VÚC  Prešov

Prešov

Geografické ohranièenie

Prešovský kraj je druhým najrozsiahlejším krajom na Slovensku, zaberá jeho severových. časť. Tvar kraja je pretiahnutý v smere vých. - záp, dĺžka je približne 3 - krát väčšia ako šírka. Sev. hranica kraja je štátnou hranicou s Poľskom, vých. hranica tvorí štátnu hranicu s Ukrajinou a je zároveň vých. hranicou Európskej únie. Na juhu má spoločnú hranicu s Košickým krajom, na juhových. sa dotýka Banskobystrického kraja, na záp. hraničí so Žilinským krajom. Celková výmera kraja je 898078 ha. Priemerná ročná teplota: 5 - 6 °C, priemerný úhrn zrážok 700 - 900 mm. Rozlohou najrozsiahlejšie sú celky Vonkajších Karpát: Spišská Magura, Podtatranská Brázda, Spišsko - šarišské medzihorie, Levočské vrchy, Bachureň, Šarišská vrchovina, Pieniny, Ľubovnianska vrchovina, Čergov, Busov, Ondavská a Laborecká vrchovina, Beskydské predhorie, Bukovské vrchy. Do kraja zasahujú celky Fatransko - tatranskej oblasti: Tatry, Podtatranská kotlina, Kozie chrbty, Nízke Tatry, Hornádska kotlina, Branisko. Zo Slovenského rudohoria zasahujú Slovenský raj, Čierna hora, sev. okrajmi zasahuje Košická kotlina, Slanské vrchy a Vihorlatské vrchy. Najvyššie miesto prešovského kraja a celého Slovenska: Gerlachovský štít (2655 m. n. m.), najnižšie miesto: výtok Ondavy z kraja (105 m n. m.). Zloženie celkov Vonkajších Karpát: paleogénny flyš so striedajúcimi sa vrstvami ílovcov a pieskovcov s prímesou zlepencov. Fatransko - tatranské celky a Slovenský raj tvoria granodiority, diority, staré kryštalické bridlice a usadeniny rôzneho veku (druhohorné vápence a dolomity). Slanské vrchy a Vihorlat tvoria andezity a ich tufy. Košická kotlina je vyplnená neogénnymi sedimentmi pokrytými sprašou. V Podtatranskej kotline prevažujú ľadovcovo - riečne usadeniny. Vo flyšových celkoch má reliéf kraja prevažne charakter vrchoviny, vo vyšších častiach hornatín. Na pieskovcovom flyši vznikli vyvýšené chrbty pohorí, na miestach menej odolných ílovcov vyhĺbené erózne brázdy. Najvyššie časti Tatier majú ľadovcový reliéf so štítmi a ľadovcovými dolinami. V Slovenskom raji a v Pieninách je krasový reliéf. V kotlinách prevažuje pahorkatinný reliéf. Na území kraja sa nachádzajú ložiská bentonitu, zeolitu, vápenca a cementárskych surovín, stavebné suroviny - andezity. Významné sú ložiská kamennej soli, v lokalite Prešov - Solivar ťažba soľanky s celoštátnym významom. Územie patrí do severného mierneho pásma. Klimatické podmienky regiónu ovplyvňuje morfologicky mnohotvárne územie s vplyvom na podstatné rozdiely v priemerných denných teplotách. Prítomnosť vysokých pohorí v Preš. kraji zapríčinila najchladnejšie a najdaždivejšie podnebie na Slovensku. Najvyššie polohy patria do chladnej klimatickej oblasti, nižšie polohy a kotliny do mierne teplej klimatickej oblasti. V Ondavskej a Laboreckej vrchovine teplá klimatická oblasť. V kotlinách sa vyskytujú teplotné inverzie. Z hydrologického hľadiska územie kraja leží na hlavnom európskom rozvodí. Záp. časť územia odvodňuje Poprad vlievajúci sa do Dunajca, jediná rieka so sev. tokom do Baltického mora. Ostatné rieky (Torysa, Topľa, Ondava, Laborec a Cirocha) povodia Bodrogu a Hornádu patria k úmoriu Čierneho mora. Najväčšie vodné nádrže: Domaša na Ondave a Starina na Ciroche. Zdroje prírodných liečivých vôd využívané v kúpeľoch s celoslovenským významom (Bardejovské kúpele, Vyšné Ružbachy, Vysoké Tatry), s regionálnym významom (Nová Ľubovňa, Malý Sulín, Červený Kláštor, Šarišský Štiavnik). Pramene minerálnych vôd: Sivá Brada, Hôrka, Gánovce, Nová Ľubovňa, Šarišský Štiavnik. Prírodné zdroje minerálnych stolových vôd Lipovce - Salvator, Baldovce. Na prevažnej väčšine územia hnedá lesná pôda kambizem. Na vápencových horninách sa vyvinula rendzina, vo vyšších polohách podzolová pôda. V kotlinách a nižších plošinách Ondavskej a Laboreckej vrchoviny ilimerizovaná pôda luvizem. Okolie riečnych tokov tvoria pásy nivnej pôdy fluvizeme. Kotliny a doliny kraja značne odlesnené. V záp. časti prevažujú v lesoch smreky, smerom na vých. buky, v nižších polohách dub a zvyšky lužných lesov. Zdravotný stav lesov je v porovnaní so Slovenskom relatívne dobrý. S výnimkou lesov vojenských obvodov je výmera lesného pôdneho fondu 383100 ha, z toho 37340 ha lesov osobitného určenia a 18610 ha ochranných lesov. Zo živočíchov zastúpené spoločenstvá listnatých a ihličnatých lesov, alpských lúk a holí. Na území Preš. kraja sa nachádza, alebo do neho zasahuje 5 národných parkov: Tatranský národný park (vyhlásený r. 1993 za biosférickú rezerváciu s poľskou časťou TANAP-u), Pieninský národný park (vyhlásený r. 1967 s rozlohou 2125 ha, splav na tradičných goralských pltiach), Národný park Nízke Tatry, Slovenský raj, Národný park Poloniny (vyhlásený r. 1997, súčasť jedinej biosférickej rezervácie Východné Karpaty - Vysoké Beskydy na území 3 štátov - Poľska, Slovenska a Ukrajiny), 2 chránené krajinné oblasti: Vihorlat a Východné Karpaty a 180 chránených území menšieho plošného rozsahu.

Hospodársko - infraštrukturálna charakteristika

Podľa počtu obyv. (791000) je Preš. kraj najľudnatejším krajom Slovenska, tvorí 14,5 % počtu jeho obyv. Hustota obyv. je veľmi nevyrovnaná. Časť okresov patrí počtom obyv. k najväčším na Slovensku (Prešov, Poprad), časť k najmenej zaľudneným (Medzilaborce, Stropkov, Levoča, Snina). Podľa metodiky OECD o vidieckosti krajiny zaraďujeme okresy Preš. kraja do dvoch skupín: prechodné okresy (Humenné, Levoča, Poprad, Prešov) a prevažne vidiecke (Bardejov, Kežmarok, Medzilaborce, Sabinov, Snina, Stará Ľubovňa, Stropkov, Svidník, Vranov nad Topľou). V sídelnej štruktúre regiónu sú zastúpené všetky typy sídelných formácií: laznícke osídlenia, vidiecke obce, malé, stredné a veľké mestá. Z celkového počtu 791000 obyv. (r. 2001) žije 54,3 % v mestách. Krajské mesto Prešov má 92720 obyv. Z celkového počtu sídiel až 93 % tvorili sídla do 2000 obyv. Región má oproti republikovému priemeru o niečo mladšiu vekovú štruktúru (priemerný vek 33,7 roka) a vyššiu pôrodnosť (13 narodených detí na 1000 obyv.). Počet trvalo obývaných domov r. 2001: 117594, z toho rodinné domy 108967, celkový počet domov 135525. Počet trvalo obývaných bytov r. 2001: 208319, z toho počet trvale obývaných bytov v rodinných domoch: 112895, celkový počet bytov 229936, neobývané byty 20670. Z celoslovenského pohľadu patrí Preš. kraju 6. miesto v hustote cestnej siete (diaľnica, cesty I., II. a III. triedy spolu 2377, 540 km (v SR 17738, 375). Územím kraja prechádza iba časť diaľnice D1 Prešov - Košice, pokračuje sa v budovaní D1 v záp. smere (vrátane dokončeného tunela Branisko). Súčasťou systému európskych ciest sú cesty: E50 Poprad - Košice - hranica s Ukrajinou, E68 štátna hranica s Poľskom - Stará Ľubovňa - Prešov - Košice. Zabezpečuje sa projektová príprava rýchlostnej komunikácie mimo zastavaného územia E371 Giraltovce - Vyšný Komárnik - hranica s Poľskom. Železničná sieť v Preš. kraji predstavuje 345 km tratí a 41 km Tatranskej elektrickej železnice. Z toho je 45 km dvojkoľajných a 76 km elektrifikovaných. Trať Košice - Žilina je zaradená do medzinárodných dohôd AGC, AGTC. Trať Prešov - Kysak - Plaveč - hranica s Poľskom tvorí súčasť sev. - juž. smeru medzinárodného významu. Na železničný uzol Prešov sa napájajú trate regionálneho významu v smeroch na Bardejov, Vranov nad Topľou, Humenné, Sninu, Medzilaborce. Do siete verejných letísk Slovenskej republiky so štatútom medzinárodného letiska je zaradené letisko Poprad. Regionálny význam majú letiská v Prešove - Nižnej Šebastovej, Svidníku, Kamenici nad Cirochou, miestny význam majú letiská Sabinov - Ražňany, Tisovec, Ondavské Matiašovce. Územie Preš. kraja je zásobované el. energiou z nadradenej prenosovej sústavy z uzlov Lemešany, Spišská Nová Ves a Voľa napojených na elektrárne Vojany I. a II. Malú časť el. energie (1,5 % spotreby) vytvárajú malé vodné elektrárne. Zásobovanie zemným plynom z nadradenej plynárenskej sústavy (medzištátny plynovod Ukrajina - Slovensko DN 700 PN 64). Stupeň plynofikácie Preš. kraja je 61,9 % (priemer SR 69,2 %), zo 666 obcí bolo plynofikovaných 412. Prevádzka telekomunikačných zariadení v Preš. kraji je plne automatizovaná. Sídlami tranzitnej ústredne TTU vo svojich hraniciach tranzitných telefónnych obvodov sú Poprad a Prešov. Počet hlavných telefónnych staníc 180485, hustota HTS na 100 obyv. je 22,8 % (r. 2001). Pre zásobovanie pitnou vodou sú využívané dve nadradené vodárenské sústavy: Východoslovenská vodárenská sústava a Spišsko - popradská vodárenská sústava. Z celkového počtu obcí bolo r. 2001 na verejný vodovod napojených 55,7 % obcí (priemer SR 71,1 %). Podiel obyv. zásobovaných vodou z verejných vodovodov dosahoval 70,9 % z celkového počtu obyv. Na verejnú kanalizáciu bolo napojených 15,6 % obcí (priemer SR 19,1 %), v prevádzke bolo 81 čističiek odpadových vôd (19 % z počtu v SR). Základné ekonomické ukazovatele Preš. kraja v r. 2000: HDP 83715 mil. Sk, HDP na obyvateľa 106496 mil. Sk. Celkový počet podnikateľských subjektov v r. 2002: 48722, z toho právnické osoby 10897 (22,4 %) a fyzické osoby - podnikatelia 37825 (77,6 %). Právnické osoby zamerané na tvorbu zisku (5718 osôb) podľa odvetvia ekonomickej činnosti: obchodná činnosť 34,8 %, priemysel 17,5 %, predaj a prenajímanie nehnuteľností a počítačových činností 13,7 %, poľnohosp., lesníctvo a rybolov 13 %, stavebníctvo 9,8 %, ostatné činnosti 11,2 %. Prevažná časť neziskových organizácií bola v súkromnom vlastníctve (98,9 %). Z celkového počtu právnických osôb zameraných na tvorbu zisku existovala zahraničná a medzinárodná kapitálová účasť v 661 podnikoch. Najvyššia koncentrácia ziskových organizácií so zahraničnou účasťou v okresoch Prešov a Poprad. Štruktúra ziskových organizácií podľa počtu zamestnancov: malé podniky do 50 zamestnancov 93 % organizácií, stredné podniky do 250 zamestnancov 6 %, veľké podniky nad 250 zamestnancov 1 %. V Preš. kraji sa nachádzalo 37825 podnikateľov - súkromne podnikajúcich fyzických osôb, z toho 31,2 % v obchodnej činnosti, 20,1 % v priemysle, 15,8 % v stavebníctve, 9,6 % v oblasti predaja a prenajímania nehnuteľností a počítačových činností, 6,3 % v poľnohosp., lesníctve a rybolove, 17 % v ostatných činnostiach. Priemysel je bez výraznej orientácie na niektoré výrobné odvetvie. Podiel priemyslu na tržbách za vlastné výkony a tovar r. 2002 predstavoval 33,5 %. V bardejovskom regióne dominantný potravinársky a obuvnícky priemysel, v humenskom chemický a potravinársky priemysel, v popradskom stavebný, strojárenský, chemický, potravinársky a textilný priemysel, v Prešovskom okrese odevný a textilný priemysel. Drevospracujúci priemysel má výrazné zastúpenie v okresoch Medzilaborce, Prešov, Sabinov, Snina a Vranov nad Topľou. Významné priemyselné subjekty: Chemes Humenné (výroba a predaj textilných výrobkov z prírodných a syntetických vlákien), Bukocel Hencovce (výroba vláknin, buničín, derivátov a výrobkov na báze buničín a hydrolizátu), Kronospan Slovakia Prešov (výroba drevotrieskových dosák upravených melanínovými fóliami), Vihorlat Snina (výskum a vývoj v oblasti zlievárenských strojov a zariadení, hydraulických lisov a tvárniacich plastov, vykurovacích kotlov, transportných zariadení), Želba Švábovce (banská činnosť, výroba stavebných výrobkov a dielcov, výroba strojov a zariadení pre banskú a geologickú činnosť), Bukóza Vranov nad Topľou (výroba vláknin, buničín a derivátov, piliarska výroba, výroba sedacieho nábytku), Tatravagónka Poprad (vývoj a výroba koľajových vozidiel pre nákladnú a osobnú dopravu, výroba strojov pre obrábanie a zváranie), Legno Export Beňadikovce (výroba a spracovanie drevných prierezov), Pivovar Veľký Šariš (výroba piva, sladu a nealkoholických nápojov), Sanas Sabinov (výroba dreveného nábytku, stavebno - stolárska výroba), Chemosvit Strojservis Svit (výroba kovov, odlievanie železa a ocele), Tesla Stará Ľubovňa (výroba a montáž výrobkov spotrebnej elektroniky a elektrotechniky), Tesla Stropkov (výroba kovových výrobkov a výrobkov spotrebnej elektroniky), Chemosvit Svit (výroba kovov, odlievanie železa a ocele, výroba chemických výrobkov a farbív), Tehelne Temako Hanušovce nad Topľou (výroba murovacích materiálov a keramických stavebných dielcov), Zastrova Spišská Stará Ves (vývoj a výroba koľajových a cestných vozidiel), Chemosvit Energochem Svit (potrubná doprava plynovodom), Chemosvit Svitpack Svit (balenie tovarov do spotrebiteľských obalov), Dalkia Poprad (výroba a rozvod tepla a teplej úžitkovej vody), Malterie Soufflet Slovaquie Prešov (veľkoobchodná a maloobchodná činnosť - voľné živnosti), OZKN Prešov (výroba konfekcie), Uniol Vranov nad Topľou (veľkoobchod s drevom a drevenými výrobkami), Export - Import Bardejov (maloobchodná a veľkoobchodná činnosť - voľné živnosti, výroba lakov a lepidiel), Šarišské pekárne a cukrárne Prešov (výroba a predaj pekárenských, cukrárskych a cestovinárskych výrobkov), Whirlpool Slovakia Poprad (výroba elektrických spotrebičov), IntWood Kružlov (ťažba dreva, piliarska výroba). V r. 2002 pôsobilo v Preš. kraji 92 stavebných podnikov s vyše 20 zamestnancami (v SR celkovo 593), 453 stavebných podnikov do 19 zamestnancov (v SR 3795) a vydaných bolo 5963 živnostenských povolení (v SR 41775). Bytová výstavba v r. 2002: 1799 začatých bytov (v SR 14607), 1935 dokončených bytov (v SR 14213) a 6649 rozostavaných bytov (v SR 46271). Poľnohosp. výroba je veľmi rozmanitá (poloha pozemkov, členitosť terénneho reliéfu). Rastlinná produkcia zameraná na pestovanie obilnín, technických plodín a zemiakov. Živočíšna produkcia zameraná na chov hovädzieho dobytka, hydiny a oviec. Výmera poľnohosp. pôdy 300773 ha (v SR 1751343). Z celkovej výmery poľnohosp. pôdy zaberá orná pôda 42,8 %, z toho 47 % spadá do kategórie menej a málo produktívnych pôd. Preš. kraj predstavuje z hľadiska čistoty ovzdušia relatívne homogénny celok. Vodohospodársky významnými oblasťami v rámci okresov Preš. kraja sú zdrojové oblasti pre jednotlivé skupinové vodovody Východoslovenskej vodárenskej sústavy (dominantná vodná nádrž Starina v okrese Snina slúži na zásobovanie pitnou vodou, plocha 125,81m2) a Spišsko - popradskej vodárenskej sústavy. Významnú úlohu zohráva aj viacúčelová vodná nádrž Domaša. Územie kraja nie je bohaté na kvalitné podzemné vody. Z hľadiska nárokov na veľkosť a kvalitu zdrojov podzemných vôd pre vodárenské účely považujeme okresy za deficitné (výnimku okres Poprad). Situácia v zabezpečení čistenia odpadových vôd je nepriaznivá. Čistenie je zabezpečené v rozsahu od 36 % obyv. vo Vranove nad Topľou do 77 % v okrese Poprad. Na území kraja sa nachádza 20 skládok odpadov (1 skládka na inertný odpad, 18 skládok na nie nebezpečný odpad, 1 skládka na ukladanie nebezpečného odpadu), 3 podnikové spaľovne a 8 spaľovní pri nemocniciach s poliklinikou. Potenciál územia Preš. kraja je pre cestovný ruch, rekreáciu a kúpeľníctvo značne rozsiahly a výrazne diferencovaný. Najvýznamnejšou oblasťou medzinárodného cestovného ruchu v kraji sú Vysoké Tatry (3 lanovky, vyše 60 vlekov, 5 stredísk s umelým zasnežením, cykloturistické trasy, Múzeum TANAP-u). Denná návštevnosť Vysokých Tatier - 23000 návštevníkov. Kúpeľné využitie Vysokých Tatier je založené na využití klimatických podmienok južných svahov Tatier na liečbu ochorení dýchacích ciest v osadách s dominantným vplyvom kúpeľníctva - Vyšné Hágy, Nová Polianka, Tatranská Polianka a v osadách s doplnkovým rekreačným turizmom - Štrbské Pleso, Smokovce, Tatranská Kotlina. Ďalším strediskom cestovného ruchu medzinárodného významu sú Bardejovské kúpele s bohatstvom minerálnych a termálnych liečivých prameňov (liečba ochorení tráviaceho ústrojenstva, dýchacích ciest, cukrovky a srdcovocievnych ochorení). V Preš. kraji bolo r. 2002 462 ubytovacích zariadení (19,3 % podiel SR), z toho 167 hotelov a penziónov, 54 turistických ubytovní, 12 chatových osád, 118 ubytovaní v súkromí. Návštevníci mali k dispozícii 9764 izieb s 25745 lôžkami. V Preš. kraji zaznamenaná najvyššia návštevnosť v ubytovacích zariadeniach na Slovensku (21,6 % podiel SR): 745178 návštevníkov, z toho 324000 cudzincov. S objemom tržieb za ubytovanie je Preš. kraj na druhom mieste v rámci SR. Zahraniční návštevníci sa na tržbách za ubytovanie v Preš. kraji podieľali 50,9 %. Z hľadiska priemerného počtu prenocovaní domácich a zahraničných návštevníkov je Preš. kraj na 4. mieste (4,1) v rámci Slovenska. Najvyšší počet návštevníkov a prenocovaní zaznamenaný v okresoch Poprad a Bardejov. V rámci Preš. kraja (predovšetkým región Spiša) sa nachádza najväčšia koncentrácia kultúrno - historických pamiatok na Slovensku. Najvýznamnejšie prvky kultúrneho a historického dedičstva: Mestská pamiatková rezervácia Bardejov vrátane židovského suburbia zaradené do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Významné historické sídelné štruktúry: mestské pamiatkové rezervácie (Kežmarok, Levoča, Prešov, Podolínec, Spišská kapitula, Poprad - Spišská Sobota), pamiatkové rezervácie ľudovej architektúry (Ždiar, Osturňa), národné kultúrne pamiatky (súbor východoslovenských drevených kostolíkov "cerkví"), múzeá ľudovej architektúry - skanzeny (Stará Ľubovňa, Bardejovské kúpele, Svidník, Humenné). Prešovský samosprávny kraj (PSK) je zriaďovateľom 28 kultúrnych zariadení: 9 regionálnych osvetových stredísk a hvezdární, 7 regionálnych knižníc, 10 múzeí a galérií (Krajské múzeum Prešov, Vihorlatské múzeum Humenné, Vlastivedné múzeum Hanušovce nad Topľou, Šarišské múzeum Bardejov, Ľubovnianske múzeum Stará Ľubovňa, Múzeum Kežmarok, Podtatranské múzeum Poprad, Múzeum Andy Warhola Medzilaborce, Šarišská galéria Prešov, Tatranská galéria Poprad), 2 divadlá (Divadlo Alexandra Duchnoviča Prešov, Divadlo Jonáša Záborského Prešov). V Preš. kraji je 111 pobytových zariadení s poskytovaním služieb sociálnej starostlivosti pre občanov v sociálnej núdzi. Prehľad zariadení sociálnych služieb s počtom miest v Preš. kraji (r. 2000): 13 domovov dôchodcov a penziónov (1372 miest), 14 domovov sociálnych služieb pre dospelých (1422 miest), 22 domovov sociálnych služieb pre deti (906 miest), 33 ostatných zariadení pre deti a dospelých (410 miest). Do pôsobnosti PSK patrí 20 zariadení sociálnych služieb (domovy dôchodcov, detské domovy, domovy sociálnych služieb), 8 domovov pre osamelých rodičov, 2 zariadenia pestúnskej starostlivosti, 12 útulkov, 2 zariadenia opatrovateľskej služby, 38 subjektov právnických a fyzických osôb, 5 subjektov právnických a fyzických osôb z iných krajov, 9 subjektov právnických a fyzických osôb poskytujúcich len poradenstvo. V zariadeniach sociálnych služieb pripadá na 1 sociálneho pracovníka 51 občanov, na 1 vychovávateľa 36 občanov. Sieť zdravotníckych zariadení PSK tvorí 12 nemocníc, 8 odborných liečebných ústavov, 6 kúpeľných zariadení, 156 lekární, 160 zariadení zubných techník, 19 výdajní zdravotníckych pomôcok, 1677 neštátnych ambulancií primárnej a sekundárnej zdravotníckej starostlivosti, 633 štátnych ambulancií primárnej a sekundárnej zdravotnej starostlivosti. Z počtu 12 nemocníc je 6 nemocníc s poliklinikou II. typu (z toho 5 v pôsobnosti PSK), 4 nemocnice I. typu, 1 fakultná nemocnica a 1 nemocnica III. typu. V Preš. kraji sa nachádzajú odborné liečebné ústavy na liečenie tuberkulóznych a respiračných chorôb: Dolný Smokovec, Kvetnica, Nový Smokovec, Tatranská Kotlina, Tatranská Polianka, Vyšné Hágy, Nová Polianka. Kúpeľné liečebne na liečbu horných dýchacích ciest: Horný Smokovec, Lučivná, Nový Smokovec, Štrbské Pleso, Bardejovské kúpele, Vyšné Ružbachy. Ústavnú zdravotnícku starostlivosť poskytuje aj neštátny Rehabilitačný a doliečovací ústav Oáza v Prešove so 44 lôžkami. Zdravotnícku starostlivosť pre deti poskytujú detské denné sanatóriá v Kežmarku a Humennom. Ďalšie zdravotnícke zariadenia: liečebne pre dlhodobo chorých Sieť v Bardejove a Humennom, Centrum pre liečbu drogových závislostí v Humennom - Podskalke. Sieť materských škôl dostatočne pokrýva územie celého Preš. kraja: 560 štátnych, 5 cirkevných a 14 špeciálnych materských škôl. V kraji pôsobí 447 štátnych základných škôl (98425 zapísaných žiakov) a 20 cirkevných základných škôl (5366 zapísaných žiakov). Pre zdravotne postihnutých žiakov je zriadených 77 špeciálnych štátnych škôl s počtom žiakov 7289: 14 materských škôl, 16 základných škôl, 32 špeciálnych základných škôl, 8 odborných učilíšť a učilíšť, 3 praktické školy, 1 gymnázium, 3 stredné odborné školy. Okrem nich sa v kraji nachádzajú 2 súkromné špeciálne školy. Počet gymnázií: 21 štátnych, 2 súkromné, 9 cirkevných. Počet stredných odborných škôl: 43 štátne (15 priemyselné, 11 ekonomické, 5 poľnohosp., 5 dievčenské, 4 zdravotnícke, 2 pedagogické, 1 lesnícka), 5 súkromných (4 ekonomické, 1 poľnohospodárska), 2 cirkevné zdravotnícke školy. Počet stredných odborných učilíšť a učilíšť: 49 štátnych a 1 cirkevné. Na území Preš. kraja je lokalizovaná Prešovská univerzita so 6 fakultami (Filozofická, Pedagogická, Fakulta zdravotníctva, Fakulta prírodných a humanitných vied, Gréckokatolícka a pravoslávna bohoslovecká fakulta) s počtom študentov denného štúdia 5742 (r. 2002). Technická univerzita v Košiciach má v Prešove Fakultu výrobných technológií so 714 študentmi denného štúdia. Na Teologickom inštitúte Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského v Spišskej Kapitule študuje 115 študentov denného štúdia. Podiel obyv. s vysokoškolských vzdelaním 8,7 %. Inštitucionálna základňa pre rozvoj vedy: pracovisko Slovenskej akadémie vied (meteorológia), Prešovská univerzita a vysunuté pracoviská iných vysokých škôl. Počet škôl so športovými triedami a športových stredísk: 36 základných a 5 stredných škôl, 54 športových stredísk pri ZŠ a 4 športové strediská pri SŠ. Okrem nich sa v okresoch Bardejov, Humenné, Poprad, Prešov a Stropkov nachádzajú centrá športovo - talentovanej mládeže.

Administratívna štruktúra regiónu

Od 13. stor. po r. 1922 patrilo územie dnešného kraja do stolíc (žúp): Spišskej, Šarišskej a Zemplínskej. Časť obcí v záp. časti počas stredoveku včlenená do samostatných provincií XIII. spišských miest a XI. spišských miest. Počas krátkodobej územnej reorganizácie za Jozefa II. v r. 1785 - 1790 súčasť Košického dištriktu. V r. 1923 - 1928 súčasť Košickej župy, 5 okresov (Stará Ľubovňa, Spišská Stará Ves, Kežmarok, Levoča, Poprad) súčasťou Podtatranskej župy. R. 1939 - 1945 súčasť vojnovej Slovenskej republiky v správnom obvode Šarišsko - zemplínskej a Tatranskej župy. R. 1949 vznikol na východnom Slovensku Preš. a Košický kraj s rešpektovaním hraníc historických žúp, hranicu medzi krajmi tvorila rieka Latorica. R. 1960 zlúčením Preš. a Košického kraja vznikol Východoslovenský kraj. R. 1996 opätovný vznik Preš. kraja. Preš. kraj sa administratívne delí na 13 okresov: Prešov, Bardejov, Humenné, Kežmarok, Levoča, Medzilaborce, Poprad, Sabinov, Snina, Stará Ľubovňa, Stropkov, Svidník a Vranov nad Topľou. Krajským sídlom, administratívnym, hospodárskym a kultúrnym centrom regiónu je Prešov. Štátna správa má v regióne zastúpenie na okresnej a regionálnej úrovni. Samosprávne usporiadanie je na miestnej (obecnej a mestskej) a regionálnej úrovni. Sídelnú štruktúru kraja tvorí 666 obcí, z toho je 23 miest (Prešov, Veľký Šariš, Bardejov, Humenné, Kežmarok, Spišská Belá, Spišská Stará Ves, Levoča, Spišské Podhradie, Medzilaborce, Poprad, Svit, Vysoké Tatry, Lipany, Sabinov, Snina, Podolínec, Stará Ľubovňa, Stropkov, Giraltovce, Svidník, Hanušovce nad Topľou, Vranov nad Topľou). Orgány štátnej správy v pôsobnosti jednotlivých ministerstiev na krajskej úrovni: Krajský úrad Prešov (Námestie mieru 3), Krajský pozemkový úrad Prešov (Námestie mieru 2), Krajský lesný úrad Prešov (Námestie mieru 2), Krajský úrad životného prostredia Prešov (Námestie mieru 2), Krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Prešov (Námestie mieru 3), Krajský stavebný úrad Prešov (Námestie mieru 3), Krajský školský úrad Prešov (Námestie mieru 3), Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny: Bardejov, Humenné, Kežmarok, Poprad, Prešov, Stará Ľubovňa, Stropkov a Vranov nad Topľou, Regionálne úrady verejného zdravotníctva: Bardejov, Humenné, Poprad, Prešov, Stará Ľubovňa, Svidník a Vranov nad Topľou. Územnosprávne členenie KÚ Prešov: OÚ v Bardejove (okres Bardejov), OÚ v Kežmarku (okres Kežmarok), OÚ v Poprade (okresy Poprad, Levoča), OÚ v Stropkove (okres Stropkov), OÚ vo Vranove nad Topľou (okres Vranov nad Topľou), OÚ v Humennom (okresy Humenné, Medzilaborce, Snina), OÚ v Starej Ľubovni (okres Stará Ľubovňa), OÚ v Prešove (okresy Prešov, Sabinov), OÚ vo Svidníku (okres Svidník). Štátne archívy s regionálnou územnou pôsobnosťou: Štátny archív v Prešove (Slanská 31, Prešov - Nižná Šebastová), pobočky Prešov, Bardejov, Humenné, Svidník, Vranov nad Topľou. Krajská prokuratúra Prešov (Masarykova 16). Krajský súd Prešov (Hlavná 22). Krajské riaditeľstvo Policajného zboru SR (Štúrova 7). Územná vojenská správa Prešov pre obvod Preš. kraja (Jarková 28). Počet vojenských obvodov v Preš. kraji: 2. Daňové riaditeľstvo SR - pracovisko Prešov (Hurbanistov 3). Colný úrad Prešov (kpt. Nálepku 4). Katastrálny úrad v Prešove (Konštantínova 6). Krajská veterinárna a potravinová správa Prešov (Levočská 112). Sociálna poisťovňa - pobočky Bardejov, Humenné (vysunuté pracovisko Medzilaborce, Snina), Poprad (vys. pracovisko Kežmarok), Prešov (vys. pracovisko Sabinov), Stará Ľubovňa, Svidník (vys. pracovisko Stropkov, Giraltovce), Vranov nad Topľou. Počet spoločných obecných úradov v Preš. kraji: 20 (r. 2004). Organizačná štruktúra Úradu PSK (Námestie mieru 1): riaditeľ úradu, organizačný odbor, odbor financií, odbor regionálneho rozvoja a cestovného ruchu, odbor dopravy a pozemných komunikácií, odbor financií a správy majetku, odbor územného plánovania, ochrany a tvorby životného prostredia, odbor sociálny, odbor zdravotníctva, odbor školstva a telesnej kultúry, odbor kultúry. V zastupiteľstve Prešovského VÚC je 60 poslancov (6 za okres Bardejov, 5 za okres Humenné, 5 za okres Kežmarok, 2 za okres Levoča, 1 za okres Medzilaborce, 8 za okres Poprad, 12 za okres Prešov, 4 za okres Sabinov, 3 za okres Snina, 4 za okres Stará Ľubovňa, 2 za okres Stropkov, 2 za okres Svidník, 6 za okres Vranov nad Topľou).

Rozvojová stratégia

Podľa Plánu hospodárskeho a sociálneho rozvoja Prešovského samosprávneho kraja (prijatý r. 2003) sú silnými stránkami Preš. kraja: poloha regiónu na paneurópskom koridore a spojnici Balt - juhových. Európa, prírodný a kultúrno - historický potenciál, kvalifikačná úroveň školských zariadení, kvalifikované ľudské zdroje, voľná flexibilná pracovná sila, veľmi dobré podmienky pre cestovný ruch, diverzifikovaná štruktúra priemyselných odvetví, dostatok zdrojov kvalitných pitných a minerálnych vôd. Silné stránky v oblasti technickej infraštruktúry: výhodná geografická poloha regiónu, blízkosť medzinárodných letísk (Poprad, Košice), podmienky vhodné pre rozvoj cyklistickej dopravy a pešej turistiky s napojením cyklotrás a turistických chodníkov na zahraničné trasy, dostatočná kapacita a kvalita vodných zdrojov a vhodný potenciál pre využitie obnoviteľných zdrojov energie. Silné stránky v oblasti cestovného ruchu a kultúry: výrazný prírodný a kultúrno - historický potenciál, výhodná geografická poloha s hraničnými prechodmi do Poľska a na Ukrajinu, dostatok udržiavaných turistických trás a cyklotrás s prepojením na Poľsko. Dobré urbanizačné predpoklady pre rozvoj cestovného ruchu majú oblasti Liptovskej Tepličky, Pienin, Spišskej Magury, Ľubovnianskej vrchoviny, Čergova, Vihorlatu a Bukovských vrchov v podobe horských a podhorských sídiel so zachovanou ľudovou architektúrou. Turistickú príťažlivosť regiónu Preš. kraja zvyšuje lokalizácia štyroch rekreačných oblastí Poľska: oblasť Tatier, tzv. popradská riviéra s kúpeľnými mestami Krynica a Muszyna, poľské Pieniny s kúpeľným mestom Sczawnica a rekreačná oblasť Solinského jazera. Silné stránky v oblasti podnikania: rozmanitá odvetvová štruktúra obyvateľov, tradícia priemyselnej výroby v ľahkom priemysle, koncentrácia výroby v malých a stredných podnikoch, voľná a flexibilná pracovná sila, územný potenciál pre vytvorenie priemyselných parkov, nenasýtený spotrebiteľský trh. Silné stránky v oblasti poľnohosp., lesníctva a vidieckeho rozvoja: pomerne čistá ekologická príroda a pôdny fond, existujúce spracovateľské podniky, zachovaná koncentrácia výrobných poľnohosp. podnikov, dobré prírodné podmienky pre chod hovädzieho dobytka, oviec a ošípaných, dobré klimatické podmienky pre pestovanie zemiakov a technických plodín, vysoké zastúpenie lesnej pôdy, dostatok pracovných síl na vidieku a pre rozvoj cestovného ruchu. Silné stránky v sociálnej oblasti a zdravotníctve: kvalifikované ľudské zdroje, vzdelávacie inštitúcie pre výchovu kvalifikovaných pracovníkov, potenciál objektov vhodných na využitie v sociálnej oblasti, existujúci potenciál stredných zdravotníckych pracovníkov. Silné stránky v oblasti životného prostredia: zachovalá a hodnotná prírodná krajina, vysoká ekostabilizačná hodnota, vysoký potenciál zdrojov kvalitných pitných a minerálnych vôd, dostatok kvalitných informačných zdrojov o životnom prostredí, výhodná geografická poloha (najdlhšia spoločná hranica s Poľskom z hľadiska chránených území), existujúca koncepcia environmentálnej výchovy a vzdelávania. Silné stránky v oblasti školstva, vedy a športu: dobrá kvalifikačná úroveň pedagógov a rozvinutá sieť školských zariadení, vhodná veková štruktúra obyv. regiónu, integrácia postihnutých detí /študentov, zariadenia pre mimoškolské aktivity detí a mládeže. Základným zahraničným teritóriom ovplyvňujúcim regionálny rozvoj je juhovýchodné Poľsko - Podkarpatské a Malopoľské vojvodstvo s vyše 5 miliónov obyv. Vymedzenie základných rozvojových tendencií: 1. pre oblasť Spiša: priemyselná rozvojová os Svit - Poprad - Kežmarok - Stará Ľubovňa, oblasti cestovného ruchu Vysoké Tatry, Magursko - pieninská oblasť s kúpeľmi Vyšné Ružbachy, Nízke Tatry (Liptovská Teplička), Levočské vrchy, oblasť vnútroštátnej nadregionálnej spolupráce Levoča - Spišská Nová Ves. 2. pre oblasť Šariša: priemyselná rozvojová os Prešov - Sabinov - Lipany, oblasti cestovného ruchu Čergov, Bachureň, horný Šariš s Bardejovskými kúpeľmi, oblasť vnútroštátnej nadregionálnej spolupráce Slanské vrchy. 3. pre oblasť Zemplína: priemyselná rozvojová os Vranov nad Topľou - Humenné - Snina, oblasti cestovného ruchu Veľká Domaša, Bukovské vrchy, Poloniny, oblasti vnútroštátnej nadregionálnej spolupráce Slanské vrchy, Humenné - Strážske - Michalovce. PSK má od mája 2003 zastúpenie v sídle EÚ Bruseli. Regionálna kancelária PSK (Rue Ravenstein 36 - Box 5, B - 1000 Brussels, Belgium) má za cieľ poskytovať služby a vybavenie pre potreby regiónu, zapojiť prešovský región do procesu rozhodovania inštitúcií EÚ a nadviazať partnerstvá s inštitúciami, euroregiónmi a podnikateľskými skupinami. Vo fáze schvaľovania sú dohody o spolupráci medzi Prešovským samosprávnym krajom a regiónom Abruzzo (Taliansko), Malopoľským vojvodstvom (Poľsko), Pardubickým krajom (Česko), krajom More a Romsdal (Nórsko), Vologdskou oblasťou (Rusko). Preš. kraj je od r. 1999 členom medzinárodného združenia Karpatského euroregiónu, člena Združenia európskych hraničných regiónov (AEBR). Ciele Karpatského euroregiónu: koordinácia cezhraničných aktivít, propagácia a podporovanie bi - a multilaterálnych cezhraničných projektov, informačné centrum pre osoby a inštitúcie, ktoré sa zaujímajú o cezhraničné aktivity, príprava cezhraničných rozvojových stratégií, spolupráca s inými medzinárodnými organizáciami (Euroregión Maas - Rhine, Komisia pre ekonomiku Spojených národov, Karpatská nadácia). Členom cezhraničného zväzu Euroregión Tatry je Región Tatry (vznik r. 1995) - dobrovoľné združenie miest a obcí Liptova, Oravy, Spiša a Šariša so sídlom v Kežmarku. Z Preš. kraja sú súčasťou regiónu Tatry okresy Poprad, Kežmarok, Levoča, Stará Ľubovňa. Ciele Regiónu Tatry: oživenie vzájomných vzťahov a vytváranie podmienok pre spoluprácu priľahlých regiónov Slovenska a Poľska, hospodársky, kultúrny, športový a turistický rozvoj, ochrana prírody a krajiny (Európske ľudové remeslo v Kežmarku, Ľubovniansky jarmok, Tatranský jarmok v Tatranskej Lomnici, projekt Čistá rieka Poprad a Dunajec). Dohodu o partnerstve a spolupráci uzavrel Región Tatry s Euroregiónom Sprewa - Nisa - Bober.

Na zobrazenie miesta na mape táto stránka využíva služby Google maps, preto ide o orientačné zobrazenie a nezodpovedáme za aktuálnosť tohto zobrazenia