľnohosp. pôda zaberá 37 %, z toho orná pôda 28 %. Zo živočíchov tu žijú hlavne zástupcovia ihličnatých lesov, alpínskych lúk a holí.

Demografia

Podľa počtu obyvateľov patrí Žilinský kraj medzi stredne veľké kraje. Hustota zaľudnenia len málo zaostáva za slovenským priemerom. Obyvateľstvo je sústredené do kotlín (Žilinská kotlina, Turčianska kotlina a Liptovská kotlina), horské oblasti na okrajoch kotlín sú osídlené veľmi riedko. Takmer bez sídiel sú predovšetkým vysoké pohoria vo východnej časti kraja (Západné Tatry, Nízke Tatry, Veľká Fatra, Malá Fatra).

Vžilinskom kraji je najvyšší podiel obyvateľov slovenskej národnosti v rámci krajov Slovenska. Slovákov tu žije 97,5 %, Čechov 0,9 %, Rómov 0,4 %. Kraj má 11 okresov, 315 obcí, z ktorých 18 má štatút mesta. K 31. decembru 2001 mal kraj 692434 obyvateľov. Mestské obyvateľstvo tvorí viac ako 51 % z celkového počtu obyvateľov kraja. Vo vidieckych sídlach žije cca 49 % obyvateľov kraja, čo je o 6 % viac, ako je slovenský priemer. Najviac zaľudnený je okres Žilina, najmenej okres Turčianske Teplice. Najväčšie mesto je krajské mesto Žilina. Ďalšie najľudnatejšie mestá sú Martin, ktorý bol a je kultúrnym centrom kraja, Liptovský Mikuláš a Ružomberok. Najmenší počet obyvateľov má mesto Rajecké Teplice. Viac ako 2000 obyvateľov má 48 vidieckych obcí. Počtom obyvateľov Najmenším sídlom, čo do počtu obyvateľov (asi 52), sú Liptovské Beharovce v okrese Liptovský Mikuláš. Najväčší podiel obyvateľov je v súčasnosti v produktívnom veku (viac ako 57 %).

História

Prvé stopy osídlenia nachádzame na území kraja z mladšieho paleolitu, napríklad v Žiline - Závodí. Súvislé osídlenie bolo až v mladšej dobe bronzovej. Najviac nálezísk má kraj z obdobia púchovskej kultúry (3. stor. pred n. l. až 1. - 2. stor. n. l.), keď okrem desiatok sídlisk tu bolo množstvo hradísk ako Liptovská Mara, Divinka, Sučany, Vyšný Kubín a iné. Slovania územie kraja osídľovali v 5. a 6. stor., z tohto obdobia je nájdené sídlisko v Žiline. Oblasť bola v 9. stor. začlenená do Veľkej Moravy, kedy začínalo aj pokresťančovanie obyvateľov a vytváranie územných celkov, hradných komitátov, z ktorých sa od 11. stor. už v rámci Uhorska vytvorili stolice.

Územie dnešného žilinského kraja patrilo od stredoveku až do r. 1848 do 4 stolíc: Trenčianskej, Oravskej, Turčianskej a Liptovskej. Neskôr, až do r. 1923 do rovnomenných žúp. Počas územnej reorganizácie za vlády Jozefa II. boli Oravská, Turčianska a Liptovská stolica súčasťou Banskobystrického dištriktu, Trenčianska patrila do Nitrianskeho (1785 - 1790). Až do r. 1848 bola väčšina územia kraja v držbe šľachtických rodov v rámci panstiev Orava, Likava. Liptovský Hrádok, Sklabiňa, Starý Hrad. Strečno, Teplička, Lietava, Bytča, Budatín a iných, ako aj menšej šľachty a cirkvi. Mestá sa zakladali na starých tržných miestach na nemeckom práve a na základe žilinského práva sa zakladali a rozširovali mnohé obce a mestečká. Na Liptove boli založené i mestá s banským právom.

V rokoch 1923 - 1928 bola podstatná časť dnešného Žilinského kraja začlenená do Považskej župy, len územie dnešných okresov Ružomberok a Liptovský Mikuláš patrilo Tatranskej župe a územie na západ od neho do Trenčianskej župy. V r. 1949 vznikol Žilinský kraj, ktorý sa veľmi podobal dnešnému. Rozdiel bol len v západnej časti, kde bol väčší o okresy Považská Bystrica, Púchov a Ilava, ktoré dnes patria do Trenčianskeho kraja. V r. 1960 sa Žilinský kraj stal súčasťou Stredoslovenského kraja. V júli 1996 bol Žilinský kraj opätovne obnovený zákonom NR SR č. 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky. V súčasnosti je toto územie začlenené do Žilinského samosprávneho kraja, ktorý vznikol v r. 2001.

Hospodárstvo

Ekonomika kraja je zastúpená všetkými odvetviami, pričom rozhodujúcimi sú priemysel, stavebníctvo a poľnohosp. Priemysel so svojim podielom na tvorbe hrubého produktu má dominantné postavenie. Ťažiskovými odvetviami sú strojárstvo, spracovanie kovov, dreva, chemická a textilná výroba, energetika, automobilová a celulózo-papierenská výroba. Stavebníctvo, ako druhé najdôležitejšie odvetvie ekonomiky, má podiel na tvorbe hrubého produktu cca 13 %. Najvýznamnejšími stavbami v poslednom období boli Vodné dielo Žilina, výstavba dopravného koridoru do Poľska a Česka a výstavba diaľnice. Poľnohosp. má podiel na tvorbe hrubého produktu cca 4 %. V štruktúre pôdy prevládajú lúky a pasienky nad ornou pôdou. V kraji nie je dobrá bonita pôdy. Prevláda živočíšna výroba. V rastlinnej výrobe sa pestujú obilniny, krmoviny a najmä zemiaky. Poľnohosp. má teda pre kraj menší význam. Cenné sú lesy.

V rámci transformačných zmien sú niektoré podniky v útlme, alebo zanikli. V hospodárstve sa začína postupne budovať súkromný sektor. V r. 1997 pôsobilo v priemysle kraja 1151 podnikateľských subjektov, najviac v okrese Žilina a Martin.

V kraji je vybudovaných 11 vodných elektrární s inštalovanou energetickou kapacitou výkonom 1192 MWh, z toho energie dodáva Čierny Váh (734 MWh), Liptovská Mara (198 MWh), Mikšová (93 MWh). Napriek existencii týchto ekologických elektrární celková spotreba elektriny v kraji presahovala ich produkciu. Preto bolo vybudované Vodné dielo Žilina s ročnou výrobou 171 GWh. Z celoslovenského hľadiska je významná činnosť Slovenského energetického dispečingu v Žiline ako riadiaceho a kontrolného centra.

Územím kraja prechádzajú dôležité medzinárodné cestné ťahy: E 50 Česko - Žilina - Košice - Ukrajina, E 75 (sever - juhozápad) Poľsko - Čadca - Žilina - Maďarsko a Rakúsko, E 77 Poľsko - Trstená - Dolný Kubín - Šahy - Maďarsko, E 442 Česko - Makov - Bytča - Žilina s pripojením na E 50 a E 75. Kraj má 8 hraničných priechodov, Svrčinovec, Čadca - Milošová, Makov, Klokočov s Českou republikou a Skalité, Oravská Polhora, Suchá Hora a Trstená s Poľskou republikou. Poloha žilinského kraja je významná aj pre železničnú dopravu. Je tu priame napojenie na Poľsko, železnicou cez Čadcu na Zwardoň a z Českej republiky cez Čadcu a Žilinu v smere na Košice alebo Bratislavu. Regionálny charakter majú železnice Čadca - Makov na Kysuciach a Kraľovany - Trstená na Orave. Centrálnym uzlom je Žilina s novou zriaďovacou stanicou Teplička nad Váhom. V blízkosti Žiliny sa vybudovalo regionálne letisko v obci Dolný Hričov, ktoré má štatút verejného medzinárodného letiska. Pomáha rozvoju medzinárodných stykov a vnútroštátneho obchodu.

Kraj má rozvetvenú sieť peňažných ústavov. Je tu viac ako 20 pobočiek rôznych bánk a sporiteľní. V Žiline sídli centrála Prvej komunálnej banky a. s.

Žilinský kraj predstavuje perspektívny región, najmä po úspešnej transformácií a revitalizácii dôležitých hospodárskych odvetví.

Školstvo

V kraji je rozsiahla sústava škôl všetkých typov. Tvoria ju materské školy, základné školy, gymnáziá, stredné odborné školy, zdravotnícke školy a špeciálne školy. Ich počet sa v súčasnom období mení. Pribúdajú cirkevné základné a stredné školy. Vysoké školstvo je zastúpené 4 školami. Žilinská univerzita má 7 fakúlt, v ktorých je možné vzdelávať sa v 30 odboroch päťročného inžinierskeho denného štúdia. V 5 odboroch denného bakalárskeho štúdia a v 10 odboroch doktorandského štúdia. V Ružomberku je umiestnená Katecheticko-pedagogická fakulta Žilinskej univerzity, ktorá pripravuje študentov v dvoch študijných odboroch. V Martine sídli Jesseniova lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave. V Liptovskom Mikuláši je Vojenská akadémia a v Ružomberku Pedagogický inštitút sv. Ondreja, ktorý je cirkevnou školou s bakalárskou a magisterskou prípravou.

Zdravotníctvo

Zastúpené je 8 nemocnicami, Fakultnou nemocnicou v Martine a Ústrednou vojenskou nemocnicou v Ružomberku. Nemocnice majú spolu viac ako 5000 lôžok. V súčasnom období dochádza aj na tomto úseku k rôznym zmenám. Kraj má 10 polikliník, 93 lekární a 4 špeciálne liečebne a liečebné kúpele v Rajeckých Tepliciach, Turčianskych Tepliciach, Lúčkach a Korytnici. V kraji sa nachádzajú tiež štátne ústavy sociálnej starostlivosti, domovy dôchodcov, penzióny a rôzne neštátne sociálne zariadenia.

Infraštruktúra

Technická vybavenosť obcí a miest v kraji presahuje celoštátny priemer. Pitnou vodou z verejných vodovodov je zásobovaných 83 % obyvateľov, najviac z vodného zdroja Nová Bystrica na Kysuciach. Napojenie na kanalizačnú sieť v kraji je 44 %. V Žilinskom kraji sa splynofikovalo viac ako 31 % obcí. Medzi najdôležitejšie plánované akcie obcí a mikroregiónov patrí budovanie a rekonštrukcia vodovodov, kanalizácie a čističiek odpadových vôd, rekonštrukcia ciest a celkové skvalitnenie podmienok života obyvateľov.

Žilinský kraj má 23 národných kultúrnych pamiatok, 1 mestskú pamiatkovú rezerváciu, 3 pamiatkové rezervácie ľudovej architektúry, 19 pamiatkových zón. Na území kraja boli vyhlásené 3 národné parky - Malá Fatra, Vysoké Tatry a Nízke Tatry, 4 chránené krajinné oblasti, 67 národných prírodných rezervácií a ďalšie prírodné rezervácie, pamiatky a maloplošné chránené územia.
Kraj má dobré podmienky na rozvoj cestovného ruchu. Je tu viac ako 700 ubytovacích zariadení s viac ako 20000 posteľami, 4 liečebné kúpele, termálne i kryté kúpaliská, prírodné a umelé vodné nádrže, lyžiarske vleky a lanovky. Pribúdajú strediská agroturistiky, možnosti pre cykloturistiku. Tieto podmienky využívajú nielen domáci, ale aj mnohí zahraniční hostia. Význam cestovného ruchu je veľký a to najmä v oblasti Vysokých Tatier, Nízkych Tatier, Malej a Veľkej Fatry.

Kraj Žilina je súčasťou Euroregiónu Beskydy, ktorý vznikol v r. 2000 a nachádza sa v príhraničných oblastiach troch štátov Slovenskej, Českej a Poľskej republiky. Sídlo slovenskej časti regiónu je v Žiline. Vznikom Euroregiónu Beskydy sa vytvoril základ pre napĺňanie myšlienky primátorov miest a starostov obcí na realizáciu cezhraničnej spolupráce v samospráve na vyššom stupni, pretože táto sa do vzniku euroregiónu realizovala predovšetkým na individuálnej spolupráci jednotlivých miest a obcí. Geografická poloha na trase 2 transeurópskych multimodálnych koridorov (v smere sever - juh koridor Žilina - Čadca - Katowice - Gdansk a v smere západ - východ koridor Viedeň - Bratislava - Žilina - Ľvov), prekrásna príroda Beskýd, kvalitný ľudský potenciál s pomerne vysokou vzdelanosťou a kvalifikačnou štruktúrou vytvára predpoklady pre spoluprácu vo všetkých oblastiach od obchodu až po rozvoj cestovného ruchu.

Územie kraja možno rozdeliť na päť akoby aj geograficky samostatných celkov. Horné Považie, Kysuce, Oravu, Turiec a Liptov.

Horné Považie

Územie s rozlohou 1097 km2 je tretím najväčším regiónom vo všetkých ôsmich samosprávnych krajoch Slovenska. Nachádza sa v západnej časti severozápadného Slovenska. Jeho prevažnú časť prekrývajú pohoria. Od r. 1996 má dva samostatné okresy, Bytču a Žilinu. Spolu v nich žije 187000 obyvateľov v 61 obciach a štyroch mestách. V oblasti je veľa známych kultúrnych pamiatok. (spolu 216 nehnuteľných a skoro 200 hnuteľných vzácností). K najhodnotnejším patria renesančný zámok s areálom v Bytči, kde má sídlo štátny archív a hrad Strečno, so stálou expozíciou Považského múzea "Dejiny hradu". Medzi pozoruhodnosti patria aj rozľahlá Lietava, ruiny Starhradu, pozostatky hradov Hričov a Súľov, ale napríklad i secesná budova kaštieľa v Kuneráde. Medzi pamiatky patria aj kaštiele v Krasňanoch, Gbeľanoch a v Tepličke nad Váhom. Jedinečný je Budatínsky zámok na sútoku Kysuce s Váhom, so známou drotárskou expozíciou. Sídli v ňom Považské múzeum, ktoré riadi pracoviská v Čičmanoch, Strečne a v Terchovej. Unikátne maľované drevenice v Čičmanoch sú pamiatkovou rezerváciou ľudovej architektúry a presláveným sa stáva aj pohyblivý betlehem v Rajeckej Lesnej, ktorého tvorcom je majster Jozef Pekara z Rajeckých Teplíc. Pre domácich, ale najmä pre zahraničných návštevníkov je príťažlivá mestská pamiatková rezervácia s Mariánskym námestím (s rozmermi 100 x 100 m) v Žiline. Mesto však má mnohé ďalšie kultúrne a historické pamiatky, ako napríklad Kostol sv. Štefana na ceste do Závodia, ktorý pochádza z čias Veľkej Moravy, pôvodne gotický farský kostol, barokové kostoly sv. Pavla a Barbory (sirotársky a františkánsky) a iné. Sídlo kraja Žilina sa prvýkrát spomína v r. 1208. Prvá zmienka o Žiline ako meste pochádza z r. 1312, prvé zachované mestské privilégium je z r. 1321. Diaľkový obchod s ovčou vlnou a súkennými výrobkami i so zahraničím prispel k rozmachu Žiliny. Rozvinulo sa tu i školstvo a kultúra. Pre dejiny Slovákov je významný prvý knižný zápis v slovenčine z r. 1451 a najmä Privilégium pre žilinských Slovákov z r. 1381, ktorým kráľ Ľudovít pri svojej návšteve Žiliny zrovnoprávnil Slovákov s Nemcami. Mesto sa stalo strediskom regiónu už v stredoveku a najmä od konca 19. stor. vďaka vybudovaniu cestnej a železničnej dopravy a priemyslu.

Mestské pamiatkové zóny sú aj v Bytči a v Rajci. Neďaleko od Žiliny je turistami veľmi vyhľadávaný Národný park Malá Fatra s 230 kilometrami turistických značkovaných chodníkov. Tento kraj sa postupne stal strediskom cestovného ruchu prvej kategórie so sieťou penziónov, chát a podhorských hotelov. K navštevovaným miestam Horného Považia patria aj zlepencové Súľovské skaly, svet bášt, veží a stĺpov, zoradený do viacerých skalných miest. Pre rozvoj vidieckej pobytovej rekreácie a agroturistiky majú podmienky skoro všetky horské a podhorské sídla. Realizuje sa tu viacero folklórnych slávností, z ktorých najvýznamnejšie sú Jánošíkove dni v Terchovej. V okrese Bytča sa vytvorili dobré podmienky najmä pre horskú turistiku, cykloturistiku (Vážska cyklomagistrála, Kysucká cyklomagistrála) a v zime pre bežecké lyžovanie. Vzhľadom na geografickú polohu regiónu, dobrú cestnú sieť s medzinárodnými ťahmi, železničnou dopravou a nepravidelnou leteckou dopravou sa vytvára prirodzený priestor a podmienky pre rozvoj dobrých obchodných vzťahov.

Kysuce

Sú región s rozlohou 935 štvorcových kilometrov. V r. 1984 bolo z tejto výmery 654 km2 vyhlásených za chránenú krajinnú oblasť. Kraj sa delí na dve časti: západnú, kde sú Javorníky s Turzovskou vrchovinou a Moravsko-sliezkymi Beskydami. Východnú časť územia tvoria Kysucké Beskydy, Kysucká vrchovina a Oravské Beskydy. Územie Chránenej krajinnej oblasti Kysuce zasahuje do šiestich okresov: Čadca, Žilina, Dolný Kubín, Bytča, Považská Bystrica a Púchov. 126000 obyvateľov Kysúc žije v štyroch mestách a 33 obciach. Región má viac jedinečných prírodných, historických a kultúrnych zaujímavostí. V javorníckej časti sú dve štátne prírodné rezervácie: Veľký Javorník a Malý Polom. V Beskydskej časti je to ŠPR Veľká Rača s rozlohou 313 hektárov.

K atrakciám regiónu patrí historická úvraťová lesná železnica v Novej Bystrici-Vychylovke. Patrí do areálu Múzea kysuckej dediny, ležiaceho na pomedzí Oravy a Kysúc. K historickým pamiatkam patrí rekonštruovaný kaštieľ v Radoli, kde je vysunutá expozícia Kysuckého múzea. Kaštieľ spolu s archeologickým náleziskom na Koscelisku vytvára pre Kysuce veľmi dôležitý areál a bohatou históriou. Hodnotné je Námestie slobody v Kysuckom Novom Meste, kde časť domov má arkády, uprostred námestia stojí radnica. Známou bola tiež vidiecka pamiatková zóna v Povinnej u Tatári, z ktorej zostal pamiatkovo chránený jeden objekt. Najstaršie vyobrazenie Kysuckého Nového Mesta je na vedute zo 17. stor. v Mariánskom kostole. Výrazná a pútavá je architektúra Mestského domu v Čadci. Je sídlom samosprávy, ale priestory tu má aj Kysucká galéria. K vzácnym pamiatkam Kysúc patria aj neogotický kostol v Rakovej, neskorobarokový v Skalitom a barokové stavby v Turzovke a Zákopčí, park a kaštieľ v Oščadnici, vidiecka pamiatková zóna v Klokočove a iné. Popularitu Kysúc v poslednom období rozširuje pútnická turistika na Živčákovú, lokalitu, patriacu do farnosti v Turzovke. Pútnici navštevujú kaplnku Panny Márie Turzovskej, ale aj obľúbené vodné žriedla. Charakter krajiny a prírodné podmienky smerujú rozvoj cestovného ruchu predovšetkým na horskú, vidiecku turistiku a zimné športy. Najväčší rozvoj cestovného ruchu je v dvoch komplexných strediskách cestovného ruchu: Oščadnica-Veľká Rača a Makov. Okrem nich sú tu štyri strediská cestovného ruchu a rekreácie: Čadca-Husárik, Skalité-Serafinov, Turzovka-Bukovina a Nová Bystrica-Vychylovka. Tieto oblasti poskytujú dostatok možností aj pre letnú turistiku.

Turiec

Turčianska kotlina, obkolesená vencom hôr, je pre svoju krásu a malebnosť nazývaná Turčianskou záhradou. Región Turiec sa nachádza v strednej až severozápadnej časti Slovenska. Na severe a západe ho ohraničuje Malá Fatra, na juhu Kremnické vrchy a Žiar a na východe Veľká Fatra s bohatou flórou, faunou a množstvom minerálnych prameňov a liečivými termálnymi žriedlami. Na formovaní Turčianskej kotliny mali značný podiel vodné toky, najmä rieka Turiec, ktorá pretína územie od juhu na sever.

V Turci sú výborné podmienky pre dlhodobý aj krátkodobý celoročný cestovný ruch. Množstvo lyžiarskych vlekov a dobré snehové podmienky poskytujú nielen v zime, ale dlho do jari výborné možnosti pre zjazdové i bežecké lyžovanie a zimné športy. V lete tento región ponúka mnoho príležitostí pre turistiku, rybolov, kúpanie, poľovníctvo a poznávanie kultúrno-historických pamiatok. Na území Turca sa nachádzajú tri zrúcaniny hradov, 18 kaštieľov, 35 kostolov a viac ako 190 kultúrno-historických a umeleckých pamiatok, 5 múzeí, 1 galéria, 1 divadlo a niekoľko pamätných izieb. Kultúrnym a ekonomickým centrom Turca je mesto Martin. Osídlené bolo už za strednej doby kamennej (2600-2300 r. pred Kristom). Mesto aj v novodobej histórií neraz určovalo smer slovenských dejín. V r. 1861 bolo v Martine vyhlásené Memorandum národa slovenského, ktoré určovalo národný program Slovákov, v r. 1863 tu vznikla Matica slovenská a v r. 1867 jedno z troch slovenských gymnázií. Martin celé polstoročie zohrával úlohu centra slovenskej kultúry a politiky. Počas 2. svetovej vojny, v r. 1944 práve tu začali ozbrojené boje Slovenského národného povstania proti fašizmu. V súčasnosti je mesto sídlom okresu a svojim návštevníkom ponúka vzácne kultúrno-historické pamiatky. Výhodným východiskovým bodom pre letnú a zimnú turistiku a rekreáciu sú Vrútky. Vďačia za to predovšetkým svojej polohe na úpätí Malej Fatry a Martinských holí. Vrútky sa po prvýkrát spomínajú v r. 1255, od r. 1285 boli kuriálnou obcou Ruttkayovcov. Ich význam prudko vzrástol po vybudovaní Košicko-Bohumínskej železnice a železničných dielní (v r. 1874), keď sa z nich stal dôležitý železničný uzol. V Kláštore pod Znievom sa nachádza národná kultúrna pamiatka, budova prvého slovenského gymnázia. Národnou kultúrnou pamiatkou sú i stredoveké maľby v kostole v Necpaloch.

Medzi najstaršie známe kúpele na Slovenku patria Turčianske Teplice. Ako v jediných na Slovensku sa tu liečia choroby obličiek, močových ústrojov a reumatické zápalové choroby. Prvá písomná zmienka o termálnych prameňoch na ich území sa datuje z r. 1281. V r. 1412 sa tu liečil kráľ Žigmund. Dnešné kúpeľné mesto je centrom horného Turca a sídlom okresu. Pokojné a tiché prostredie v lone nádhernej prírody ho predurčuje na oddych a relaxáciu. Kúpeľný park s plochou 14 hektárov bol založený v 1. polovici 19. stor.

Liptov

Región Liptova, Liptovská kotlina, patrí k najkrajším na Slovensku. Má rozlohu 1970 km2 a nachádza sa na území troch národných parkov: Tatranského (TANAP), Národného parku Nízke Tatry a Národného parku Veľká Fatra. Od severu ho ešte chránia krasové Chočské vrchy, Najvyšším vrchom je Bystrá s nadmorskou výškou 2248 m. Uprostred regiónu leží umelé vodné jazero Liptovská Mara a svojimi 21 km2 je veľmi dobrým základom letnej rekreácie v jej jednotlivých strediskách, Liptovskom Trnovci, Sielnickej zátoke a v novšom stredisku, pod vežou kostola z Liptovskej Mary a hotelom Bobrovník. Spomínané strediská vhodne dopĺňajú kúpaliská v Bešeňovej a Aquapark Tatralandia medzi Trnovcom a Ondrašovou. Do r. 1923 bol región súčasťou Liptovskej stolice a potom patril do Podtatranskej župy. V súčasnosti je rozdelený na Dolný a Horný Liptov s okresmi Liptovský Mikuláš a Ružomberok. Obyvateľstvo žije v troch mestách: Liptovskom Hrádku, Liptovskom Mikuláši, Ružomberku a v 74 obciach. Liptovský Hrádok je starobylé mestečko s vyše 8000 obyvateľmi. V listinách je doložený už v r. 1341. Spomína sa aj hrad, ako novum castrum, ktorý až do polovice 15. stor. bol sídlom rozsiahleho panstva patriaceho uhorskému kráľovi. V rokoch 1804-1805 zriadili cisársko-kráľovské úrady v meste manufaktúru na výrobu pušiek, karabín a pištolí. Liptovský Mikuláš je administratívnym, hospodárskym, kultúrnym, ale najmä turistickým centrom stredného Liptova. Spomína sa už v r. 1286, keď kráľ Ladislav IV. potvrdil vlastníctva svätomikulášskeho majetku Serafínovi a jeho synom, rytierom Mikulášovi a Andrejovi. Neskôr tento majetok vlastnili Pongrácovci. V takzvanej palatínskej, illésházyovskej kúrii, dnešnom Múzeu Janka Kráľa, súdili a odsúdili terchovského zbojníka Juraja Jánošíka. Neďaleko stojaci dom č. 28 je najstaršia stavba mesta. Bola sídlom najbohatšieho rodu. Je to gotická Pongrácovská kúria, v súčasnosti Centrum maliara a grafika Kolomana Sokola. Centrom dolného Liptova je Ružomberok s vyše 31 tisícami obyvateľov. Ako prvá slovenská osada sa spomína už v r. 1233 pod názvom terra possesio Reuche. Osídlenie potvrdzuje existencia kostola v 13. stor. V r. 1318 udelil zvolenský župan Magister rytier Donch Ružomberku mestské výsady, ktoré mu v r. 1340 rozšíril kráľ Róbert. Rozvoj mesta sa na 458 rokov spomalil tým, že ho kráľ Žigmund Luxemburský v r. 1390 predal hradnému panstvu Likava. Závislé postavenie mesta od likavského panstva skončilo až v revolučnom r. 1848. Svetskou dominantou mesta je radnica z r. 1897. Postavená je v neorenesančnom slohu. Súčasťou radnice bola aj katolícka fara, v ktorej až do svojej smrti v r. 1938 pôsobil Andrej Hlinka. Jeho pôsobenie pripomína Mauzóleum, umiestnené pod južnou loďou chrámu svätého Andreja, zakomponované do areálu Veľkých schodov, doplnených citlivo balustrádami. Katolícka univerzita, Galéria Ľudovíta Fullu, Liptovské múzeum, kaštieľ svätej Žofie, neďaleký Liptovský hrad, osada Ružomberka Vlkolinec (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry, zapísaná do zoznamu UNESCO) a Pamätník Černovskej vzbury je len časť kultúrnej a historickej hodnoty Ružomberka. Pre cestovný ruch regiónu je atraktívny folklórny festival vo Východnej, Múzeum liptovskej dediny v Pribyline a mnohé iné. Liptov však sú aj Demänovské jaskyne, Chopok, Aquapark, Bešeňová, Malinô Brdo a ďalšie nespočetné športové zariadenia a objekty cestovného ruchu.

Orava

Leží v severozápadnej časti Slovenska. Má spoločnú hranicu s Poľskom. V katastri obce Oravská Polhora je najsevernejší bod Slovenskej republiky. Región má rozlohu 1661 km2. Tvoria ho okresy Dolný Kubín, Námestovo a Tvrdošín. Severnú a východnú stranu ohraničuje slovensko-poľská štátna hranica, na juhozápade sú hrebene Západných Tatier, na juhu krasové Chočské vrchy. Juhovýchodnú hranicu Oravy tvorí Spišská Veľká Fatra. Západná hranica vedie hrebeňom Malého a Veľkého Rozsutca, pokračuje Kysuckou vrchovinou a spája sa v Kysuckých a Oravských Beskydách, na spomínanej slovensko-poľskej hranici. Najkrajšou časťou Oravy sú Západné Tatry a ich oravská časť nazvaná Roháče. Monumentálnu Roháčsku dolinu lemuje veniec prekrásnych končiarov, ktorým kraľuje exponovaný Baníkov. Ostrý a Plačlivý Roháč spolu s Volovcom pripomínali v minulosti Oravčanom nebezpečné čertove rohy (vari preto ten názov Roháče). Sú súčasťou chráneného Tatranského národného parku. Centrom dolnej Oravy je okresné mesto Dolný Kubín s takmer 20 tisíc obyvateľmi. Cestovný ruch sa sústreďuje v oblasti Malej Fatry v Lučivnej, Zázrivej, na Kubínskej holi a Kuzmínove, v oblasti Chočských vrchov, v Oravskom Podzámku a najmä v okresnom meste. Kultúrne pamiatky sa nachádzajú vo všetkých obciach. Osobitnú skupinu tvoria pamiatky ľudovej architektúry a archeologické lokality. Národnou kultúrnou pamiatkou je Oravský hrad v Oravskom Podzámku, regionálny charakter majú Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava, Oravská galéria, historický cintorín v Dolnom Kubíne a pamätný dom Martina Kukučína v Jasenovej.

Známym turistickým centrom, sídlom okresu a tým aj Bielej Oravy je Námestovo. Poloha na severozápadnom brehu Oravskej priehrady ho predurčuje na mnohé rekreačné aktivity, napriek nízkej teplote vody v umelej nádrži. V stredisku Slanická Osada sú sústredené vodné športy a Slanický ostrov s umeleckou expozíciou Oravskej galérie. V zimných mesiacoch je tu široká ponuka lyžiarskych aktivít, rozmiestnená rovnomerne po celom území regiónu. Zaujímavosťou je národná kultúrna pamiatka Lesná úvraťová železnica Chmúra - Tanečník v Oravskej Lesnej, je tu 14 kostolov a kaplniek, budovy 7 kúrií a Múzeum Pavla Országha Hviezdoslava v Oravskej Polhore. V blízkosti obce Oravská Polhora je jódobrómový prameň s teplotou 31 °C, indikáciou na ochorenia štítnej žľazy, dýchacích ciest a kožných ochorení, čo ho predurčuje na vybudovanie rekreačno-rehabilitačného strediska. Takmer celé územie okresu je chránenou krajinnou oblasťou s množstvom pôvodných lesných komplexov, pokrývajúcich 40 % územia so vzácnymi rastlinnými a živočíšnymi spoločenstvami. Nízka priemyselná koncentrácia a priaznivé prírodné danosti predurčujú túto oblasť ako i celý región na rozvoj cestovného ruchu. Skoro 10 tisícový Tvrdošín je malebným administratívnym strediskom hornej Oravy. Leží na veľmi dôležitej dopravnej tepne do Poľska, ktorá však hustou prevádzkou toto prekrásne mestečko dosť sužuje. V súčasnosti Tvrdošín preslávili horúce pramene s kúpaliskami v Oraviciach, ktoré objavili nielen naši, ale najmä poľskí a českí turisti. Voda v termálnom kúpalisku dosahuje 57°C a má priaznivé účinky na pohybové ústroje a močové cesty. Tvrdošín je známym východiskom do Juráňovej doliny, na Osobitú a do východnej časti Roháčov. Mesto je nositeľom ceny Európa Nostra z r. 1993 za záchranu dreveného kostolíka z druhej polovice 15. stor., ktorý je zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Žilinský kraj rozvíja bohatú spoluprácu s partnerskými regiónmi, ako je napríklad Moravskosliezsky kraj. Obe strany sa dohodou zaviazali spolupracovať v dohodnutých oblastiach a aktívne podporovať ekonomické iniciatívy spolu s výmenou hospodárskych ponúk a právnych informácií, slúžiacich na rozvoj hospodárskej spolupráce a spolupráce s investormi, prehlbovať spoluprácu malých a stredných podnikateľov. Obe strany chcú prizývať k spolupráci všetky zainteresované úrovne regionálnej samosprávy, inštitúcie, hospodárske subjekty a spoločnosti, ktoré pôsobia na ich území. Ďalším partnerským regiónom je Malopoľské vojvodstvo, ktorého sídelným mestom je Krakov. Patrí medzi silné hospodárske regióny Poľska. So slovenskou stranou si mienia vymieňať informácie a realizovať akcie, ktoré sa týkajú oblastí spolupráce a tým podporovať ekonomický, humanitný, duchovný, kultúrny a výchovno-vzdelávací rozvoj. S cieľom realizácie partnerskej dohody obe strany vytvorili zmiešané Komisie pre spoluprácu, ktoré majú za úlohu riadenie, kontrolu a vyhodnocovanie akcií, ktoré vznikli zo spolupráce. Dohodu o spolupráci podpísal Žilinský kraj aj so Sliezskym vojvodstvom (Katovice), ktoré je najindustrializovanejším regiónom v Poľsku. V súčasnosti má rozhodujúci podiel automobilový priemysel (Fiat, Opel, Delphi a iné). Obe strany chcú podporovať ekonomickú, humanitnú, duchovnú, kultúrnu a kultúrno-výchovnú spoluprácu. Poľnohosp. a potravinársky priemysel sú dve hlavné hospodárske odvetvia Békešskej župy, ďalšieho partnerského regiónu Žilinského kraja. Regióny sa zaviazali vymieňať si nielen informácie a skúsenosti a realizovať akcie, ktoré sa týkajú navrhovaných oblastí, ale vymieňať si tiež delegácie regionálnej samosprávy a odborníkov v spoločne dohodnutých oblastiach spolupráce. Spolupráca s Békešskou župou bude zameraná hlavne na pomoc a spoluprácu so slovenskou menšinou, ktorá má v tomto regióne približne 70 % zastúpenie.

Kontakty s ďalšími krajinami sa uskutočňujú väčšinou na základe prejaveného záujmu o naše ľudové tradície, umelecké diela alebo prostredníctvom kontaktov cez predstaviteľov týchto krajín na zastupiteľských úradoch na Slovensku. Žilinský samosprávny kraj takto nadviazal spoluprácu s Bieloruskou republikou, Francúzskom a Talianskom. V apríli 2004 bola podpísaná dohoda s Grodnenskou oblasťou v Bieloruskej republike o medziregionálnej spolupráci. Táto dohoda by mala byť prínosom najmä pre podnikateľskú obec. Žilinský samosprávny kraj uskutočnil viacero aktivít s regiónom Poitou-Charentes vo Francúzsku, medzi ktoré patrila napríklad výstava umeleckých diel Oravskej galérie vo Vendée. Spolupráca s Talianskom sa začala rozvíjať okrem iného na základe záujmu, ktorý prejavila talianska strana o slovenský folklór a ľudové umenie (záujem talianskych folklórnych skupín zúčastniť sa Jánošíkových dní v Terchovej). Ponúkla sa tiež možnosť spolupráce spolkov malých a stredných podnikateľov so Skupinou mladých podnikateľov talianskeho zväzu remeselníkov Confartigianato, ako i možnosť rozvinúť spoluprácu euroregiónu Alpe Adria s Euroregiónmi Beskydy a Tatry.

Na zobrazenie miesta na mape táto stránka využíva služby Google maps, preto ide o orientačné zobrazenie a nezodpovedáme za aktuálnosť tohto zobrazenia